Paríž a Berlín skúmajú každú cestu k fiškálnej únii

Zdroj: REGIERUNGonline/Bergmann

Pôvodný plán Nemecka bol zabezpečiť dohodu medzi 27 členmi EÚ o obmedzenej zmene zmlúv  do konca roka 2012, ktorá by umožnila zaviesť prísnejšie kontroly národných rozpočtov 17 krajín eurozóny.

Stretnutia európskych lídrov z posledných týždňov ukázali, že dohodnúť takúto formu zmeny zmlúv nemusí byť vôbec priechodné, tvrdia zdroje z prostredia EÚ. Ak by aj politicky priechodné boli, trvalo by viac ako jeden rok aby vošli do platnosti, pričom situácia na finančných trhoch vyžaduje riešenie v oveľa kratších časových horizontoch.

Vysokopostavení úradníci z Francúzska i Nemecka preto skúmajú cesty ako dosiahnuť želané ciele iným spôsobom, napríklad dohodou členov eurozóny. „Cieľom je vytvoriť Úniu stability medzi členmi eurozóny a sústrediť sa na to“, povedal v nedeľu pre nemeckú televíziu ARD minister financií Wolfgang Schäuble.

Inou možnosťou je dohoda jadra eurozóny mimo rámca zmlúv o EÚ, ktorá by zahŕňala 8-10 krajín, uvádzajú zdroje.

Diskusia o nemeckom a francúzskom tlaku na fiškálne integrovanejšiu eurozónu sa objavujú už niekoľko týždňov.

„Nemci to majú premyslení. Chcú zmenu zmluvy a robia všetko pre to, aby to pretlačili čo možno najskôr“, povedal zdroj z prostredia EÚ prítomný na rokovaniach. „Nemeckí úradníci sú nepretržite na telefóne so všetkými európskymi hlavnými mestami“.

Paríž a Berlín považujú napredovanie k fiškálnej únii za jedinú cesta ako sa pozbierať z dlhovej krízy. Niektoré členské štáty sa k takémuto cieľu stavajú skôr rezervovane. Grécko, Portugalsko a Írsko, ale aj Taliansko, Španielsko by mali problémy splniť rozpočtové obmedzenia, ktoré Nemci žiadajú.

Existujú preto minimálne dva ďalšie scenáre, ktoré rátajú s tým, že by sa prípadná dohoda mimo rámca EÚ zakomponovala do zmlúv EÚ v neskoršom štádiu.

Dva modely

Prvý model by sledoval vzor Dohovoru z Prüm (známy aj ako dohoda Schengen III), ktorý bol podpísaný medzi siedmimi krajinami EÚ mimo európskych zmlúv a bol otvorený pre prípadných ďalších členov i nečlenov EÚ.

Ďalšou možnosťou je čisto francúzsko-nemecká dohoda podobná Elyzejskej zmluve z roku 1963, ku ktorej by sa tiež mohli pridať ďalšie krajiny používajúce spoločnú menu euro. „O týchto možnostiach sa práve teraz aktívne diskutuje a veci sa hýbu veľmi, veľmi rýchlo“, uviedol zástupca Komisie na rokovaniach.

Cieľom je mať náčrt obsahu dohody ešte pred summitom EÚ 9. decembra, ktorý bude posledným tohtoročným bruselským summitom lídrov.

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy mal v uplynulých dňoch niekoľko prejavov, kde hovoril o potrebe rýchlej fiškálnej integrácie, ktorá možno urobí vznik dvojrýchlostnej Európy nevyhnutným. Ďalší jeho prejav sa očakáva 1. decembra, pričom je možné, že bude obsahovať viac detailov z plánov, o ktorých rokuje s Angelou Merkelovou.

Vysokopostavený nemecký úradník popiera, že by išlo o tajné francúzsko–nemecké rokovania, no povedal, že obe krajiny zdieľajú názor, že potreba zmeny zmlúv je naliehavá a skúmajú, ako ju čo najefektívnejšie dosiahnuť.