O rýchlejšom naplnení trvalého eurovalu rozhodne nová vláda

Premiérka Iveta Radičová na záver dvojdňového summitu informovala, že uzavreli hodnotenie európskeho semestra. „Dohodli sme pravidlá pre vnútorný trh, vieme od Komisie čo máme ďalej premietnuť do národných programov reforiem, teda nepotrebujeme už žiadne ďalšie stratégie či programy. To, čo potrebujeme, je realizovať a implementovať – rýchlo, rázne a komplexne,“ poukázala.

Slovensku podľa jej slov bolo odporučené znižovať daňovú a odvodovú záťaž nízkopríjmových skupín a miesto toho väčší dôraz klásť na majetkové, energetické či environmentálne dane. Potrebný je ďalší pokrok v inováciách, vede a výskume.

Krajina má problém najmä so zamestnanosťou a uplatnením na trhu práce občanov bez základného vzdelania, či učňovského bez maturity a odborných skúšok. Pre tých sú nevyhnutné schémy tréningov a celoživotného vzdelávania. Okrem toho je podobne ako v iných krajinách dôležité zamerať sa na daňové úniky. V prípade Slovenska dosahujú úroveň 1,6 % HDP.

Do záverov summitu sa dostali aj spoločné body, ktoré nadväzujú na výzvu dvanástich predstaviteľov krajín EÚ, ktorí sa podpísali pod iniciatívu Davida Camerona. Týkajú sa digitálnej verejnej správy, zníženia administratívnej záťaže, zlepšení v oblasti súdnictva, zlepšení čerpania eurofondov, využitia rizikového kapitálu či zakladania nových hospodárskych subjektov.

Lídri potvrdili pokrok, ktorý urobilo Grécko. Ďalšie kroky a pomoc neboli podľa premiérky ďalším predmetom rokovania.

O tom, či záchranné mechanizmy – dočasný a trvalý euroval – majú dostatok prostriedkov, sa rozhodne ešte v priebehu marca. Slovensko deklaráciu o zrýchlení splatenia kapitálovej základne trvalého eurovalu ESM nepodpísalo vzhľadom na budúcotýždňové voľby. „Súčasná vláda nemá mandát, aby potvrdila túto zmenu,“ zdôraznila Radičová.

Hlavy štátov a vlád udelil Srbsku štatút kandidujúcej krajiny. Odložili však vstup Bulharska a Rumunska do Schengenu. Rozhodnutie by mohlo padnúť v septembri. „Pevne verím, že ten septembrový termín je termínom definitívnym,“ vyhlásila premiérka.

Diskutovalo sa aj o situácii v Bielorusku. Potvrdili pritvrdenie sankcií tak, ako o tom rozhodli ministri zahraničných vecí. Teda, že nejde len o sankcie vo vzťahu k demokracii, ale aj voči tým, ktorí majú z režimu v krajine ekonomický prospech.

Predmetom rokovaní bola aj situácia v Sýrii. Opustili ju už ambasádori z Francúzska a Veľkej Británie. O tom, či ich budú nasledovať aj ďalší, rozhodnú ministri zahraničných vecí.