Odborníci: Investície z reforiem Plánu obnovy sa musia v budúcnosti vrátiť

Na snímke minister financií Eduard Heger (OĽANO) [TASR/Pavol Zachar]

IT asociácia vidí v národnom Pláne obnovy málo digitalizácie vo vzdelávaní, lekárka je k potenciálnym výsledkom v zdravotníctve skeptická, ak sa nebude riešiť personálne zabezpečenie. 

„Plán obnovy nie je len na čerpanie peňazí, ale umožní posunúť krajinu dopredu pomocou prepájania reforiem s investíciami,“ vysvetľuje poradkyňa predsedu vlády Lívia Vašáková. Európska komisia poskytla členským štátom k využitiu peňazí z Plánu obnovy široké odporúčania – od fiškálnej udržateľnosti až po zlepšenie verejného obstarávania. 

O pláne obnovy a efektívnej transformácii Slovenska diskutovali na online podujatí Nadácie Antona Tunegu europoslanec Ivan Štefanec (KDH, EPP), poradkyňa predsedu vlády pre Plán obnovy a zelenú ekonomiku Lívia Vašáková, viceprezident IT asociácie Mário Lelovský, poslanec NR SR Andrej Stančík (nom. OĽANO) a lekárka Monika Kolejáková (KDH).

Členské štáty majú do 30. apríla 2021 čas na to, aby v konzultáciách s Európskou komisiou sfinalizovali národné plány reforiem. Od 15. októbra môžu svoje návrhy s Komisiou konzultovať. „Slovensko sa ako jedno z prvých prihlásilo a preto máme informácie ako k tomuto plánu pristupovať,“ dodala Vašáková.

Ministerstvo financií začiatkom mesiaca zverejnilo zoznam reforiem, ktoré by sa mohli ocitnúť vo finálnej verzii národného reformného plánu. Zatiaľ obsahuje osem oblastí vrátane fiškálnych reforiem, zelenej ekonomiky, vzdelávania, zdravia či digitalizácie, v rámci ktorých dokument definuje konkrétne ciele. Poslanec Andrej Stančík hovorí, že na dokumente „pracovalo vyše 100 odborníkov“ z mimovládneho a podnikateľského prostredia. Za dokumentom vidí odhodlanie ministra financií Eduarda Hegera (OĽANO) myslieť na „budúce generácie“. 

Lepšia digitalizáciu školstva

„Na rozdiel od lekárov, hasičov a policajtov, učitelia iba rozmýšľajú, či sa do toho pustia alebo nie,“ hovorí na margo digitalizácie Mário Lelovský. Naráža tým na to, že digitalizácia chýba v kľúčových reformných oblastiach ako je napríklad vzdelanie. Viceprezident IT asociácie považuje za chybu, že „sme v lete nič nespravili, aby sa školy digitalizovali“. Riziko podľa neho spočíva v tom, že ak neposkytneme kvalitnú digitálnu výučbu, tak ďalšie generácie nebudú mať dostatok znalostí zmaturovať, ďalej študovať alebo sa uplatniť.

V dokumente mu taktiež chýba téma celoživotného vzdelávania. Ministerstvá práce a školstva si podľa neho túto tému medzi sebou „prehadzujú“.

Europoslanec Ivan Štefanec v reakcii na to spomenul, že stredoškolskí učitelia prišli s návrhom na príspevky na vylepšenie technologického vybavenia škôl. Tento príspevok by sa podľa neho mohol realizovať z fondu obnovy. Na celoživotné vzdelávanie sú zase prostriedky zo štrukturálnych fondov.

Fond obnovy a slovenská digitalizácia: Ako podporiť inštitúcie, organizácie a firmy?

Desiatka expertov a združení radí, ako digitalizovať Slovensko financiami z európskeho plánu obnovy. Základom bude dobudovanie infraštruktúry, prepájanie výskumu na vzdelávacích inštitúciách s priemyslom, IT vzdelávanie a menej byrokracie.

Ľudské zdroje v zdravotníctve

S obavami vníma národný plán reforiem aj lekárka Monika Kolejáková, ktorá namieta, že dokument zahŕňa veľa požiadaviek, ale málo návodov. Podľa nej treba v prvom rade definovať, čo je skutočná hodnota zdravotníctva a čo sú jeho podporné funkcie.

„Hodnota je zachraňovať životy. Toto dokážu robiť len lekári, zdravotníci, záchranári a príbuzný personál,“ vysvetľuje. Na to, aby sme tieto hodnoty dokázali naplniť treba podľa nej riešiť problémy zdravotníctva. Napríklad, hovorí, nemocnice sú zadĺžené, nevedia čo dlhujú a nemajú ako splatiť dlh, ktorý činí dokopy viac ako 600 miliónov eur.

Za kľúčové považuje riešiť dostatok ľudských zdrojov. Kolejáková upozorňuje, že lekári starnú a preto si nemôžeme dovoliť zažiť ďalšiu vlnu „exodu“ mladých lekárov.

„Vidím veľmi veľa požiadaviek na finančné vstupy a domnievam sa, že menovaných dva a pol miliardy je veľmi malá hodnota,“ poznamenala Kolejáková s tým, že sa obáva „sklamania“ z výsledkov čerpania fondov Plánu obnovy.  

Posun do 21. storočia

Pre Vašákovú sú kľúčové reformy v energetike, životnom prostredí a obnoviteľných zdrojoch. Implementácia reforiem v týchto sférach posunie Slovensko do „dimenzie 21. storočia,“ čo silno podporuje aj Európska komisia.

Pod týmito reformami rozumie napríklad obnovu budov. Niektoré budovy podľa nej potrebujú dobudovať digitálnu infraštruktúru. Napríklad súdy by mali digitalizovať zasadacie priestory. Viaceré školské budovy zase potrebujú športoviská. Tieto obnovy sa týkajú len verejných budov, nakoľko súkromné budovy majú k dispozícii „viacero podporných schém, ako aj podpory Ministerstva životného prostredia pre zelené strechy“.

Ak chceme plniť klimatické ciele, potrebujeme konštruktívne riešenia pre budovy

Európsky parlament odhlasoval minulý týždeň cieľ zníženia emisií oxidu uhličitého o 60 percent do roku 2030. Schváliť ho však budú musieť aj členské štáty. S akou pozíciou pôjde do Bruselu Igor Matovič? Vláda by mala čo najskôr jasne komunikovať svoje zámery, aby sa jednotlivé sektory a trh vedeli pripraviť.

Predbežné znenie slovenského plánu obnovy konštatuje, že priemysel zodpovedá za približne 50 percent celkových emisií Slovenska. Priemer EÚ je 25 percent. Podľa Vašákovej sú na znižovanie emisií vhodné Inovačný a modernizačný fond a Fond pre spravodlivú transformáciu. Medzi ďalšie projekty z plánu reforiem patrí aj investovanie do železníc, aby vlaková doprava prepravovalo viac ľudí rýchlejšie, ako teraz.

Podľa poslanca Stančíka si treba uvedomiť, že reformy v oblastiach energetiky, zdravia a vzdelania sú zmysluplné, ak generujú zisk a vytvárajú vyššiu pridanú hodnotu. „Musíme rozmýšľať tak, aby sa nám tieto investície z fondu vrátili do budúcna,“ uzavrel Stančík.