Obnova budov, nájomné bývanie, obnoviteľné zdroje: Ako využiť finančné nástroje?

Ilustračný obrázok. [Pixabay.]

Európska investičná banka Slovensku navrhuje, aby viac ako desať percent z budúcich eurofondov vyčlenila na finančné nástroje, teda finančnú pomoc, ktorú musí prijímateľ štátu časom vrátiť. Najväčší potenciál vidí v obnove verejných budov a bytových a rodinných domov, podpore konkurencieschopnosti podnikov a sociálnej ekonomike.

Aj v nových eurofondoch štát počíta s využitím takzvaných finančných nástrojov. To znamená, že štát časť peňazí z fondov EÚ vyčlení na návratnú formu finančnej podpory. Prijímatelia sa o ňu nebudú uchádzať v bežných grantových výzvach, ale budú ju musieť časom štátu vrátiť.

Slovensko finančné nástroje v európskych fondoch využíva už od roku 2015. V dobiehajúcom programovom období sa na ne z národnej eurofondovej alokácie vyčlenilo vyše miliardy eur, čo vychádza približne na sedem percent zo všetkých eurofondov pre Slovensko na obdobie 2014 až 2020.

Tieto peniaze spravuje štátny investičný fond Slovak Investment Holding (SIH), ktorý ich investuje do vhodných projektov buď priamo, no väčšinou cez finančných sprostredkovateľov – banky a súkromné investičné fondy.

Prečo to Slovensko robí? Jednak to umožňujú pravidlá Kohéznej politiky EÚ, no zároveň ich využitie má oproti štandardným návratným grantom viacero výhod.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) v návrhu Programu Slovensko – jediného a hlavného programu, cez ktorý sa budú čerpať nové peniaze – zatiaľ nevyčíslilo, kde a v akých objemoch eurofondy Slovensko investuje cez finančné nástroje, pretože v čase jeho prípravy čakalo na analýzu toho, kde ich využitie dáva najväčší zmysel.

Takúto analýzu medzičasom vypracovala Európska investičná banka (EIB). Tá ministerstvu navrhuje, aby na finančné nástroje vyčlenilo 1,43 až 1,46 miliardy eur, čiže vyše desať percent z celkovej 12,6-miliardovej alokácie na obdobie 2021 až 2027.

Ako sa EIB k tejto sume dopracovala a v ktorých oblastiach sa najviac hodia návratné verejné investície?

Aké sú výhody finančných nástrojov a ako ich využíva Slovensko (INFOGRAFIKA)

Slovensko v súčasnom programovom období čerpá eurofondy aj cez finančné nástroje. Na finančnú pomoc, ktorú prijímateľ musí štátu vrátiť, sa vyčlenila viac ako miliarda eur, čo je zhruba sedem percent zo národnej eurofondovej alokácie.

Energetická účinnosť

Najväčší potenciál využitia finančných nástrojov EIB vidí v investíciách do energetickej efektívnosti. V súvislosti s Európskou zelenou dohodou sa zvyšujú požiadavky na znižovanie energetickej náročnosti budov, čo si vyžiada väčšie investície ako doteraz. Obnova budov je preto tiež jednou z hlavných priorít súčasnej vlády v pláne obnovy.

EIB potrebu využiť návratnú podporu odôvodňuje aj tým, že finančné nástroje sú v obnove budov už dlho zabehnuté a Slovensko má s nimi dobré skúsenosti. Najviac peňazí si vyžiada obnova bytových a rodinných domov ako aj verejných budov a osvetlenia. Dopyt po investíciách ale bude aj v podnikoch.

Odborníci vidia veľký potenciál hlavne v garantovaných energetických službách (GES). Ide o zmluvnú dohodu, keď firma napríklad budovu zateplí či vymení na nej okná a jej majiteľ túto investíciu splatí z toho, čo usporí na energii.

Budovy sa dajú obnovovať aj inak: Splácanie z úspor môže byť kľúčom ku klimatickým cieľom

Obnova budov sa nemusí financovať iba z grantov. Pri verejných budovách môžu pomôcť garantované energetické služby, ktoré umožňujú splácanie investície z úspor a nezarátavajú sa do verejného dlhu. Jej potenciál však Slovensko zatiaľ využíva len málo.

Banka navrhuje na finančné nástroje pre oblasť energetickej efektívnosti vyčleniť až 460 miliónov eur. Ide ale iba o zlomok toho, koľko by sa na Slovensku do obnovy budov malo investovať. EIB tu totiž investičnú medzeru vyčíslila až na 6,8 miliardy eur.

S veľkými investíciami do tejto oblasti sa už počíta v štandardných eurofondoch ako aj v pláne obnovy. Podľa EIB je preto dôležité, aby sa investičná stratégia v energetickej efektívnosti nastavila tak, že granty nebudú vytláčať finančné nástroje, ale budú sa vzájomne dopĺňať.

To bol práve problém v dobiehajúcom programovom období, v ktorom dotácie a návratnú pomoc nešlo kombinovať v jednej operácii. To sa má všeobecne v novom eurofondovom cykle zmeniť, čo by podľa EIB bolo „vysoko prínosné“ aj v oblasti energetickej účinnosti.

Podniky, výskum a inovácie

Malé a stredné podniky, ktoré vládnu podnikateľskému prostrediu na Slovensku, sa musia zmeniť na podniky 21. storočia. Podľa EIB by im s tým výrazne mohli pomôcť finančné nástroje.

Investície do modernizácie a digitalizácie potrebujú firmy po celom Slovensku – tak začínajúce startupy ako aj etablované podniky v expanzii. Podľa výpočtov banky EÚ majú ich investičné potreby v súhrne hodnotu až 13 miliárd eur. Z eurofondov na finančné nástroje pre podniky navrhuje vyčleniť 375 miliónov eur.

Aj tu platí, že finančné nástroje Slovensku už veľmi dobre poslúžili. Hneď počas prvej vlny pandémie ochorenia COVID-19 spoločnosť SIH vypísala dve výzvy, ktoré pomohli slovenským firmám, keď sa počas lockdownu ich podnikanie prakticky zastavilo.

Zakladateľ startupu s receptom na zdravšiu pôdu: Vieme nahradiť 70 percent umelých hnojív

Startup Nitroterra Technology ukazuje, ako sa v poľnohospodárstve dá znížiť používanie syntetických hnojív, o čo sa teraz ide snažiť EÚ. Ich technológia stojí na bakteriálnych hnojivách a podľa jeho zakladateľa RADOSLAVA BONKA pomôže rozpočtu farmy, ale aj prírode.

Viac ako miliarda eur išla na štátne úverové záruky (Antikorona záruky). Aby koronavírus nezastavil rast inovatívnych spoločností, SIH ďalších 25 miliónov eur vyčlenil na investície do slovenských startupov (Antikorona kapitál). Programy mali medzi odborníkmi a prijímateľmi dobrú odozvu a ako príklad dobrej praxe ich používa aj Európska komisia.

S podporou podnikov by sa mali úzko prepojiť aj finančné nástroje pre výskum, vývoj a inovácie. V období 2014 až 2020 SIH priamo alebo cez sprostredkovateľov podporil viacero rizikovejších podnikov, ktoré vyvíjajú vlastné technológie. Portál EURACTIV Slovensko o niektorých z nich informoval v špeciálnych rozhovoroch.

Slovensko vo všeobecnosti zaostáva za zvyškom EÚ vo financovaní vedy a výskumu. Aj preto by vláda mala v tejto oblasti využiť finančné nástroje. EIB navrhuje z Programu Slovensko na ne vyčleniť 50 miliónov eur.

Doprava

Veľké projekty v doprave dnes Slovensko financuje prakticky výhradne z európskych peňazí. Eurofondy už ale nedokážu plne pokryť finančné potreby v infraštruktúre. EÚ po dvoch programových obdobiach už nemá také veľké pochopenie pre využívanie eurodotácií na stavbu a údržbu slovenských ciest a železničných tratí. Postupne sa musíme pripraviť na to, že eurofondy na budovanie dopravnej infraštruktúry čoskoro nebudú, respektíve ich bude oveľa menej.

Do budúcnosti by tak túto medzeru mohli nahradiť finančné nástroje. Tie si SIH v doprave už vyskúšal pri financovaní PPP projektu obchvatu Bratislavy či pri úvere na nákup vozidla na diagnostiku koľajníc pre Železnice SR.

Kde je najviac cyklotrás a kde najlacnejší taxík? Pozrite si údaje z krajských miest (INFOGRAFIKA)

V celkovej dĺžke cyklotrás hlavné mesto výrazne zaostáva za Košicami. Za lístok na mestskú hromadnú dopravu však v Bratislave zaplatíte najviac. Portál EURACTIV Slovensko prináša v infografike prehľad vybraných dopravných údajov z krajských miest.

Využitie finančných nástrojov v doprave doteraz brzdil fakt, že štatisticky zaťažovali štátny dlh. V novom programovom období by sa investície SIH v tejto oblasti mohli dostať mimo verejný dlh, čo by bola pre verejné inštitúcie nová motivácia siahnuť po finančných nástrojoch.

EIB vidí priestor pre návratnú finančnú podporu hlavne v zelenej mobilite: v budovaní nabíjacích staníc pre elektromobily, v nákupe vozov hromadnej dopravy s alternatívnym pohonom alebo modernizácii železníc. Ako kandidáta na finančné nástroje spomína aj LNG prístav v bratislavskom prístave.

Celkovo na ne EIB navrhuje z nových eurofondov dať 115 miliónov eur.

Sociálna ekonomika

„Slovensko je jedným z hlavných inovátorov, pokiaľ ide o finančné nástroje pre oblasť sociálnej ekonomiky,“ tvrdí EIB. Slovak Investment Holding dostal pre túto oblasť z minulých eurofondov do správy 58 miliónov eur.

Záruky pre sociálne podniky poskytuje v spolupráci s poľskou investičnou platformou TISE, výhodné úvery cez Slovenskú sporiteľňu a najnovšie spustil aj ekvitný nástroj v spolupráci s konzorciom platformy Crowdberry a fondu ESPRI.

Jeho zakladateľ Miroslav Beblavý v rozhovore pre portál EURACTIV Slovensko približuje, ako sa v sociálnej ekonomike dá využiť návratná finančná pomoc. „Myšlienka, že sa dá investovať návratne do verejnoprospešných projektov, pre mnohých ľudí u nás stále znie ako sci-fi. S týmto skepticizmom sa stretávam aj dnes, preto si na to musíme trúfnuť a týmto pilotným projektom ukázať, že sa to dá,“ povedal Beblavý.

Beblavý: Chceme ukázať, že sociálne investície vedia podporiť dobrú vec a aj zarobiť

Podľa MIROSLAVA BEBLAVÉHO ľudia na Slovensku pochybujú o tom, že sa dá návratne investovať do verejnoprospešných projektov. „Kým to neuvidia, neuveria. Našim fondom musíme ukázať, že sa to dá,“ vysvetľuje. 

EIB čakáva nárast investičnej aktivity v sociálnej ekonomike. Jednak sa banky viac zaujímajú o sociálne podniky a tie, naopak, budú mať väčší dopyt po finančných nástrojoch, keďže sa po novom budú dať jednoduchšej kombinovať s grantmi. Na ďalších sedem rokov navrhuje pre túto oblasť na finančné nástroje alokovať 110 miliónov eur.

Ich využitie v sociálnej ekonomike je široké: zahŕňa podporu sociálnych podnikov, výstavbu domov seniorov a škôlok či študentské pôžičky.

Ďalších sto miliónov by podľa analýzy vláda mala dať na projekty dostupného bývania. Finančné nástroje by sa dali použiť v spoločných projektoch obcí a súkromných developerov.

Práve tu má SIH aj jednu priamu investíciu z končiaceho programového obdobia. V roku 2020 spolu so Slovenskou sporiteľňou (SLSP) založil spoločný podnik Dostupný domov, ktorý s pomocou neziskoviek ponúka znevýhodneným skupinám obyvateľstva zvýhodnený nájom.

„My ako SIH nedokážeme obslúžiť celý sektor, ale mohli by sme nájsť model, ktorý by bol katalyzátorom, aby sa do toho pustili aj súkromní aktéri. Ak by im naše finančné nástroje ukázali cestu, tak môžeme pomôcť zmeniť kultúru a nájsť aj v komerčnom bankovom sektore nové typy financovania, čím by sa rozbehla výstavba bytov,“ hovorí Michal Polák zo SIH.

Každý byt sa počíta: Dostupné bývanie vie štát podporiť aj z eurofondov

Okrem grantovej pomoci štát využíva eurofondy na podporu podporu dostupného bývania aj návratnou formou v podobe finančných nástrojov. Slovak Investment Holding, ktorý eurofondy spolufinancované z fondov EÚ spravuje, investoval do podniku, ktorý pomáha znevýhodneným osobám s nájomným bývaním. 

Obnoviteľné zdroje

Nielen Európska zelená dohoda, ale najnovšie aj snaha odstrihnúť sa od ruských fosílnych palív pre vojnu na Ukrajine Slovensko nútia zabrať v sektore obnoviteľných zdrojov. Pri hľadaní peňazí na ich rozvoj budú musieť finančné nástroje podľa EIB zohrať hlavnú úlohu.

Najväčší potenciál na ich uplatnenie vidí pri bioplyne, veternej, vodnej a geotermálnej energii. Platí to aj pre biomasu a solárnu energiu, no tam im budú konkurovať peniaze z plánu obnovy a Fondu modernizácie.

V nasledujúcich siedmich rokoch očakáva veľké investície aj do batériového skladovania energie, kde by sa návratná finančná pomoc takisto dala využiť. Zhrnuté: EIB navrhuje na finančné nástroje pre obnoviteľné zdroje energie nasmerovať z fondov EÚ 50 miliónov eur.

Odpady

Slovensko a EÚ majú cieľ zvýšiť mieru recyklácie tuhého odpadu a naopak minimalizovať jeho skládkovanie. Keďže už SIH v odpadovom hospodárstve finančné nástroje úspešne využíva, podľa EIB dáva zmysel, aby v tom pokračoval.

Štát a samosprávy budú musieť investovať do bioplynových staníc, kompostovacích liniek, spaľovní zariadení na ďalšie spracovanie plastov a na výrobu alternatívnych palív z odpadových materiálov či do smetiarskych vozidiel. Finančné nástroje by podľa EIB mohli do odpadového hospodárstva dodať 50 miliónov eur.

Rozvoj miest

Zdravotníctvo, vysokorýchlostný prístup na internet a budovanie inteligentných miest sú zase hlavnými oblasťami, kde by finančné nástroje vedeli využiť samosprávy. Na návratné investície pre rozvoj miest banka EÚ navrhuje vyčleniť 95 až 120 miliónov eur.

V oblasti zdravotníctva SIH doposiaľ nemal žiadny projekt, no v súčasnosti rokuje o možnosti zapojiť sa do financovania výstavby novej univerzitnej nemocnice v Martine. To podľa EIB otvára možnosti využitia finančných nástrojov na zdravotnícku infraštruktúru aj v novom eurofondovom období, hoci to pre veľký objem peňazí pre zdravotníctvo v pláne obnovy nepovažuje za pravdepodobné.

SIH v širokopásmovom pripojení zatiaľ nemal vlastné investície. Mestá a obce ale podľa banky potrebujú vo veľkom investovať do 5G či optických a virtuálnych sietí. Operátori o finančné nástroje majú záujem, no iniciatíva podľa EIB musí prísť zo strany vlády.

Čo sa týka investícií do budovania inteligentných miest, tie sa prekrývajú s viacerými spomínanými oblasťami. Finančné nástroje by mestá mohli využiť v rozvoji obnoviteľných zdrojov, odpadovom hospodárstve, doprave či sociálnych službách.