Odolnosť voči antibiotikám je rovnakým problémom ako otepľovanie, varuje odborník

Ilustračný obrázok. [https://pixabay.com/sk/photos/prasiatko-prasa-zvierat%C3%A1-1033217/]

Baktérie, ktoré sa stávajú odolné voči antibiotikám, predstavujú pre ľudstvo rovnakú hrozbu ako klimatická zmena, myslí si odborník na chov hospodárskych zvierat. Varuje, že je nevyhnutné obmedziť používanie antibiotík v poľnohospodárstve.  

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zaradila antimikrobiálnu rezistenciu (AMR) medzi desať najväčších svetových hrozieb. Bežní ľudia si napriek tomu úplne neuvedomujú závažnosť tohto problému,  myslí si  Edgar Garcia Manzanilla z írskeho agropotravinárskeho ústavu Teagasc.

AMR je odolnosť voči liekom, ktorými sa liečia infekcie spôsobené nielen baktériami, ale aj inými mikroorganizmami, ako sú parazity, vírusy a plesne. Medzi antimikrobiálne látky patria aj antibiotiká, ktoré sú jedným zo základných pilierov modernej medicíny. Odolnosť voči liekom s týmito látkami vzniká pri ich nesprávnom, no hlavne nadmernom užívaní. Výrazne jej nahráva aj podávanie antibiotík zvieratám chovaným na mäso.

„Je to jav, ktorý sa deje práve teraz tak ako klimatické zmena, no keďže ho priamo nevidíme, je veľmi náročné, aby na neho ľudia reagovali,“ povedal Garcia Manzanilla, ktorý je koordinátor novej správy o používaní antibiotík v chove hydiny.

Liahne sú čistejšie ako nemocnice

Európska komisia v roku 2020 predstavila potravinovú stratégiu Z farmy na stôl (Farm to Fork, F2F), ktorá sa zameriava aj na tento problém. Exekutíva EÚ v nej stanovila cieľ znížiť predaj antimikrobiálnych látok o polovicu do roku 2030. Konkrétne ide o liečivá, ktoré sú určené na chov dobytka a akvakultúru (chov rýb). Problémom je, že pre odvetvia, ktoré si dnes týmito liekmi pomáhajú, je ich vysadzovanie čím ďalej, tým ťažšie.

Garcia Manzanilla tvrdí, že v chove hydiny sa používanie antibiotík znížilo už o 90 percent, čím sa stal vzorom pre ostatné sektory. Podľa neho by sa nimi dokonca mohlo inšpirovať aj zdravotníctvo, keďže, ako hovorí, „liahne sú dnes už určite čistejšie ako nemocnice“.

„K určitému zníženiu už došlo – problém ale je, že čím väčší pokrok v tejto oblasti dosiahnete, tým ťažšie je potom pokračovať v ďalšom znižovaní,“ hovorí odborník.

Od obezity po pesticídy: Nová stratégia EÚ rieši problémy celého potravinového cyklu (INFOGRAFIKA)

Potravinová stratégia Z farmy na stôl má určiť štandard udržateľnej výroby a spotreby potravín pre celý svet. Európska komisia chce, aby európske potraviny boli zdravé, cenovo dostupné a aby ich produkcia zanechávala čo najmenšie stopy na životnom prostredí a klíme.

Chýbajú dáta

Ďalšou komplikáciou je, že EÚ nemá dostatok presných dát o tom, koľko antimikrobiálnych látok sa používa na chovných farmách. Dáta o nich sa zbierajú iba v podobe údajov o predaji, čo podľa odborníka nestačí.

„Ak sa napríklad povie, že je potrebné znížiť antimikrobiálne látky v chove ošípaných alebo hydiny o polovicu, je veľmi náročné to zmerať, keďže neexistujú presné dáta,“ hovorí odborník o cieľoch Európskej komisie.

Do roku 2027 budú musieť všetky členské štáty EÚ zaznamenávať presný počet antibiotík, ktoré sa použijú v jednotlivých oblastiach. Garcia Manzanilla ale konštatuje, že pre dosiahnutie cieľov potravinovej stratégie je tento termín je príliš neskorý.

Používanie antimikrobiálnych látok sa značne líši v severnej a južnej Európe. Práve krajiny na juhu, ktoré majú teplejšie podnebie, musia používať viac antibiotík, aby ich dobytok dokázal vyrovnať s baktériami.

Z tohto dôvodu sa Garcia Manzanilla zasadzuje za to, aby sa riešenia prispôsobili miestnym klimatických podmienkam.

„Treba zobrať do úvahy aj to, že boj proti baktériám je úplne závislý od počasia. Napríklad vo Fínsku je to ľahšie, lebo je tam teplota pod nulou šesť mesiacov v roku. V Taliansku a Španielsku je zas teplota nad 20 stupňov počas väčšiny roka,“ poznamenal.

Nemáme čas navyše

Jedným zo spôsobov, ako znížiť antimikrobiálne látky v chove dobytka, je použiť nové testovacie nástroje. Práve tieto nástroje umožnia chovateľom zistiť, či ich zvieratá tieto lieky vôbec potrebujú, keď začnú prejavovať príznaky ochorenia. Garcia Manzanilla pripomenul, že farmári si častokrát nemôžu dovoliť čakať na lieky, a preto je pre nich jednoduchšie dať zvieratám antibiotiká.

„Pri zvieratách, u ktorých sa prejaví potenciálne smrteľná infekcia, musíte konať rýchlo, aby ste ich zachránili. V takýchto situáciách nemáte žiaden čas navyše posielať vzorky do laboratórií a čakať na výsledky,“ vysvetľuje.

Testovacie nástroje by s týmto problémom mohli farmárom veľmi pomôcť. Napriek snahám o ich zavedenie, sa testovanie zvierat na mieste vo viacerých krajinách stále nepovažuje za prioritu.

„Čím viac odstavíme antibiotiká, tým viac budeme potrebovať tieto testovacie nástroje. Každé vysadenie antibiotík predstavuje rovnaké riziko, že sa infekcia zhorší,“ dodal s tým, že je potrebné nájsť kompromis medzi kvalitou životných podmienok zvierat a redukciou antibiotík.