Osem výhrad k zmene agrodotácií, ktorou chce Mičovský podporiť malé farmy

Zástupcovia siedmych poľnohospodárskych združení odovzdali ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jánovi Mičovskému (druhý zľava) dary z vlastnej produkcie v Bratislave 15. februára 2021. [FOTO TASR/Dano Veselský]

Peniaze na redistributívnu platbu, ktorá má finančne zvýhodniť malé farmy, agrorezort nezíska tak, že skráti dotácie veľkým. Dotačná podpora sa podľa jeho návrhu má zvýšiť všetkým farmám a zaplatia to daňoví poplatníci. Ministerstvo pôdohospodárstva tak priamo popiera programové vyhlásenie vlády.

Redistributívna platba je jedným z nástrojov Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP), ako presmerovať väčšiu časť dotácií od veľkých fariem smerom k malým. Spočíva v tom, že všetky farmy do určitej výmery dostanú vyššiu dotačnú podporu. Od tejto hranice potom budú poberať už len základné platby na hektár, ktoré sú nižšie.

Snaha ministra pôdohospodárstva Jána Mičovského (OĽaNO) podporiť malé farmy je opodstatnená a v dnešnom stave slovenského agrosektora ju môže spochybniť len málokto. Domáce poľnohospodárstvo každým rokom starne a v koncentrácii pôdy a európskych dotácií v rukách najsilnejších hráčov v sektore je na špici celej Únie.

Nastavenie redistributívnej platby, ktoré zvolil agrosektor, ale medzi poľnohospodármi a odborníkmi vyvoláva viacero pochybností.

Tú je osem najčastejších.

Malí získajú tisíce, veľkí stratia desaťtisíce: Experti vypočítali, čo spôsobí Mičovského zmena v agrodotáciách

Redistributívna platba, ktorú chce zaviesť ministerstvo pôdohospodárstva, by podľa analýzy poľnohospodárskych analytikov po dlhej dobe priniesla podstatný zásah do prerozdeľovania agrodotácií na Slovensku. Významná časť dotácií by sa od veľkých fariem odklonila k malým a stredným farmárom.

Nie je naviazaná na produkciu

Plán ministerstva je, že redistributívnu platbu bude vyplácať od jedného do 28 hektárov. Pridaná dotácia na prvé hektáre bude 150 eur, čo bude suverénne najvyššia redistributívna platba v celej EÚ. Desaťhektárová farma si prilepší ročne o 1 500 eur. Ostatným farmám, či už majú 28 alebo niekoľko tisíc hektárov, priame platby narastú o 4 200 eur.

Kritikom návrhu agrorezortu zrejme najviac vadí to, že vyplácanie dodatočných dotácií nebude naviazané na produkciu. Tak ako priame platby doteraz, redistributívna platba bude odmeňovať počet hektárov, nie vyprodukované potraviny, či prínosy pre životné prostredie. Ak desaťhektárová farma dnes za mulčovanie alebo fiktívny chov hospodárskych zvierat čerpá vyše 1 100 eur, po novom získa takmer 2 600 eur.

V najnovšom návrhu ale agrorezort k redistributívnej platbe pripojil aj desať miliónov eur na viazané platby a 19 miliónov eur na greening. Viazaná platba je dotácia podmienená pestovaním citlivých komodít. Nevypláca sa všetkým farmám, ale iba tým, ktoré sa rozhodnú pre vybrané komodity.

Greening je dotácia, ktorú farmár získava za činnosti prospešné pre životné prostredie. Ekologická dotácia by takto mala vzrásť o desať eur na hektár. Problémom však je, že greening v praxi nefunguje. Európske pravidlá sú nastavené tak, že ekologickú dotáciu poľnohospodár získa aj za aktivity s minimálnym environmentálnym prínosom. Greening je na rozdiel od redistributívnej platby vyplácaný bez hektárového obmedzenia. Šesťtisíc hektárová farma tak na greeningu môže ročne získať 60 tisíc eur.

To znamená, že oproti súčasnosti sa ešte významnejšie zvýši objem neadresnej finančnej podpory.

Ekologické agrodotácie: Za aké činnosti by mali byť farmári odmenení? (ANKETA)

Väčšina odborníkov je za to, aby Slovensko v budúcom programovom období vyčlenilo viac ako 20 percent priamych poľnohospodárskych platieb na postupy, ktoré budú prospešné pre prírodu a klímu. No zhodujú sa, že nie je dôležité iba, koľko peňazí na ekoschémy pôjde, ale hlavne to, či budú nastavené kvalitne – to znamená, aby skutočne riešili environmentálne problémy v slovenskom agrosektore a boli zároveň pre farmárov finančne motivujúce. 

Začne drobenie fariem

Rozmedzie na vyplácanie redistributívnej platby sa nepáči farmárom (malým ani veľkým), no zmeniť ho chcú aj koaliční poslanci a poslankyne. Priame platby s redistributívnou platbou sa podľa nich stanú natoľko atraktívne, že zmenia správanie drobných majiteľov pôdy, ktorí si doteraz dotácie nenárokovali. To sa môže prejaviť aj tak, že majitelia malých výmer pôdy, ktoré dnes prenajímajú poľnohospodárskym družstvám, si budú pôdu pýtať späť.

Ďalšou obavou je, že sa rodinné farmy budú špekulatívne deliť na viacerých žiadateľov, aby získali nárok na dodatočné dotácie na prvé hektáre. To Mičovský ale odmieta s tým, že špekulatívne delenie podnikov neumožňuje európska legislatíva. Otázne ale je, či budú slovenské orgány po náraste počtu žiadateľov schopné kontrolovať jej dodržiavanie.

S tým súvisí aj výhrada, že agrorezort nezadefinoval, kto je aktívnym farmárom a tak dotácie bude môcť poberať prakticky ktokoľvek. Na takmer 300-eurovú platbu za hektár bude stačiť kus pôdy a občiansky preukaz. Združenia mladých farmárov na Slovensku/ASYF a Agrárna komora Slovenska navrhujú, aby sa finančná podpora vyplácala iba podnikateľom.

Malí sú menej produktívni

Kritici Mičovského návrhu tvrdia, že takto nastavenou platbou sa iba prejedia dotácie, ktorých cieľom by malo byť zvýšenie produkcie domáceho poľnohospodárstva. Argumentujú tým, že vzrastie počet drobných žiadateľov, ktorí dohromady dostanú milióny eur agrodotácií, no na svojich políčkach nevyprodukujú nič.

Koaliční experti na pôdohospodárstvo Jaroslav Karahuta (Sme rodina) a Jarmila Halgašová (SaS) preto požadujú, aby sa plná redistributívna platba mohla čerpať až od hranice piatich hektárov. Farmári s nižšími výmerami by tak mali nárok iba na dodatočnú platbu vo výške 30 eur.

Podľa Mičovského by ale určenie takejto hranice nebolo férové. Zároveň odmieta, že by najmenší obhospodarovatelia pôdy boli menej produktívni ako veľkí. „Ja nedokážem nájsť hranicu, kde by som mohol povedať, že štvorhektárový producent je menej produktívny ako šesťhektárový,“ vysvetľuje agrominister.

Odpovedať na otázku, či sú farmy do piatich hektárov menej produktívne, nie je ľahké, pretože na to neexistujú dáta. Na jednotkách hektárov pracujú napríklad včelári, drobní pestovatelia zeleniny a ovocia, alebo chovatelia oviec.

Ako vo svojej analýze píšu experti zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Ján Pokrivčák a Marián Tóth, farmy do piatich hektárov zaberajú asi jedno percento ornej pôdy a tak na nízku sebestačnosť a produktivitu agrosektora majú iba minimálny vplyv.

Určenie hektárovej hranice by navyše znevýhodnilo aj väčšie farmy. „Keď zavedieme redistributívnu platbu od šesť hektárov, tak oberieme desať hektárovú farmu o polovicu redistributívnej platby a dvadsaťhektárovú o štvrtinu. Okrem fariem do päť hektárov by na túto politiku doplatili malé a stredné komerčné rodinné farmy,“ vysvetľujú analytici.

Malo by Slovensko obmedziť agrodotácie veľkým farmám? (ANKETA)

Podľa väčšiny odborníkov z oblasti pôdohospodárstva by mal agrorezort do nového programového obdobia určiť limit, koľko európskych dotácií môžu poberať poľnohospodárske podniky. Stropovanie platieb by sa podľa nich malo vypočítať na konečného užívateľa výhod, čím sa zamedzí jeho obchádzaniu delením na menšie farmy. Súčasne ale upozorňujú, že ide len o jeden z mnohých nástrojov, ktoré Slovensko musí prijať, aby vyriešilo nahromadené problémy v domácom agrosektore.

Popretie programu vlastnej vlády

Ak chce ministerstvo pridať malým, musí na to najskôr nájsť peniaze. Z pôvodných vyjadrení Mičovského vyplývalo, že zvýhodnenie prvých hektárov zaplatí tak, že zníži základné dotácie na hektár. Takýmto spôsobom by väčšie farmy mohli ročne prísť o desiatky tisíc eur.

Neskôr ale minister poľnohospodárov ubezpečil, že im dotácie krátiť nebude. Kompromisným riešením má byť presun 64 miliónov eur z druhého piliera SPP na priame platby, vďaka čomu základná platba zostane nezmenená – 117 eur. Ide o flexibilitu, ktorú umožňujú európske pravidlá. Takýmto spôsobom môže štát EÚ presunúť prostriedky do výšky 25 percent druhého piliera.

Ak by rezort zvolil toto riešenie, išiel by priamo proti programovému vyhláseniu vlády. V ňom sa agrorezort zaviazal, že posilní investičnú podporu v druhom pilieri na úkor priamych platieb. Hlavným cieľom tohto kroku je zvýšiť adresnosť európskej finančnej podpory, na čo je vhodnejší práve druhý pilier.

Mičovský ale svoje riešenie odmieta nazývať presunom medzi prvým a druhým pilierom. Tvrdí, že na priame platby nepresunie európske zdroje určené na investičnú podporu, ale peniaze zo štátneho rozpočtu, ktorými rezort dofinancuje mimoriadny krízový balík peňazí z EÚ. Slovensko totiž v rámci Plánu obnovy EÚ na rozvoj vidieka dostane dodatočných 163 miliónov eur. Mechanizmus by mal vyzerať nasledovne: EÚ pošle Slovensku peniaze do druhého piliera, štát ich dofinancuje sumou 64 miliónov eur a následne tieto peniaze presunie na priame platby.

Ministerstvo sa háji aj tým, že presunom Slovensku zachráni milióny eur, ktoré by sa na eurofondové projekty nestihli využiť pre problémy v Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA), ktorá tieto peniaze vypláca.

Kritici Mičovského návrhu ale tento výklad odmietajú a tvrdia, že fakticky ide o presun prostriedkov z prvého do druhého piliera. „Hovorme ľuďom pravdu, štátnymi prostriedkami sa nedá navýšiť prvý pilier, iba bruselskými. Tak sú nastavené európske pravidlá,“ oponoval ministrovmu plánu na piatkovom parlamentnom výbore pre poľnohospodárstvo Jaroslav Karahuta.

Platby na hektár, alebo rozvojové investície: Ako Slovensko využije nové agrodotácie?

Ministerstvo pôdohospodárstva v budúcom dotačnom období zrejme už nebude navyšovať priame platby na úkor investičných projektov. Hoci sa farmárom znížia hektárové dotácie, podpora investícií môže zvýšiť produkciu slovenského poľnohospodárstva a lepšie ho pripraviť na klimatické zmeny. 

Pandemické peniaze pôjdu na dotácie

A tu sa dostávame k ďalšiemu problému. Vďaka tomuto kroku verejnosť teraz zisťuje, aké plány má agrorezort s dodatočnými peniazmi z plánu obnovy na rozvoj vidieka. Dnes už teda vieme, že v duchu slovenskej tradície ich veľkú časť využije na podporu príjmov poľnohospodárov. Inými slovami, na udržanie súčasnej úrovne hektárových dotácií – aj pre neproduktívne farmy (malé či veľké).

Hrozí, že mimoriadny balíček peňazí, ktorý má pomôcť agroodvetviu v krízovom období, opäť napríklad obíde potravinárov. Eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski pritom upozorňoval, že krízové peniaze majú podporiť aj potravinový priemysel. „Mnoho problémov poľnohospodárstva súvisí s tým, že je odpojené od spracovateľského priemyslu,“ vysvetľoval Wojciechowski.

V skutočnosti je jedno, či peniaze, ktoré zaplatia redistributívnu platbu, označíme ako európske alebo štátne (aj keď fakticky ide o zdroje z EÚ). Podstatné je, že finančnú pomoc, ktorú EÚ posiela na boj s krízou, Slovensko nevyužije na rozvoj vidieka, alebo zvýšenie produkcie a zamestnanosti v poľnohospodárstve. Miesto toho sa pôjde na mechanické a neadresné vyplácanie agrodotácií bez ďalšej pridanej hodnoty.

Český agrorezort napríklad plánuje krízovú pomoc využiť na podporu investícií poľnohospodárskych podnikateľov a spracovateľov, „aby mohli lepšie čeliť dôsledkom krízy vyvolanej COVID 19, vrátane podpory malých poľnohospodárov“.

Zaplatia to daňoví poplatníci

Ministerstvo pôdohospodárstva teda pridá dotácie malým farmárom, veľkým ale nezoberie. Naopak, viac peňazí z európskych zdrojov získajú aj najväčšie farmy s obrovskými dotačnými príjmami. Slovensko tak obíde jeden z cieľov, ktorý Únia redistributívnou platbou sleduje. Tým je spravodlivejšie rozdelenie dotácií. Malé farmy sú totiž závislejšie od agrodotácií, pretože majú horší prístup ku komerčnému financovaniu a nemajú výhody, ktoré poskytuje výroba vo veľkom.

„Redistribúcia od veľkých k malým bola nahradená redistribúciou zdrojov od daňových poplatníkov ku všetkým poľnohospodárom. Daňoví poplatníci prostredníctvom vyšších daní financujú v plnom rozsahu návrh zmien poľnohospodárskej politiky. Slovenskí daňoví poplatníci financujú podporu príjmu fariem, ktoré to nepotrebujú, čiže veľkých fariem, ktoré získavajú už teraz vysoké priame platby,“ vysvetľujú experti dopady Mičovského návrhu.

PPA to nezvládne

Stalo sa už zvykom, že zmeny v dotáciách nevznikajú podľa logiky, aby čo najviac pomohli slovenským farmárom, ale najmä podľa toho, či ich zvládne spracovať Pôdohospodárska platobná agentúra. Tá je po korupčných kauzách ako Dobytkár bez šéfa a vo veľkých problémoch. PPA má preto od EÚ iba dočasnú akreditáciu na vyplácanie dotácií a reálne hrozí, že o ňu v nasledujúcich mesiacoch príde.

Úrad je personálne poddimenzovaný a už v súčasnosti má problémy s vyplácaním dotácií, či kontrolou ich riadneho využívania. Asi najhoršie skúsenosti majú Miestne akčné skupiny, ktoré majú podľa pravidiel EÚ nárok na 200 miliónov eur z druhého piliera na svoje projekty. Tie ale PPA nestíha vyhodnocovať a preplácať a tak akčné skupiny z eurofondov nevideli zatiaľ ani euro.

Po zavedení redistributívnej platby celkom určite skokovo narastie počet žiadostí o poľnohospodárske dotácie a tým aj tlak na PPA. Karahuta tvrdí, že sa počet žiadateľov o priamu platbu môže zvýšiť až o tretinu – zo súčasných 19 na 25 tisíc. Navyše tým, že si ju budú nárokovať aj drobní majitelia pôdy, podľa neho dôjde ku križovaniu pozemkov, teda viacnásobnej žiadosti o dotáciu na jeden diel pôdy, ktoré PPA nebude vedieť skontrolovať a tak na polia pribudne ešte viac bitiek.

Mičovského rezort stále skrýva kľúčové dokumenty pre budúce agrodotácie z EÚ

Ministerstvo nevie, kedy bude hotový kľúčový dokument pre nastavenie budúcich agrodotácií, ktorý malo v pláne dokončiť do konca minulého roka. V súvislosti s takzvanou Intervenčnou stratégiou najnovšie hovorí o konci roka 2021. Neisté je aj zapojenie odbornej verejnosti do príprav.

Chýba diskusia

Výslovne redistributívnu platbu neodmietajú farmári ani odborníci. Ministerstvo ale kritizujú za to, že o jednom z najväčších zásahov do agrodotácií za posledné roky s nimi nediskutuje. Rezort zatiaľ neukázal ani údaje a podklady, podľa ktorých sa rozhodlo o hlavných parametroch redistributívnej platby.

Takmer rovnaký scenár mali udalosti, keď sa minister krátko po nástupe do funkcie rozhodol zastaviť presun prostriedkov z Programu rozvoja vidieka na zvýšenie hektárových dotácií farmárov. Aj vtedy sa informácia k poľnohospodárom dostala z médií tesne pred lehotou, kedy muselo ministerstvo o zmene informovať zástupcov eurokomisie. Mičovský nakoniec po tlaku SPPK od plánu upustil.

Komunikácia medzi rezortom a verejnosťou ale viazne dlhodobo. Dodnes nie je jasné, v akom stave sú prípravy kľúčového dokumentu pre budúce dotačné obdobie, teda Strategického plánu pre Spoločnú poľnohospodársku politiku na roky 2023 až 2027.