Nový český agrominister chce vyrovnať dotačné kyvadlo, farmári hrozia traktormi v uliciach

Nový minister pôdohospodárstva Českej republiky Zdeněk Nekula (KDU-ČSL). [Facebook Ministerstva zemědělství ČR]

Českú republiku po zmene vlády čaká ťažká diskusia o využití nových agrodotácií. Fialov kabinet chce presmerovať dotácie od veľkých podnikov do malých a stredných fariem. České agrokomory už hovoria o traktoroch v uliciach. Vláda v programovom vyhlásení avizuje aj znižovanie používania umelých hnojív, viac ekofariem, väčšiu ochranu pôdy a ďalšie znižovanie rozlohy polí.

Väčšia podpora malých, stredných a začínajúcich poľnohospodárov, lepšia ochrana pôdy, viac ekofariem, menej pesticídov a menšie polia, to sú ciele novej českej vlády v poľnohospodárstve.

Vyplýva to z programového vyhlásenia, ktoré koalícia vedená premiérom Petrom Fialom (ODS) zverejnila v piatok (7. januára).

Navrhnutý vládny program ukazuje, že krajinu, ktorej poľnohospodárstvo má podobnú štruktúru, ale aj problémy ako slovenský agrosektor, čaká ešte veľmi ťažká diskusia o smerovaní poľnohospodárstva v nasledujúcich siedmich rokoch. To všetko v čase, kedy Česko – tak ako ostatné krajiny EÚ – musí Európskej komisii čo najskôr odovzdať národný strategický plán pre využitie nových európskych agrodotácií.

Ticho pred búrkou?

Fialov kabinet sa totiž moci ujal v čase, kedy vrcholia prípravy nového dotačného obdobia v Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ na roky 2023 až 2027. Oficiálnym termínom pre zaslanie dotačných plánov do Bruselu bol 31. december predošlého roku. Viacerým krajinám sa to nepodarilo a tak novým šibeničným termínom má byť koniec januára.

Český strategický plán vypracovalo agromnisterstvo ešte pod vedením exministra Miroslava Tomana (ČSSD). Nový minister Zdeněk Nekula (KDU-ČSL) sa ale na poslednú chvíľu rozhodol plán prekopať.

„Uskutočníme revíziu postoja Českej republiky voči Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ,“ potvrdzuje aj programové vyhlásenie.

Nový minister má hlavne iný pohľad na rozdelenie dotácií medzi malých a veľkých poľnohospodárov. „Dotačné kyvadlo sa v predošlom období vychýlilo smerom k veľkým podnikom a my to kyvadlo chceme uviesť do rovnovážnej polohy,“ povedal nový minister po svojom menovaní.

Verejnosť má na pripomienkovanie plánu pre nové agrodotácie päť dní

Osemnásť krajín už odovzdalo Európskej komisii kľúčové dokumenty pre čerpanie európskych poľnohospodárskych dotácií. Slovensko medzi nimi nie je. Agrorezort v utorok predložil strategický plán len do pripomienkového konania. Materiál ešte musí schváliť vláda.

Preambula programového vyhlásenia hneď v úvode začína tým, že nová vláda bude účinnejšie podporovať malých, stredných, začínajúcich a ekologických poľnohospodárov. Avizuje zavedenie redistributívnej platby, čiže dodatočné dotácie na prvé hektáre farmy, ktorá má pomôcť hlavne malým a stredným poľnohospodárom. Takisto podporuje zastropovanie dotácií pre najväčšie poľnohospodárske podniky „ktoré bude prihliadať k podmienkam českého poľnohospodárstva a prispeje k dobrému hospodáreniu“.

Tým sa ale naštrbil aj krehký kompromis, ktorý štát predtým dosiahol s poľnohospodárskymi združeniami. Ich predstaviteľom sa plány nového ministra nepáčia a tiež ho kritizujú za to, že o nich s poľnohospodármi nekomunikuje. „Nespokojnosť našich členov sa stupňuje. Niektorí hovoria o tom, že vyrazia s traktormi do ulíc,“ povedal, prezident Agrárnej komory Jan Doležal.

Nepáčia sa mu hlavne práve avizované zavedenie stropovanie a redistributívnej platby. „Povedie to nielen k nerovnosti podmienok pre poľnohospodárske subjekty, ale tiež k výraznému navýšenie cien pôdy a nájmov, čo bude predstavovať existenčné problémy tak pre podniky strednej veľkosti, ale aj pre menších súkromných podnikateľov,“ vyhlásil.

Ako bude vyzerať spolufinancovanie

Zaujímavá diskusia čaká českú poľnohospodársku verejnosť v otázke spolufinancovania Programu rozvoja vidieka. Vláda sa v programe zaväzuje, že ho zachová minimálne na súčasnej miere – teda 35 percent.

Vláda expremiéra Andreja Babiša tesne pred vypršaním jej mandátu schválila, že na druhý pilier agropolitiky štátny rozpočet v rokoch 2023 až 2027 prispeje 65 percentami. Ročne by tak do programu zo štátneho rozpočtu pritieklo zhruba 460 miliónov eur. Exminister pôdohospodárstva Miroslav Toman to odôvodňoval hlavne tým, že Európska Únia znížila Českej republike rozpočet druhého piliera zhruba o tretinu.

Otázka spolufinancovania vyriešená: Štát dofinancuje rozvoj vidieka 285 miliónmi

Príspevok štátu na poľnohospodárske eurofondy v rokoch 2023 až 2027 bude mať hodnotu 36,92 percenta. Oproti súčasnej miere spolufinancovania druhého piliera agropolitiky EÚ tak ide o skokový nárast, no je to menej ako poľnohospodárom a potravinárom sľuboval exminister Mičovský.

Koalícia SPOLU, ktorá Nekulu posadila do čela rezortu, mala ale vo svojom programe zachovanie súčasnej úrovne spolufinancovania. No tamojšie poľnohospodárske združenia už odmietajú prijať nižšie ako 65 percentné kofinancovanie.

Pre porovnanie: slovenská vláda tento rok rozhodla, že mieru spolufinancovanie zvýš z 25,7 percenta v novom programovom období na 36,9 percenta. Každý rok tak Slovensko do programu rozvoja vidieka doplatí 151 miliónov eur.

Ambiciózny ekologický program

Kým poľnohospodári by do strategického plánu bývalej vlády už nechceli zasahovať, ochranári, naopak, Nekulu žiadajú, aby ho prepracoval. Niektoré ich požiadavky nový minister vypočul.

V programovom vyhlásení je viditeľný veľký dôraz na ochranu pôdy. V Česku sa v ostatných rokoch výraznejšie ako u nás diskutuje o miznutí poľnohospodárskej pôdy. Či už jej zastavovaním alebo eróziou.

„Ochránime pôdu pred zaberaním a degradáciou,“ ohlasuje Fialov kabinet. Vláda príjme novelu zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktoré prevedie zodpovednosť za stav krajiny na tých, ktorí na nej hospodária.

Biológ Frouz: Pôda nepúta záujem ako voda a vzduch, má to vplyv na jej stav

Dýchanie pôd uvoľňuje päťkrát viac CO2 ako človek svojou činnosťou, hovorí vedec Jan Frouz. „Keby sme zvýšili podiel organickej hmoty v pôde o štyri promile, tak by to úplne kompenzovalo ľudský príspevok ku klimatickej zmene daný spaľovaním fosílnych palív,“ vysvetľuje. 

Nová exekutíva sa jasne prihlásila k splneniu cieľov európskej potravinovej stratégie Z farmy na stôl. Do roku 2030 sa má až štvrtina poľnohospodárskej pôdy presunúť do ekologického režimu a desať percent sa premení na neproduktívne prvky, ktoré budú chrániť opeľovačov a biodiverzitu. Ide napríklad o medze, biopásy, vetrolamy, či úhor.

„Podporíme súkromných vlastníkov, poľovníkov, včelárov či spolky, aby sadili stromy, zakladali krajinné prvky a starali sa o súlad  poľnohospodárstva a ochrany prírody,“ stojí v dokumente.

V oblastiach ohrozených degradáciou pôdy sa má plocha polí osiatych jednou plodinou znížiť na maximálne desať hektárov. Už dnes je v Česku stanovený limit pôdnych blokov na 30 hektárov. Zároveň sa má znížiť používanie pesticídov a umelé hnojivá majú nahradiť hnojivá prírodného pôvodu.

Sebestačnosť chýba

V kapitole o poľnohospodárstve sa na rozdiel od vládneho programu slovenskej exekutívy ani raz nespomína potravinová sebestačnosť. Rozdiel medzi výrobou a spotrebou potravín pritom u našich susedov takisto ide stále viac do mínusových čísel.

Podľa Českého štatistického úradu v Česku klesá sebestačnosť vo všetkých komoditách až na pivo a obilniny. Okrem nich je celkovo krajina už len v produkcii hovädzieho mäsa, mlieka a cukru. Darí sa tam hlavne výrobe piva, ktorého Česi vyprodukujú o 22 percent viac, ako sú schopní vypiť.

Namiesto sebestačnosti česká vláda spomína iný cieľ. „Produkcia vybraných komodít bude podporovaná s cieľom zaistenia primeranej potravinovej bezpečnosti,“ píše sa v programe.