Nový klimatický fond nevznikne na úkor eurofondov, rozpočet EÚ vyjde na 7,5 miliardy eur

Eurokomisárka pre kohéziu a reformy Elisa Ferreira. [EPA-EFE/Olivier Hoslet]

Novovznikajúci Mechanizmus spravodlivej transformácie bude financovať aj plynárenskú infraštruktúru, ukazuje uniknutý návrh eurokomisie. Dobrou správou pre Slovensko je, že okrem uhoľných regiónov podporí aj regióny s ťažkým priemyslom.

Európska komisia na budúci týždeň (14. januára) predstaví detaily novovznikajúceho „zeleného fondu“, ktorý bude súčasťou takzvaného Mechanizmu pre spravodlivú transformáciu. Peniaze z rovnomenného fondu budú pomáhať hlavne chudobnejším regiónom, ktoré sú silno závislé na fosílnych palivách, s prechodom na zelenú ekonomiku.

Vytvorenie klimatického fondu ohlásila predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen počas letnej návštevy Poľska. Poľsko, ktoré sa pri výrobe energie výrazne spolieha na spaľovanie uhlia, sa ako jediné z Únie odmietlo pridať k spoločnému cieľu dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v EÚ do roku 2050. Varšavu by k zmene názoru mohol naviesť práve transformačný fond.

„V kombinácii s novým viacročným finančným rámcom to budú argumenty, ktoré môžu Poľsko presvedčiť,“ hovoril slovenský premiér Peter Pellegrini po decembrovom summite EÚ.

jeho záveroch európski lídri uvádzajú, že rozpočet novovznikajúceho mechanizmu zmobilizuje celkovo 100 miliárd eur.

Nová šéfka Komisie sľúbila v Poľsku klimatický fond pre chudobné regióny

Ursula von der Leyen na návšteve Varšavy ohlásila obrovské investície do spravodlivej energetickej transformácie. Za sporné témy vo vzťahoch označila migráciu a justíciu.

Na eurofondy nesiahať

Otázne stále zostáva, z akých peňazí bude mechanizmus financovaný. Keďže bude súčasťou kohéznej politiky a bude sa riadiť jej pravidlami vrátane národného financovania, špekulovalo sa, že sa do neho presmeruje časť eurofondov.

Už teraz sa však dá predpokladať, že „Priatelia kohézie“, teda skupina 16 členských krajín (vrátane Slovenska) podporujúcich silné eurofondy, odmietne ďalšie znižovanie rozpočtu politiky súdržnosti EÚ.

Proti tomu, aby nové opatrenie ubralo z už aj tak okresaných fondov EÚ na roky 2021 až 2027, sa vo štvrtok (10. januára) ohradili zástupcovia „Kohéznej aliancie“, ktorá na únijnej úrovni zastupuje záujmy európskych samospráv. Rozpočet, ktorý na súdržnosť navrhuje Komisia – 351 miliárd eur – je o sedem percent nižší ako v súčasnom programovom období.

Európsky výbor regiónov súhlasí s finančnou podporou regiónov, kde sa ťaží uhlie, no odmieta, aby táto podpora bola na úkor ostatných regiónov.

„Všetci súhlasíme s (klimatickými) cieľmi, nevyriešenou otázkou ale zostávajú prostriedky. Nesmú si odporovať a nesmú ohroziť základný stavebný kameň európskeho projektu, ktorým je kohézna politika,“ uviedol na stretnutí s komisárkou EÚ predseda Konferencie okrajových prímorských regiónov Vasco Cordeiro.

Žiadny región nesmie zostať pozadu: Ferreira dostala od europoslancov zelenú

Navrhované škrty v eurofondoch dezignovanú komisárku pre regionálnu politiku a reformy Elisu Ferreiru netešia, no ich výšku podľa nej majú v rukách členské štáty a europarlament. Počas prvých sto dní vo funckii chce predstaviť nový Fond pre spravodlivú transformáciu.

Eurokomisárka pre kohéziu a reformy Elisa Ferreira však reprezentantov samospráv uisťovala, že klimatický fond neohrozí financie určené na regionálnu politiku. Odôvodnila to skutočnosťou, že návrh novej kohéznej politiky už vyčleňuje značnú časť peňazí na environmentálne a klimatické ciele.

Ako upresnila, bude kombinovať peniaze z rozpočtu EÚ s národnými prostriedkami a podporou z investičného programu InvestEU (program, ktorý nahrádza takzvaný Junckerov investičný plán) a Európskej investičnej banky.

„Ide o výhradne regionálnu záležitosť, ktorá si vyžiada podporu regionálnych politík,“ vysvetľovala portugalská eurokomisárka, ktorá bola Ursulou von der Leyen poverená vypracovaním návrhu nového mechanizmu.

„Nové peniaze by sme ale nemali hľadať na úkor kohéznych fondov (eurofondov),“ dodala bývalá viceguvernérka portugalskej centrálnej banky.

Peniaze aj na plyn

Viac svetla do financovania fondu v piatok (11. januára) vniesol bruselský portál Politico, ktorý s predstihom získal návrh eurokomisie. Ten je dobrou správou pre kohézne krajiny, pretože skutočne nepočíta s krátením eurofondov.

Mechanizmus podľa neho bude stáť na troch pilieroch.

Tým prvým je Fond pre spravodlivú transformáciu s rozpočtom v rozmedzí 30 až 50 miliárd eur, pričom 7,5 miliardy eur by mali tvoriť „čerstvé peniaze“. To by znamenalo, že Únia musí o tieto prostriedky navýšiť svoj budúci sedemročný rozpočet, čomu sa určite nepotešia štáty ako Nemecko a Holandsko, ktoré sú čistými prispievateľmi do eurorozpočtu, a už dnes odmietajú akékoľvek jeho nafukovanie.

Členské krajiny budú musieť na každé euro z týchto peňazí naviazať ďalšie tri eurá z alokovaných dotácií z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho sociálneho fondu+.

Európska investičná banka dala stopku fosílnym palivám, za bolo aj Slovensko

Projekty, ktoré sa spoliehajú na uhlie alebo ropu, sa od roku 2022 k pôžičkám EIB nedostanú, zemný plyn podľa environmentálnych aktivistov nemá dvere úplne zatvorené

Ďalších 30 až 45 miliárd eur do mechanizmu cez garancie únijného investičného programu InvestEU, ktorý riadi Európska investičná banka (EIB), prinesú súkromné investície. Regióny môžu tieto peniaze využiť na rozvoj cestnej a energetickej infraštruktúry, vrátane plynárenskej.

Tretí pilier bude stáť na novom, takmer 12 miliardovom úverovom nástroji určenom pre orgány regionálnych samospráv. Ten by mal do regiónov dostať dodatočných 25 až 30 miliárd eur.

Dokument ale pripomína, že uvedené sumy nemusia byť konečné a je pravdepodobné, že sa v ďalších rokovaniach budú meniť.

Podpora pre regióny s ťažkým priemyslom?

Ďalšou kľúčovou otázkou sú kritériá výberu regiónov, ktoré z fondu získajú finančnú podporu. Portugalská eurokomisárka zatiaľ o alokačných pravidlách veľa neprezradila. Zopakovala len, že prednosť dostanú regióny s „priemyslom náročným na emisie“.

Jednou z podmienok by mohol byť záväzok regiónu k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality. „V opačnom prípade by to nedávalo zmysel,“ cituje EURACTIV.com predsedu Euróspkeho výboru regiónov Karla-Heinza Lambertza.

Slovensko sa na rozdiel od Poľska k európskemu klimatickému cieľu do roku 2050 prihlásilo. K financiám z klimatického fondu by sa tak napríklad mal dostať regióny hornej Nitry, kde vláda počíta s postupným útlmom ťažby uhlia do roku 2027.

Štátny tajomník Kurilla: Problém znečisteného ovzdušia sa nedá vyriešiť za týždeň

Na ceste k uhlíkovej neutralite sa bude musieť Slovensko vyrovnať s emisiami z ťažkého priemyslu. V medzinárodnej konkurencii mu môže pomôcť uhlíkové clo, hovorí NORBERT KURILLA z envirorezortu.

Ako v rozhovore pre EURACTIV.sk uviedol štátny tajomník na Ministerstve životného prostredia Norbert Kurilla, Slovensko zabojuje za to, aby fond podporil aj ďalšie priemyselné časti Slovenska. Keby sa fond obmedzil iba na elektroenegetiku, ktorá bude podľa Kurillu bezemisná už v roku 2023, Slovensko by malo iba obmedzené možnosti prístupu k týmto peniazom.

„Mal by tam spadať ťažký priemysel: výroba cementu, celulózy a papiera, ocele a hliníka. Ide o energeticky a investične náročné odvetvia,“ uviedol Kurilla s tým, že rozšírenie kritérií podporuje aj Česko, Nemecko a Rakúsko.

Dobrou správou pre Slovensko je, že materiál počíta aj s investíciami do týchto odvetví, „ak budú viesť k významnému zníženiu emisií skleníkových plynov nad rámec únijných štandardov, alebo zvýšeniu úrovne ochrany životného prostredia,“ píše sa v dokumente.

Aby sa štáty dostali k „zeleným investíciám,“ musia vypracovať „miestne plány spravodlivej transformácie“. O spôsobe využitia peňazí budú spolurozhodovať regionálne inštitúcie, posledné slovo ale bude mať Európska komisia. Prihliadať bude na rozsah nákladov spojených s prechodom daného regiónu na zelenú ekonomiku, ale aj na to koľko ľudí bude musieť prejsť rekvalifikáciou po strate zamestnania.

Zapojenie regiónov

Mimovládna organizácia CEE Bankwatch Network v reakcii na dokument privítala, že klimatický fond bude prístupný iba nízkouhlíkovým projektom a výslovne z podpory vylučuje financovanie fosílnych palív. Investičná schéma programu InvestEU však necháva dvere otvorené aj investíciám do plynárenskej infraštruktúry, čo organizácia označila za „sklamanie“.

Transformácia hornej Nitry: Na tango treba dvoch

Systematická realizácia akčného plánu premeny slovenského uhoľného regiónu sa stále nezačala. Peniaze nestačia, píšu LENKA ILČÍKOVÁ a LÝDIA KŇAZOVIČOVÁ z Priateľov Zeme-CEPA.

Ako by mohol vyzerať spravodlivý prechod uvádza príklad hornej Nitry. Slovenská vláda v júli schválila Akčný plán transformácie regiónu. Mimovládka oceňuje, že do jeho prípravy boli zapojení aj regionálni aktéri. To je podľa Juraja Melichára, národného koordinátora siete CEE Bankwatch Network pre Slovensko, kľúčové, pretože potreby a výzvy každého regiónu sa líšia.

„Ako sme videli na Slovensku, spravodlivá transformácia začína na miestnej úrovni. Mechanizmus preto komunitám musí poskytnúť možnosti, aby sa zapojili sa do tohto procesu,“ hovorí Melichár s tým, že by malo ísť napríklad o technickú pomoc s eurofondovými projektami.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8