Obchodné reťazce bojujú proti plytvaniu potravinami. Každý po svojom

Ilustračný obrázok. [EPA/ABED AL HASHLAMOUN]

Obchodné reťazce na Slovensku zatiaľ nemajú povinnosť darovať nepredané jedlo na charitatívne účely. Osud potravinových prebytkov, ktoré vyprodukujú, preto závisí od ich dobrovoľných opatrení.

Plytvanie potravinami sa stáva čoraz väčším svetovým problémom. Podľa štatistík OSN sa ročne na celom svete vyhodí 1,3 miliardy ton potravín, čo predstavuje približne jednu tretinu jedla vyrobeného pre ľudskú spotrebu.

V Európskej únii sa každoročne vyplytvá 88 miliónov ton potravín, čo predstavuje 173 kilogramov na osobu. Problémom sa preto čoraz intenzívnejšie zaoberá aj európska dvadsaťosmička. V balíčku obehového hospodárstva EÚ počíta so znížením plytvania potravinami o polovicu do roku 2030.

Znižovanie potravinového odpadu si dáva za cieľ aj Envirostratégia 2030 z dielne ministerstva Životného prostredia. Ministerstvo v ňom naznačuje tiež zmenu legislatívy.

„Reštaurácie a supermarkety budú povinné potraviny ďalej využiť, napr. darovať charite nezávadné potraviny. Ak už nie sú potraviny vhodné na konzumáciu, budú ich môcť kompostovať, či energeticky alebo inak zhodnotiť,“ píše sa v strategickom dokumente.

V susednom Česku napríklad na začiatku roku 2018 vstúpil do platnosti zákon, ktorý supermarketom s predajnou plochou nad 400 m2 udeľuje povinnosť ponúknuť potravinovým bankám potraviny vhodné pre ďalšiu konzumáciu. Od roku 2016 podobný zákon platí aj vo Francúzsku.

Na Slovensku znižovanie potravinového odpadu veľkými obchodnými reťazcami stále závisí predovšetkým od ich vôle a dobrovoľných opatrení.

Chýbajú štatistiky

Na akékoľvek stanovenie cieľov pre znižovanie odpadu je dôležité oprieť sa o východiskové štatistiky. Presné údaje o tom, koľko potravín skončí v odpade, však Slovensko dnes nemá. Ministerstvo pôdohospodárstva v roku 2016 pripravilo Plán predchádzania potravinárskeho odpadu, v ktorom priznáva, že Slovensko nemá vypracované štúdie ohľadom množstva vyhodených potravín v jednotlivých častiach potravinového reťazca. Tvrdí preto, že „je potrebné získať informácie z verejného ako aj súkromného sektora.“

Otázne je, či takéto informácie dnes existujú. V súčasnosti napríklad nevieme presne ani to, koľko potravinových zbytkov ročne vyprodukujú supermarkety na Slovensku. Zatiaľ jediným obchodným reťazcom, ktorý zverejňuje štatistiky o potravinových prebytkoch je maloobchodná sieť Tesco.

Mnoho ľudí si plytvanie potravinami ani neuvedomuje

Jedlo vyhadzujú aj vzdelaní ľudia. Zabrániť sa tomu dá lepšou informovanosťou, tvrdí štát.

V predošlom finančnom roku z celkového množstva takmer 565-tisíc ton potravín, ktoré mali prevádzky britskej spoločnosti v predaji, vzniklo 8 521 ton potravinových prebytkov. Sem spadajú tak potraviny nevhodné na ďalšiu ľudskú spotrebu, ako aj potraviny využiteľné na ďalšiu konzumáciu ľudí, či ako a krmivo pre zvieratá a aj potravinový odpad.

„V porovnaní s predchádzajúcim rokom Tesco Slovensko znížilo množstvo celkového potravinového odpadu o 20 percent, z 9 957 ton na 7 934 ton,“ odpovedala na otázku portálu EURACTIV.sk PR manažérka spoločnosti Tesco Lucia Poláčeková.

Logistika a spolupráca s dodávateľmi

EURACTIV zisťoval celkovo u piatich najväčších obchodných reťazcoch, ako vnímajú problém plytvania potravinami a aké opatrenia prijímajú na na zníženie jeho objemu v ich prevádzkach.

Spoločnosť METRO, ktorá na Slovensku prevádzkuje sieť šiestich veľkoobchodných centier, momentálne vyvíja systém na meranie údajov o darovaných či zlikvidovaných potravinách. „To nám umožní do budúcna ešte viac efektívnejšie znižovať plytvanie potravinami v našich prevádzkach,“ uviedol hovorca METRO Martin Krajčovič.

Maloobchodná sieť predajní Billa bojuje proti vzniku potravinového odpadu skladovaním zásob metódou FIFO (First In, First Out). To znamená, že v rukách zákazníkov by najskôr mali skončiť potraviny, ktoré sa na pulty dostali ako prvé. „Dbáme na to, aby bol tovar uskladnený v regáloch podľa dátumov minimálnej trvanlivosti,“ ozrejmila Kvetoslava Kirchnerová, hovorkyňa spoločnosti.

Nemecká sieť diskontných predajní Lidl sa snaží prechádzať vzniku nepredaných prebytkov zlepšovaním interných procesov súvisiacich s objednávaním tovaru. „Máme optimalizovaný systém tak, že dosahujeme vysoké odpredaje – čím sa minimalizujú odpisy,“ vysvetľuje Tomáš Bezák z komunikačného oddelenia spoločnosti.

Slovensko smeruje k zákazu vyhadzovania potravín

Envirostratégia 2030 navrhuje, aby supermarkety a reštaurácie dávali nepredané výrobky na charitatívne účely. Ministerstvo pôdohospodárstva súhlasí.

Bezák tiež pripomína, že predajne Lidl oddeľujú a špeciálne označujú produkty s blížiacim sa dátumom spotreby, ktoré potom predáva za nižšiu cenu. Dodáva, že spoločnosť pristúpila k tomuto opatreniu ešte predtým, ako táto povinnosť všetkým reťazcom vyplynula zo zákona.

Tesco sa snaží minimalizovať potravinové straty aj užšou spoluprácou so svojimi dodávateľmi. Spoločnosť prevádzkuje horúcu linku, na ktorej môžu dodávatelia nahlásiť svoj potenciálny potravinový odpad. Lucia Poláčeková dodáva, že spoločnosť napomáha dodávateľom aj pri nárazových problémoch s pestovaním čerstvých surovín.

„Napríklad v októbri 2017 v Poľsku sme pomohli urýchlene predať o 50 percent lacnejšie 4 600 kusov ľadových šalátov, ktoré nespĺňali štandardy kvôli svojej menšej veľkosti spôsobenej predčasne studeným počasím,“ vysvetľuje.

Reťazec okrem toho minulý rok odštartoval projekt s názvom „Perfectly imperfect,“ v rámci ktorého na pulty zaraďuje so zvýhodnenou cenou ovocie a zeleninu s netradičným vzhľadom. „Cieľom je pomôcť dodávateľom predať aj neštandardne tvarované ovocie a zeleninu, ktoré by inak skončili v odpade už u pestovateľa“.

Čo s vyprodukovanými prebytkami?

Žiadnemu z obchodných reťazcov sa pochopiteľne doposiaľ nepodarilo úplne predísť tvorbe potravinových prebytkov. Všetky preto zákonite stoja pred otázkou, ako s nimi naložiť.

V roku 2017 vstúpila do platnosti novela zákona o potravinách, ktorá umožňuje obchodníkom prerozdeľovať trvanlivé potraviny aj po dobe minimálnej trvanlivosti (DMT). Viacero reťazcov sa preto zapojilo do spolupráce s Potravinovou bankou Slovenska.

Tesco takto v minulom roku darovalo 2 314 ton prebytkov vhodných na ľudskú spotrebu, pričom do roku 2020 by nepredané prebytky mali odovzdávať všetky predajne v strednej Európe. „Na Slovensku dokážeme aktuálne darovať potravinové prebytky zo 125 obchodov, a to najmä vďaka spolupráci s Potravinovou bankou Slovenska,“ uvádza Tesco.

Plastové obaly udržujú potraviny čerstvé, ale plytvanie neriešia

Podľa novej štúdie sa medzi rokmi 2004 až 2014 množstvo obalov aj potravinového odpadu zdvojnásobilo.

Potraviny vhodné na ďalšiu konzumáciu Potravinovej banke daruje aj METRO. V minulom roku takto ľuďom v núdzi odovzdalo 84 ton jedla. Produkty zo suchého sortimentu Potravinovej banke dnes už poskytuje aj Lidl, Billa spoluprácu „momentálne rozbieha“.

V apríli spustil vlastný celoslovenský projekt na darovanie potravín po dátume minimálnej trvanlivosti aj Kaufland. „Do tohto projektu je zapojených 44 z 65 našich predajní a tento počet plánujeme zvyšovať. V rámci tohto projektu sa nám podarilo darovať doteraz cca. 40-tisíc kusov potravín po DMT,“ priblížila hovorkyňa spoločnosti Kaufland Lucia Langová.

Osveta zákazníkov

Potraviny či suroviny potrebné na ich výrobu sa vyhadzujú v celom potravinovom reťazci. Priamo v obchodoch však vzniká len časť z celkového potravinového odpadu – zhruba 10 percent. Najviac jedla – až 53 percent – vyhadzujú koneční spotrebitelia, teda domácnosti. Z celkového odpadu, ktorý domácnosti vyprodukujú, podľa odhadov Európskej komisie tvoria potraviny až 30 percent. Slovensko v tomto prípade nie je výnimkou.

Úspech v znižovaní potravín preto do veľkej miery závisí od zmeny správania spotrebiteľov. To si uvedomujú aj niektoré obchodné reťazce.

Zaviedli triedenie bioodpadu, majú lepšie výsledky v odpadovom hospodárstve

Na kompostovanie môžete mať pripravený prepracovaný systém, no ak podceníte informovanie a osvetu, očakávané výsledky sa nedostavia, píše IVANA MALEŠ.

Ako ukázal nedávny prieskum Tesco,  zákazníci nabádaní rôznymi akciami nakupujú viac jedla, ako sú schopní skonzumovať. Tesco tak napríklad zrušilo akcie 1 plus 1 zdarma na čerstvú zeleninu a ovocie, čím chce zamedziť „bezhlavému nakupovaniu“.

Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO), ktoré združuje najväčšie obchodné reťazce, tiež spustila projekt s názvom „Neplytvaj-Spotrebuj. Cieľom je vzdelávanie a lepšia informovanosť slovenskej verejnosti o potravinovom odpade.

Spoločnosť METRO okrem toho pomáha svojim zákazníkom znižovať potravinový odpad pomocou špeciálnych kurzov. „V rámci našich kurzov pre zákazníkov cez METRO akadémiu sa snažíme vždy vzdelávať zákazníkov aj v téme Zero waste (nulový odpad)“.