O nás bez nás? Na reforme verejnej správy sa vraj pracuje. Samosprávy o tom nevedia

Hlavné námestie v Bratislave [Pixabay]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Mestá a samosprávy budúcnosti

Ministerstvo vnútra hovorí, že na reforme verejnej správy pracuje od nástupu novej vlády. Samosprávy však vedomosť o príprave nemajú. V jej dokončenie do budúcich komunálnych volieb neveria.

Reforma verejnej správy bola jednou z priorít súčasnej vlády. V programovom vyhlásení sa spomína zoptimalizovanie procesov vo verejnej správe, aby úrady nerobili zbytočné a duplicitné činnosti a proces rozhodovania vo vzťahu k občanovi bol čo najjednoduchší. Vláda sa zároveň zaviazala k vytvoreniu komisie na analýzu možností úpravy miestneho a regionálneho usporiadania samosprávy.

O reforme sa veľa hovorilo minulý rok. Dokonca sa dostala aj do dokumentu Moderné a úspešné Slovensko, ktorý vytvoril základy pre budúci Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Tu už bol aj konkrétny termín – november 2022, keď by sa mali uskutočniť aj ďalšie komunálne voľby.

Potom však nastalo ticho, ktoré trvá dodnes. Do plánu obnovy sa reforma nedostala, čo si vyslúžilo kritiku najväčších samosprávnych združení – Únie miest Slovenska, Združenia miest a obcí Slovenska aj združenia samosprávnych krajov SK8. Komisia pre reformu verejnej správy mala vzniknúť ešte na jeseň minulého roku. Tento termín sa však nestihol. Podľa ministerstva vnútra, ktoré je za reformu zodpovedné, sa komisia formalizovala minulý mesiac. Predstavitelia samospráv však o nej vedomosť nemajú. Rezort vnútra tiež pre EURACTIV Slovensko uviedol, že „nie je dôležité, či nejaká komisia existuje, ale či sa na reforme pracuje”.

Samosprávy dnes už neveria, že sa reformu podarí dotiahnuť. „Je úplne zrejmé, že komplexná reforma (verejnej správy, pozn. red) nebude,” uviedol pre EURACTIV tlačový odbor Únie miest.

„Nie je to reálne,” odpovedal na otázku portálu EURACTIV, či sa reformu podarí do stanoveného termínu dotiahnuť Jozef Viskupič, predseda Trnavského kraja a zároveň predseda SK8.

Že sa celá reforma do jesene budúceho roku nestihne priznáva aj ministerstvo vnútra. Jeho tlačové oddelenie však uviedlo, že termín november 2022 v skutočnosti neplatí, hoci Moderné a úspešné Slovensko ho doslovne uvádza. Rezort vníma reformu ako „kontinuálny proces” pre každú vládu, ktorá musí kontinuálne reagovať na meniacu sa situáciu. „Niektoré komponenty sa preto do budúceho roka určite zrealizovať podarí”.

Prečo samosprávy volajú po reforme?

„Reformu verejnej správy budeme naďalej presadzovať. Tejto témy sa nehodláme vzdať, považujeme ju za absolútne kľúčovú pre zmenu fungovania systému správy štátu na Slovensku,” vyhlásil na tlačovej besede z mája predseda ÚMS a primátor Trenčína Richard Rybníček.

Na urýchlenie reformy tlačí aj ZMOS a Združenie samosprávnych krajov SK8. Napokon, ako vyplýva aj z programového vyhlásenia, reformu podporuje aj vláda. Slovensko je tak v situácii, keď sa na potrebe reformy zhodujú v podstate všetci relevantní aktéri. Dôvodom sú nové technologické a demografické trendy, klimatická zmena aj zmena priestorového pohybu obyvateľstva. Posledná reforma totiž prebehla pred už viac než 20 rokmi.

Komisárka pre kohéziu: Bratislava je dosť bohatá, aby svoje problémy riešila sama

Podpora pre Bratislavu musí byť úmerná jej schopnosti vyriešiť si svoje problémy sama, odkazuje eurokomisárka pre kohéziu a reformy Elisa Ferreira. Župan Droba naopak tvrdí, že kraj potrebuje investície, ktoré zo štátneho a krajského rozpočtu nezaplatí.

„Slovensko potrebuje modernizáciu verejnej správy viac ako reformu. S odstupom dvoch desiatok rokov sa ukazuje, že niektoré parametre pôvodnej reformy neboli nastavené dobre, a čo je horšie, žiadna ďalšia vláda to neopravila,” uviedol hovorca ZMOS Michal Kaliňák v stanovisku pre EURACTIV.

Kaliňák poukazuje napríklad na privatizáciu dôležitých verejných služieb, ktorá išla v ruka v ruke s poslednou reformou. Mestá a obce tak dnes nemajú kontrolu nad fungovaním autobusových dopravcov. Aj preto mohli v roku 2006 na viac ako rok prestať premávať trolejbusy v Banskej Bystrici. Mesto sa totiž nevedelo dohodnúť so súkromným dopravcom SAD Zvolen.

Združeniu miest a obcí, ktorý je na Slovensku hlasom menších samospráv, chýba systematická podpora medziobecnej spolupráce. Tú by mali aspoň čiastočne riešiť takzvané Centrá zdieľaných služieb, ktoré sa podporia z plánu obnovy. Cieľom je posilniť administratívne kapacity samospráv.

Ďalší problém je samotné územnosprávne delenie. Po zmene a decentralizácii dlhodobo volá Richard Rybníček, ale aj ďalší predstavitelia samospráv či experti. Na problematiku súčasných okresov a krajov v čase pandémie upozornil minulý rok v komentári pre Denník N regionálny geograf a analytik Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika Dušan Sloboda. Kaliňák poukázal aj na ďalší aspekt. V zahraničí totiž nie je bežné, že by sa územná jednotka hlavného mesta rozprestierala aj za jeho hranice. V slovenskom prípade to tak však je, čo spôsobuje, že Záhorie  nemôže v dôsledku bohatej Bratislavy čerpať eurofondy.

„Prečo by politiky regionálneho rozvoja a najmä finančné nástroje regionálneho rozvoja mali byť v Bratislave v rukách centrálnej vlády?” pýta sa Viskupič.

Ako by zmeny mali vyzerať?

EURACTIV Slovensko sa viacerých predstaviteľov samospráv a samosprávnych združení pýtal na ich predstavu reformy verejnej správy. V odpovediach sa najviac skloňovali dve slová – decentralizácia a subsidiarita. Ako však zdôrazňuje Viskupič, základným cieľom by však malo byť efektívnejšie poskytovanie služieb občanom.

„Verejná správa je tu pre občana a nie naopak. Toto je úplne najdôležitejšie,” uviedol Trnavský župan. „Keď to rozmeníte na drobné, tak to znamená predovšetkým racionálne uplatnenie princípu subsidiarity a zodpovedajúceho daňovo-finančného zabezpečenia,” dodal.

Svoju predstavu pre EURACTIV Slovensko uviedla aj Únia miest: „Výrazné posilnenie právomocí volených orgánov územnej samosprávy, posilnenie finančných zdrojov miestnej samosprávy, zásadná zmenu finančného vyrovnávania regionálnych rozdielov, a na to nadväzujúce úpravy územnosprávneho usporiadania,” vymenoval tlačový odbor.

Reforma by mala stáť na princípe subsidiarity a decentralizácie, dekoncentrácie. Zároveň by mala byť transparentná a mala by na nej v čo najväčšej miere participovať verejnosť. Bez nej to nepôjde, lebo samospráva je tu primárne pre obyvateľov,” objasnil starosta mestskej časti Košice-Západ.

Väčšina opýtaných sa zhodla, že Slovensko je v súčasnej podobe príliš centralizované a samosprávy by mali dostať viac kompetencií. S prerozdelením kompetencií súhlasí aj ZMOS, ktorý však zároveň varuje pred opakovaním scenára z poslednej reformy. Združenie miest a obcí v princípe hovorí, že nové kompetencie by mal štát na samosprávy prenášať až, keď im poskytne dostatočné finančné pokrytie.

ZMOS zároveň volá po takzvanom odstupňovaní kompetencií. To znamená, že právomoci samospráv by sa stupňovali podľa ich veľkosti, počtu obyvateľov či iných faktorov. „Sme široko ďaleko jedinou krajinou kde má najmenšia obec, krajské mesto, a dokonca aj hlavné mesto rovnakých viac ako 4 300 kompetencií,” uviedol Kaliňák.

„Mimoriadne dôležité je aj to, aby parlament a vláda dali samosprávam dostatok pokoja na prácu, pretože legislatívna smršť v podobe rýchlych a častých zmien v zákonoch, a dokonca aj mimoriadne nebezpečné úvahy o zmenách parametrov komunálnych volieb starostov a primátorov na dvojkolové iba dokazujú, ako je neraz vysoká politika vzdialená realite skutočných problémov miest a obcí,” dodal hovorca Združenia miest a obcí.

Cezhraničné regióny: Pandémia bola tvrdou ranou, štáty by už hranice zatvárať nemali

Pandémia je pre cezhraničnú spoluprácu najväčšou ranou za posledné desaťročia. Aj predtým však regióny na hraniciach zápasili so zbytočnými prekážkami.

EURACTIV Slovensko sa na predstavu spýtalo aj ministerstva vnútra. To jednoznačne odmietlo rušenie menších obcí a ich spájanie do väčších celkov. Tento krok sa často spomína ako spôsob k zefektívneniu služieb obyvateľov v rámci zmien územnosprávneho delenia. Tie ministerstvo nevylučuje. Prípadné zmeny by mali prebiehať na základe funkčných priestorových väzieb pri rešpekte k prirodzenému pohybu obyvateľstva.

„Ďalším kritériom je kvalita vládnutia, ktorá je podmienená kapacitou inštitúcií. A tá je do značnej miery formovaná architektúrou verejnej správy,” dodalo vnútro.

Reforma za rok? 

O reforme sa hovorilo už pri vzniku vlády Igora Matoviča. Z programového vyhlásenia nevypadla ani po jeho odstúpení a nástupe Eduarda Hegera. Predseda Národnej rady Boris Kollár (Sme Rodina) oznámil ešte v máji minulého roku vznik parlamentnej komisie pre reformu verejnej správy, v ktorej mali mať zastúpenie tri najväčšie samosprávne združenia. Jej zostavením bol poverený predseda Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj Jozef Lukáč, ktorý v júli 2020 oznámil, že komisia vznikne do septembra.

Do septembra 2020 však nevznikla. Podľa ministerstva vnútra sa sformalizovala až minulý mesiac v jeho gescii. Zaujímavosťou však je, že ani jedno zo samosprávnych združení o jej zriadení nevie.

Odpovede jednotlivých združení na otázku, či ministerstvo vnútra o reforme komunikuje, a či o zriadení Komisie niečo vedia zneli takto:

  • ZMOS: „…čakáme na moment, kedy bude zriadená komisia pre modernizáciu samosprávy, ktorú mala vláda Igora Matoviča, ale aj vláda Eduarda Hegera v progranmovom vyhlásením.”
  • ÚMS: „Komunikácia neexistuje a nemôžu ju nahradiť občasné individuálne kontakty s jednotlivými členmi Únie miest Slovenska.”
  • SK8: „ O zámeroch ministerstva vnútra v tomto smere nemáme konkrétne informácie.”

Ministerstvo vnútra tvrdí, že sa momentálne nachádza vo fáze „koncepčnej a analytickej práce, mapovania procesov, vyčíslovania rozpočtových dopadov a komunikácie so všetkými dotknutými aktérmi”. Kto presne sú dotknutí aktéri, je otázne.