Osem hlavných zmien, ktoré v agrodotáciách plánuje ministerstvo

Ilustračný obrázok. [FOTO TASR/Jaroslav Novák]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Čo slovenskému agrosektoru predpovedá strategický plán

Ministerstvo pôdohospodárstva chce po roku 2023 menej podporovať príjmy poľnohospodárov. Dotácie chce nastaviť tak, aby ich motivovali modernizovať výrobu, pestovať náročnejšie plodiny, zamestnávať väčší počet ľudí a starať sa viac aj o prírodu a vidiecku krajinu.

Z rozpočtu Spoločnej poľnohospodárskej politiky dostane Slovensko zhruba rovnaký balík peňazí ako v programovom období 2014 až 2020, no ich rozdelenie bude iné. Súvisí to s požiadavkami Európskej únie. Väčšina zmien v dotačných schémach vyplýva zo zámerov vládnej koalície, ktoré teraz do konkrétnych návrhov prekladá ministerstvo pôdohospodárstva.

V novembri predstavil rezort takzvanú Intervenčnú stratégiu, ktorá približuje, aké sú jeho hlavné ciele v poľnohospodárstve na najbližších päť rokov a ako tomu plánuje prispôsobiť dotačnú podporu.

Tu sú najväčšie plánované zmeny podľa portálu EURACTIV Slovensko.

Pripravuje nové agrodotácie: Nízka sebestačnosť je hlavne výsledkom hospodárenia veľkých fariem

Slovensko bude v strategickom pláne výraznejšie smerovať podporu na malé a stredné farmy, hovorí v rozhovore šéf Inštitútu pôdohospodárskej politiky JÁN POKRIVČÁK. „Tieto farmy majú vysokú pridanú hodnotu, robia to, čo chceme – pestujú ovocie a zeleninu – a nie je dôvod, aby túto podporu nedostali. Pre rozvoj vidieka nie je ideálne, keď sa veľké farmy s pár zamestnancami a špecializáciou na obilniny manažérsky riadia z miest. Skutoční farmári žijú na vidieku a priamo riadia svoju farmu“ tvrdí.

Ako sa zmení prvý pilier

Nepresúvanie peňazí z Programu rozvoja vidieka (druhý pilier) na priame platby (prvý pilier), ktoré umožňujú európske pravidlá, je jedným zo splnených záväzkov ministerstva z programového vyhlásenia vlády.

Slovensko ako jedna z mála krajín presúvala doteraz časť peňazí z investičných podpôr na podporu príjmov poľnohospodárov. Už dlho však na Slovensku panuje takmer všeobecná zhoda, že ide o jeden z dôvodov zaostávania domáceho sektora, keďže popri nízkom štátnom financovaní sa sektor takto oberá o ďalšie peniaze potrebné na investície do modernizácie výroby s vyššou pridanou hodnotou.

Tento krok bude mať niekoľko výrazných dopadov na čerpanie dotácií z európskych fondov. Tým hlavným je, že slovenským poľnohospodárom sa znížia dotačné príjmy vyplácané automaticky za hektár pôdy. Tie by však boli menšie aj tak, keďže Slovensku sa o 100 miliónov zníži rozpočet prvého piliera. Týmto rozhodnutím bude prepad ešte citeľnejší. Základná (BISS) hektárová platba bude 100 eur, čiže zhruba o 37 eur menej ako doteraz. Stohektárovej farme sa tak ročne zníži „automatický“ príjem o 3 700 eur.

Ako ale v rozhovore pre EURACTIV Slovensko hovorí šéf Inštitútu pôdohospodárskej politiky (IPP) Ján Pokrivčák, niektorým poľnohospodárom sa dotácie z prvého piliera môžu zvýšiť, pretože ministerstvo chce podporu príjmu nastaviť adresnejšie. To znamená, že kým základná platba klesne, vyššie budú iné – zásluhové či motivačné typy platieb.

Narásť má podpora malých i stredných fariem, mladých farmárov a tých poľnohospodárov, ktorí v prospech ochrany prírody zmenia svoje pracovné postupy.

Pätnásť percent platieb pôjde na podporu konkrétnych komodít, ktoré ministerstvo považuje za dôležité alebo perspektívne – ide hlavne o prácnejšiu zeleninu a ovocie a  živočíšnu výrobu.    (takzvané viazané platby).

Podpora mladých farmárov

Generačná výmena je jednou z priorít reformy agropolitky EÚ, no je veľmi dôležitá aj pre slovenský agrosektor. Mladí ľudia sa do práce v poľnohospodárstve nehrnú, čo má za následok, že dnes každý druhý zamestnanec v sektore je starší ako 50 rokov.

Zastaviť starnutie agrosektora majú pomôcť zvýšené dotačné podpory. Na doplňujúcu platbu pre poľnohospodárov od 18 do 40 rokov vyčlení Slovensko z prvého piliera tri percentá prostriedkov, čo je minimálna požiadavka EÚ. V praxi sa im platba na hektár zvýši o 100 eur. Spolu s redistributívnou platbou tak mladý poľnohospodár na prvých sto hektárov dostane 335 eurovú platbu. To je až o 105 eur viac ako doteraz.

V tomto prípade je však priliehavejšie označenie začínajúci poľnohospodár. Dodatočná platba sa bude totiž vyplácať poľnohospodárom len na prvých päť rokov ich podnikania bez ohľadu na ich vek (v rámci daného rozpätia 18 až 40 rokov).

Farmár Jurky: Vďaka práci Jána Kuciaka sa slovenské poľnohospodárstvo ozdravuje

Priame platby zo Slovákov robia zberateľov hektárov, hovorí predseda Združenia mladých farmárov na Slovensku MILAN JURKY. Začínajúcim farmárom odporúča, aby maximalizovali pridanú hodnotu svojej výroby na malej výmere a uspokojil hlavne ľudí vo svojom okolí.

„Sme za to, že každý poľnohospodár od 18 do 40 rokov by mal mať osobité zvýhodnenie, ktoré mu uľahčí začiatok podnikania,“ reaguje v pripomienkach k návrhu agrorezortu Združenie mladých farmárov na Slovensku/ASYF.

„Platba má byť určená len na počiatočné obdobie podnikania a nemala by sa z nej stať prevádzková pomoc,“ odpovedá im ministerstvo.

Okrem hektárovej podpory dostanú začínajúci farmári granty na investície a rozbehnutie podnikania. Štartovacia dotácia, ktorá sa v tomto programovom období vyplácala v hodnote 50 tisíc eur, sa zvýši na 70 tisíc eur. Takzvaný start-up grant bude dostupný pre 614 nádejných poľnohospodárov, no ASYF žiada, aby sa prostriedky našli pre viac žiadateľov.

Redistributívna platba

Kým v predošlom programovom období sa jej Slovensko vyhlo, lebo mohlo, teraz je už dodatočná platba pre malé a stredné podniky povinnosťou. Spočíva v tom, že všetky farmy do určitej výmery dostanú vyššiu dotačnú podporu. Od tejto hranice potom budú poberať už len základné platby na hektár, ktoré sú nižšie.

Redistributívna platba nie je novinkou ani u nás. Približne pred rokom ju po prvýkrát ohlásil exminister Ján Mičovský (OĽaNO). Od roku 2023 sa však bude redistributívna platba meniť. Kým doteraz sa vyplácala 50-hektárová platba na prvých 28 hektárov, po novom to bude 80 eur na prvých 100 a 40 eur na ďalších 50 hektárov. Menším farmám sa za sedem rokov takto vyplatí 205 miliónov eur.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) má inú predstavu o veľkosti fariem, ktoré majú mať na platbu nárok. Komore sa nepozdáva horný strop – redistributívna platba by sa mala podľa nej mala vyplácať farmám do 200 alebo 300 hektárov.

Osem výhrad k zmene agrodotácií, ktorou chce Mičovský podporiť malé farmy

Peniaze na redistributívnu platbu, ktorá má finančne zvýhodniť malé farmy, agrorezort nezíska tak, že skráti dotácie veľkým. Dotačná podpora sa podľa jeho návrhu má zvýšiť všetkým farmám a zaplatia to daňoví poplatníci. Ministerstvo pôdohospodárstva tak priamo popiera programové vyhlásenie vlády. 

Výhrady má aj voči tomu, že sa nemení spodná hranica, od ktorej sa dodatočná platba bude vyplácať. Nebude žiadna. SPPK v pripomienkach k stratégii navrhuje určiť túto hranicu na päť hektárov. Najväčšiemu agropotravinárskemu združeniu prekáža, že platba nie je naviazaná na produkciu a tvrdí, že by sa nemala vyplácať nepodnikateľom, ktorí sa neživia farmárčením a neprodukujú potraviny.

Podľa Jána Pokrivčáka by sa ale tento prah už meniť nemal. „Je potrebné zdôrazniť, že malé farmy od nula do päť hektárov obhospodarujú len 0,94 percenta celkovej výmery pôdy na Slovensku. Určite teda nečerpajú veľkú časť dotácií a ich podpora neohrozí celkový rozpočet SPP na Slovensku. Pritom ich prínos pre vidiek je značný,“ hovorí riaditeľ IPP.

Stropovanie

V diskusii o dotačnom strope to je u nás ako na hojdačke. Opatrenie najskôr vláda dokonca vpísala do Programového vyhlásenia vlády a sľuboval ho aj exminister Mičovský, no keď predstavil vlastné zámery s dotáciami, stropovanie v ňom chýbalo.

Zavedenie nástroja, ktorý agropolitika ponúka na presunutie väčšej časti dotácií od agrárnych podnikov k menším, síce pre členské štáty povinný nie je, no ministerstvo už pod vedením Samuela Vlčana so stropovaním počíta.

Limit, ktorý bude môcť za jeden rok vyčerpať jedna farma, bude stanovený tak, ako to navrhli aj európske inštitúcie. Strop bude 100 tisíc eur, pričom od príjmu 60 tisíc eur sa dotácie skrátia o 15 percent.

Známe sú už aj ďalšie parametre, ktoré sú k veľkým farmám celkom mierne. Okrem základnej platby sa do stropu ostatné platby nebudú započítavať. Od stropu sa zároveň budú odpočítavať mzdové náklady zamestnancov. Tu sa agrorezort bude riadiť európskym nariadením, ktoré ich definuje ako „pracovníkov, ktorí sa priamo podieľajú na poľnohospodárskej produkcii“.

Malo by Slovensko obmedziť agrodotácie veľkým farmám? (ANKETA)

Podľa väčšiny odborníkov z oblasti pôdohospodárstva by mal agrorezort do nového programového obdobia určiť limit, koľko európskych dotácií môžu poberať poľnohospodárske podniky. Stropovanie platieb by sa podľa nich malo vypočítať na konečného užívateľa výhod, čím sa zamedzí jeho obchádzaniu delením na menšie farmy. Súčasne ale upozorňujú, že ide len o jeden z mnohých nástrojov, ktoré Slovensko musí prijať, aby vyriešilo nahromadené problémy v domácom agrosektore.

Dotačný limit sa bude týkať iba tých najväčších fariem, ktoré zamestnávajú málo pracovníkov. Týmto spôsobom sa tak získajú peniaze pre podporu ostatných poľnohospodárov a podľa Jána Pokrivčáka to bude neproduktívne farmy tiež motivovať, aby pestovali plodiny s vyššou pridanou hodnotou a väčšími nárokmi na pracovnú silu.

Hoci vo vládnej koalícii prevažoval názor, že dotácie treba stropovať na úroveň konečného užívateľa výhod, čo by podchytilo viac fariem a tiež by to zabránilo účelovému deleniu podnikov s cieľom vyhnúť sa obmedzeniu dotácií, návrh ministerstva nakoniec plánuje stropovať jednotlivé farmy.

„Stropovanie na konečného užívateľa výhod nebolo možné kvalifikovane pripraviť v krátkom čase. Na ministerstve teraz neexistujú analýzy, čo by stropovanie na konečného užívateľa výhod spôsobilo a či by ho rezort pôdohospodárstva a ostatné rezorty boli schopné implementovať,“ vysvetľuje Pokrivčák s tým, že v priebehu dotačného obdobia môže dôjsť k úprave stropovania na konečného užívateľa výhod.

Podľa Inštitútu pôdohospodárskej politiky sa stropovanie bude týkať 200 poľnohospodárskych podnikov. Za celé obdobie sa ním uvoľní 20 miliónov eur, ktoré agrorezort presunie do Programu rozvoja vidieka.

Ekoschémy

Z pohľadu poľnohospodárskej praxe budú pre roľníkov jednou z najciteľnejších zmien nové ekoschémy. V skratke: časť dotácií poľnohospodári po novom dostanú, ak splnia niekoľko podmienok, ktorých cieľom je pomôcť biodiverzite, kvalite pôdy a aj znižovaniu emisií.

Európska únia sa dohodla, že krajiny EÚ musia na tento typ dotácií vyčleniť minimálne 25 percent z balíka priamych platieb. Ministerstvo pôdohospodárstva ekoschémam na päť rokov dáva rozpočet 559 miliónov eur, čo je mierne nad požadovanou sumou.

Po úvahách, že by si poľnohospodári mohli vyberať, ktoré prírode blízke postupy budú na pôde uplatňovať, sa agrorezort nakoniec rozhodol, že zavedie jednu celofarmovú schému. To znamená, že každý poľnohospodár bude musieť výmenou za ekologickú platbu na svojich pozemkoch splniť rovnaké podmienky.

Ochranári veria, že ekoschémy zlepšia situáciu chránených druhov, pomôžu vzhľadu vidieckej krajiny a jej schopnosti zadržiavať vodu. Poľnohospodári súhlasia, že ide o dôležité ciele, no majú obavy z nastavenia ekoschém – hlavne z rozsahu požiadaviek a ich finančného ohodnotenia.

Podcast | Farmári majú obavy z nových dotačných pravidiel, no zmeniť sa musia

Poľnohospodári postupne zisťujú, čo všetko sa pre nich zmení s novou Spoločnou poľnohospodárskou politikou. Ich príjmy z dotácií sa po roku 2023 citeľne znížia, kým rozsah povinností narastie. Čaká ich rozdeľovanie lánov, či ponechávanie väčších plôch bez produkcie.

Podľa posledného návrhu ministerstva budú musieť roľníci rozčleniť veľké polia na maximálne 50-hektárové bloky (v chránených územiach na 20-hektárové), zvyšovať podiel plôch bez produkcie a aspoň na štvrtine pôdy zaorávať slamu či hnojiť maštaľným hnojom. Farmári s pasienkami zas musia posunúť termíny kosenia s ohľadom na chránené druhy alebo sa venovať extenzívnej pastve zvierat.

Pôvodne ministerstvo počítalo, že hektárová sadzba za ekoschému bude 45 eur. Poľnohospodári ale upozorňovali, že sa im pri takejto platbe nové postupy robiť neoplatí. Podľa nich im výrazne narastú náklady na nové poľnohospodárske postupy, ktoré si tiež vyžiadajú novú techniku, a zároveň im klesnú príjmy.

Bolo tak pomerne veľké riziko, že sa do ekoschém nepodarí zapojiť dostatok farmárov, čo by malo dva negatívne dôsledky: jednak by prírode nepomohli a zároveň by sa mohlo stať, že sa nevyčerpajú. To by znamenalo, že Slovensku nenávratne prepadnú.

Ministerstvo sa preto rozhodlo sadzbu zvýšiť. No ako pre EURACTIV Slovensko uviedol predseda SPPK Emil Macho, aj pri zvýšenej sadzbe hrozí, že sa do ekoschém nezapojí až 30 percent poľnohospodárov.

Spolufinancovanie

Nepresúvanie peňazí medzi dvoma piliermi agropolitiky môže byť pre poľnohospodárov nakoniec dobrou správou. Platí totiž, že čím viac európskych peňazí štát nechá v investičnej a neprojektovej podpore, tým viac sa na ne nabalí domácich zdrojov. Podľa európskych pravidiel musí Program rozvoja vidieka spolufinancovať štát z vlastného rozpočtu. Na jeho rozhodnutí je ale miera spoluúčasti – nemôže byť však nižšia ako 15 percent a vyššia ako 80 percent.

V súčasnosti je na úrovni 25,7 percenta, čo poľnohospodári dlhodobo považujú za nedostatočné. Vláda v lete rozhodla, že od roku 2023 bude na druhý pilier prispievať skoro 37 percentami (36,92 percenta).. Ide však o priemernú mieru, pretože na rôzne typy podpôr bude štát doplácať iným podielom. Príspevky na projekty včelárov si, napríklad štát s EÚ rozdelí na polovicu.

Otázka spolufinancovania vyriešená: Štát dofinancuje rozvoj vidieka 285 miliónmi

Príspevok štátu na poľnohospodárske eurofondy v rokoch 2023 až 2027 bude mať hodnotu 36,92 percenta. Oproti súčasnej miere spolufinancovania druhého piliera agropolitiky EÚ tak ide o skokový nárast, no je to menej ako poľnohospodárom a potravinárom sľuboval exminister Mičovský.

Štát tak do poľnohospodárstva a spracovania naleje o 288 miliónov eur viac. Ročne pôjde na projekty a ostatné platby určené na rozvoj vidieka namiesto doterajších 94 miliónov eur až 151 miliónov eur.

SPPK ale v pripomienkach k stratégii požaduje zvýšiť spolufinancovanie aspoň na 40 percent. Komora to odôvodňuje ako adekvátnu kompenzáciu za spomínané nepresúvanie prostriedkov na priame platby. Rozhodnutie o zvýšení financovania rozvoja vidieka má však skôr v rukách rezort financií. V súčasnom stave slovenských verejných financií je tento krok veľmi nepravdepodobný.

Nový druhý pilier

Za päť rokov skráteného programového obdobia sa tak rozpočet Programu rozvoja vidieka zvýši až o vyše 510 miliónov eur. Ministerstvo bude rozdeľovať výrazne viac peňazí tak na investície, ako aj na neprojektové podpory, čo zvýši alokácie zrejme vo všetkých podporených oblastiach.

Cieľom ministerstva je využiť dodatočné prostriedky na modernizáciu produkcie, ale aj klímu, biodiverzitu a dobré životné podmienky hospodárskych zvierat.

Od roku 2023 stúpne podpora ekologického poľnohospodárstva. Ročne do neho pôjde viac ako 33 miliónov eur, čo je 13 miliónov eur viac ako teraz. Platby z druhého piliera na ekologickú výrobu vzrastú vinárom, zeleninárom, ovocinárom, zemiakarom aj vinohradníkom.

Platby na hektár, alebo rozvojové investície: Ako Slovensko využije nové agrodotácie?

Ministerstvo pôdohospodárstva v budúcom dotačnom období zrejme už nebude navyšovať priame platby na úkor investičných projektov. Hoci sa farmárom znížia hektárové dotácie, podpora investícií môže zvýšiť produkciu slovenského poľnohospodárstva a lepšie ho pripraviť na klimatické zmeny. 

Dôvodom je aj to, že ministerstvo sa chce priblížiť cieľu potravinovej stratégie Z farmy na stôl, ktorá predpokladá nárast výmery ekofariem v EÚ do roku 2030 na 25 percent poľnohospodárskej pôdy. Agrorezort cieli na 14 percent, čo by zvýšilo u nás rozlohu pôdy v ekologickom režime o 70 tisíc hektárov.

Vzrastie aj alokácia na investície poľnohospodárov – celkovo budú môcť poľnohospodári a spracovatelia na projekty čerpať 366 miliónov eur. Ministerstvo chce v porovnaní s dnešným systémom vyhlasovať viac výziev a podporiť viac menších projektov. Systém čerpania poľnohospodárskych eurofondov by sa mal tiež zjednodušiť – nákup strojov by napríklad nemusel ísť cestou verejného obstarávania, ale vopred stanovených cenníkov.

Úplnou novinkou bude využitie finančných nástrojov. Časť grantov rezort využije na podporu investícií malých a stredných farmárov cez zvýhodnené úvery.