Obchod s falošnými výrobkami rastie. Pirátsky tovar tvorí sedem percent európskeho dovozu

Ilustračný obrázok [Shutterstock]

Podľa spoločnej správy Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo a OECD takmer sedem percent z európskeho dovozu tvoria falšované a pirátske výrobky. Hodnota tohto tovaru dosahuje 121 miliárd eur.

Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) a Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) vypracovali analýzu zameranú na obchod s falšovanými a pirátskymi výrobkami. Dáta inštitúcie pozbierali z takmer pol milióna kusov zadržaného tovaru od širokého spektra orgánov činných v trestnom konaní. Do výskumu neboli zahrnuté falšované výrobky vyrobené a spotrebované na domácom trhu ani pirátske digitálne produkty. Skutočná hodnota je preto pravdepodobne vyššia.

„Falšovanie a pirátstvo predstavuje vážnu hrozbu pre inovácie a ekonomický rast v Únii aj vo svete,“ vyhlásil generálny manažér EUIPO Christian Archambeau.

Správa pracovala s údajmi z roku 2016. Objem falšovaných a pirátskych výrobkov sa pohybuje v hodnote okolo 450 miliárd eur. Predošlá správa založená na údajoch z roku 2013 celosvetový objem čierneho obchodu odhadla na 383 miliárd. Dovoz falšovaných výrobkov do Európskej únie dosiahol v roku 2016 121 miliárd eur, teda až 6,8 percenta z celkového dovozu do Únie. V roku 2013 to bolo 5 percent.

„Nárast podielu falšovaných a pirátskych výrobkov vo svetovom obchode je nanajvýš znepokojivý a volá po koordinovanej reakcii na všetkých úrovniach,“ varoval Archambeau.

Najlukratívnejšie je falšovanie elektroniky

Falšované výrobky sa vyskytujú vo veľkom množstve odvetví. Najčastejšie ide o bežný spotrebný tovar ako obuv, kozmetika či hračky, ale aj o výrobky určené podnikom na ďalšie spracovanie. Často sa falšuje luxusný tovar ako napríklad hodinky a drahé oblečenie.

Najväčší podiel na svetovom obchode s falšovaným tovarom má elektronika, najčastejšie telefóny a batérie, ktoré tvoria viac než tretinu celosvetového objemu v hodnote 125 miliárd eur. Falšovanie liekov, potravín a nápojov je nižšieho rozsahu, ale môže predstavovať bezpečnostné riziko.

V súvislosti s pašovaním tovaru sa veľa hovorí o tabakových výrobkoch. Podiel tabaku na celkovom objeme falšovaného tovaru je však iba 0,6 percenta, teda okolo 2,1 miliardy eur.

Falšovatelia využívajú poštové zásielky

Väčšina spoločností, ktorých duševné vlastníctvo bolo porušené, pochádza zo Spojených štátov. Päť z prvých desiatich najviac zasiahnutých krajín sú členské štáty Európskej únie, konkrétne Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Španielsko.

Najväčšími producentmi falšovaných a pirátskych výrobkov sú Čína, Hong Kong, India, Thajsko, Turecko, Malajzia, Pakistan a Vietnam. Samotná Čína je zodpovedná za viac ako polovicu tohto typu čierneho obchodu. Za ňou nasleduje Hong Kong s 20 percentným podielom. Vzostup falšovania v súčasnosti zažíva Turecko.

Na ceste do odbytísk tovar prechádza zložitými obchodnými cestami. Vstupnú bránu do Európy zvyčajne predstavuje Albánsko, Egypt, Maroko a Ukrajina.

Zaujímavosťou je rast používania malých zásielok na účely obchodovania s falšovanými výrobkami. Zasielanie falšovaných výrobkov poštou predstavuje spôsob, akým páchatelia znižujú šancu odhalenia. Pre colné orgány táto praktika prináša zvýšené náklady na kontrolu a odhaľovanie trestnej činnosti.