Otázka spolufinancovania vyriešená: Štát dofinancuje rozvoj vidieka 285 miliónmi

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan, minister financií Igor Matovič a Štátny tajomník Ministerstva financií SR Marcel Klimek. [Zdroj: MPRV SR]

Príspevok štátu na poľnohospodárske eurofondy v rokoch 2023 až 2027 bude mať hodnotu 36,92 percenta. Oproti súčasnej miere spolufinancovania druhého piliera agropolitiky EÚ tak ide o skokový nárast, no je to menej ako poľnohospodárom a potravinárom sľuboval exminister Mičovský.

Vláda v stredu (21. júla) rozhodla o tom, koľko bude štát zo svojho rozpočtu prispievať na poľnohospodárske eurofondy. Druhý pilier Spoločnej poľnohospodárskej politiky (tiež Program rozvoja vidieka) v rokoch 2023 až 2027 dofinancuje 285 miliónmi eur.

Miera štátneho spolufinancovania sa tak z dnešných 25,7 percenta navýši na 36,92 percenta. Informovali o tom na spoločnej tlačovej konferencii ministri financií a pôdohospodárstva Igor Matovič (OĽaNO) a Samuel Vlčan (nominant OĽaNO).

O čo ide

Spolufinancovanie druhého piliera SPP je podľa európskych pravidiel povinnosťou každej členskej krajiny EÚ. Rozhodnutie o výške kofinancovania je ale už na pleciach štátu – EÚ mu určuje iba základné mantinely. Pre nasledujúce programové obdobie je to minimálne 23 percent a maximálne 80 percent.

Program rozvoja vidieka je určený hlavne na investície a modernizačné projekty farmárov, či podporu rozvoja vidieka – napríklad cez Miestne akčné skupiny (MAS).

Slovensko bolo doteraz v úrovni spolufinancovania na chvoste európskej dvadsaťsedmičky, keď sa skôr približovalo k spodnej hranici určenej Úniou. Kým napríklad miestni roľníci na projekty od štátu dostávali necelých 26 percent dodatočných prostriedkov, fínski, švédski, či belgickí viac ako 50 percent.

Karahuta: Výmeru polí s jednou plodinou musíme zmenšiť, stačí prepísať jeden zákon

JAROSLAV KARAHUTA hovorí, že zelení europoslanci ťahajú diskusiu o agrodotačných pravidlách o do extrému. Na druhej strane priznáva, že na Slovensku treba zvyšovať podiel krajinotvorných prvkov, lepšie chrániť pôdu, či znížiť používanie antibiotík v chove hospodárskych zvierat. 

Slovensku na roky 2021 až 2027 Únia na Program rozvoja vidieka pridelila vyše dve miliardy eur. V prechodnom období SPP, ktoré teraz plynie, pretože sa EÚ dlho nevedela dohodnúť na nových agrodotačných pravidlách, ešte bývalé vedenie agrorezortu rozhodlo ponechať mieru spolufinancovania z predošlého programového obdobia – 25,7 percenta.

Na zvyšných päť rokov Slovensku z druhého piliera zostane bezmála 1,3 miliardy eur. Tie už štát dofinancuje spomínanými bezmála 40 percentami. Oproti súčasnosti tak do agropotravinárskeho sektora naleje dodatočných 295 miliónov eur – čiže ročne o vyše 57 miliónov eur viac.

O miere spolufinancovania agrorezort rokoval s ministerstvom financií už niekoľko mesiacov. Exminister pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽaNO) pritom hovoril, že mal od bývalého ministra financií a dnešného premiéra Eduarda Hegera prisľúb zvýšiť príspevok štátu na 45 percent. Výsledok je tak nižší ako deklaroval Mičovský, no vyšší ako sú už roky slovenskí poľnohospodári zvyknutí.

„Rozhodnutie vlády o navýšení je veľmi dôležité pre podporu poľnohospodárov, lesníkov, ale aj obcí, ktoré sú prijímateľmi peňazí zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky a z jej druhého piliera,” priblížil Matovič.

Na čo sa peniaze využijú

Podľa slov súčasného ministra pôdohospodárstva Vlčana navýšené prostriedky pomôžu rozvoju vidieka. „Verím, že pôjde o zásadnú zmenu. Na základe tejto finančnej podpory budeme nastavovať nové politiky, ktoré nám oživia vidiek,” poznamenal agrominister.

„Predovšetkým chceme podporiť spoluprácu fariem, budeme podporovať posilnenie takzvaných odbytových vertikál,“ spresnil Vlčan o tom, kam bude smerovať podpora štátu.

Minister pripomenul, že Slovensko je krajina mierneho pásma. „Nie je preto normálne, aby sme dovážali toľko potravín, ktoré si môžeme dopestovať, napríklad zemiakov. Budeme preto podporovať produkciu,“ oznámil Vlčan.

Platby na hektár, alebo rozvojové investície: Ako Slovensko využije nové agrodotácie?

Ministerstvo pôdohospodárstva v budúcom dotačnom období zrejme už nebude navyšovať priame platby na úkor investičných projektov. Hoci sa farmárom znížia hektárové dotácie, podpora investícií môže zvýšiť produkciu slovenského poľnohospodárstva a lepšie ho pripraviť na klimatické zmeny. 

„Budeme podporovať takú poľnohospodársku výrobu, kde sa nám zvýši podiel organického uhlíka v pôde – vyšším využitím hnoja. Budeme podporovať taktiež vyššie zadržiavanie vody v lesoch,” povedal.

Veľkou témou sú podľa Vlčana aj dobré životné podmienky zvierat. „Máme pred sebou splnenie záväzku ukončiť chov nosníc v klietkach. Očakávajú sa v súvislosti s tým veľké investície, ktoré nie sú poľnohospodári schopní uniesť sami. Časť zdrojov bude smerovať k tomu, aby sme zlepšili podmienky chovu zvierat,” poznamenal.

Slovensko má podľa neho v ďalšom programovacom období zvýšiť výmeru pôdy, na ktorej sa produkuje v tzv. ekologickom režime z terajších 12 percent výmery na 16 percent. „Chceme na jeden hektár takejto výroby zvýšiť podporu,“ doplnil.

Dodal, že zo zdrojov druhého piliera chce Slovensko riešiť dlhodobý problém, ktorým je veľká rozdrobenosť vlastníctva pôdy. „Aj na tieto účely vyčleníme veľké finančné zdroje,“ uzavrel minister pôdohospodárstva.

Farmári sú spokojní

Najväčšie agropotravinárske združenie Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) rozhodnutie vlády označilo za „krok vpred”, no zároveň upozorňuje aj na premenné, ktoré dobrú správu môžu korigovať.

Tými sú vhodne zvolené oblasti a projekty, ktoré získajú podporu z dodatočných peňazí, pričom by podľa SPPK určite nemali ísť na pozemkové úpravy. A ďalej pripomína, že o tom, ako čerstvé finančné prostriedky pomôžu slovenským poľnohospodárom a potravinárom, rozhodne výška spolufinancovania v ostatných členských krajinách.

Mičovský predstavil harmonogram príprav strategického plánu pre agrodotácie

Návrh kľúčového dokumentu pre prípravu strategického plánu pre poľnohospodárstvo chce mať ministerstvo hotový v decembri. Materiál zatiaľ vzniká interne na rezorte, verejnosť sa k pripomienkam dostane až v októbri, čo sa nepáči niektorým poslancom. 

Predpokladá sa napríklad, že Maďarsko spolufinancovanie druhého piliera zvýši na 80 percent, čo by znamenalo, že by slovenskí farmári boli aj napriek avizovanému zvýšeniu na Slovensku opäť v nevýhode.

„Veríme, že vláda po dnešnom schválení spolufinancovania 2. piliera na úrovni 36,9% nesiahne poľnohospodárom na ďalší zdroj financovania – na štátnu pomoc. Našou snahou je, aby ju štát na najbližších sedem rokov zachoval v ročnej výške minimálne 90 miliónov eur. Viac finančných prostriedkov pre agropotravinárstvo znamená aj viac kvalitných slovenských potravín, menej dovozových výrobkov v obchodoch neznámej kvality, intenzívnejšiu starostlivosť o vidiek a úpravu krajiny. To sú oblasti, na ktorých záleží aj nám, poľnohospodárom – či už hovoríme o malých a mladých farmároch alebo o veľkých poľnohospodárskych podnikoch a družstvách“, uviedol v reakcii na vládou schválený materiál predseda SPPK Emil Macho.