Parlament a Rada podpísali reformou agropolitiky rozsudok smrti pre klímu, tvrdia ochranári

Tabaková plantáž v Maďarsku [EPA-EFE/Balasz Attila]

Európske poľnohospodárstvo má za sebou turbulentné dni. V Parlamente aj na Rade EÚ sa hľadala spoločná pozícia návrhu Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2021. V oboch prípadoch úspešne. Ochranárom sa však „kompromisné” návrhy nepáčia.

Europarlament v utorok  (20. októbra) odobril dve najdôležitejšie časti Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) – strategické plány a takzvané horizontálne regulácie vo financovaní, riadení a monitoringu SPP.

Úspech hlásia aj z Luxemburgu, kde sa streli európski agroministri. Kompromisnú dohodú, predloženú nemeckým predsedníctvom, schválili po 37 hodinách diskusií.

Reforma sa nepáči niektorým mimovládkam a ochranárskym združeniam. Tie okrem samotného textu návrhu kritizovali aj spôsob, akým sa o ňom hlasovalo.  Ešte v deň hlasovania ochranári vyzývali europoslancov, aby hlasovali za pozmeňovací návrh, ktorý by celý návrh dohody zrušil.

O čom Parlament a Rada rokovali?

Čo sa vlastne dohodlo v utorok na rokovaniach Rady EÚ v Luxemburgu a v europarlamentu v Bruseli? Európska komisia predstavila v roku 2018 návrh reformy SPP na ďalších sedem rokov. V rámci nej by sa malo rozdeliť približne 350 miliónov eur. Na poľnohospodárstvo ide tradične viac ako tretina európskeho rozpočtu.

O konečnej podobe európskej agropolitiky budú Komisia, Parlament a Rada rokovať v takzvanom trialógu. Parlament a Rada však najskôr musia schváliť vlastné rámcové dohody. Práve o tom boli utorkové rokovania.

Európske poľnohospodárstvo čaká kľúčový týždeň, ochranári hovoria o bozku smrti pre prírodu

Europoslanci budú hlasovať o prijatí návrhu Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2021. Ich pozmeňovacie návrhy sú ale podľa ochranárov ranou pre ekologické a klimatické ambície Eurokomisie a zakonzervujú súčasný stav v poľnohospodárstve, ktorý vedie k strate biodiverzity. 

Trom najväčším parlamentným frakciám – ľudovcom (EPP), socialistom (S&D) a liberálom (RE) sa ešte pred plenárnym zasadnutím podarilo dosiahnuť dohodu. Kompromisné návrhy v Parlamente napokon prešli veľkou väčšinou hlasov. Vo všetkých troch skupinách sa však objavili kritici, ktorí sa od pozícií svojich strán odklonili. Reforma vo svojej súčasnej forme je podľa nich v rozpore s ambíciami Európskej zelenej dohody.

Hlasovaniu predchádzali viaceré presuny času hlasovaniu, emotívne výzvy z tábora podporovateľov i odporcov návrhu reformy aj bizarné momenty v rozprave pred hlasovaním. Pozmeňovacích návrhov bolo takmer 1900.

Mimovládky protestujú

Ochránarom na dohode predloženej v Parlamente prekáža, že „reforma” neprináša nijaké veľké zmeny a konzervuje súčasný stav agropolitiky. Návrh troch najväčších frakcií podľa nich vracia SPP tam, kde bola doteraz. Mimovládka SOS/Birdlife dokonca legislatívu nazvala „bozkom smrti pre prírodu”. Greenpeace zase „rozsudkom smrti pre malé farmy, prírodu a klímu”.

Medzi najviac bolestivé návrhy reformy podľa ochranárov patrí pokračovanie odvodňovania rašelinísk, odstránenie zákazu premieňania trvalého trávnatého porastu na ornú pôdu, chýbajúci rozpočet pre biodiverzitu či zachovanie takzvaných viazaných platieb. Tie umožňujú vyčleniť časť národnej alokácie na špeciálnu podporu produkcie konkrétnych plodín alebo chov hospodárskych zvierat, čo má negatívne dôsledky na životné prostredie.

SOS/Birdlife tvrdí, že tretina týchto platieb pôjde malej skupine veľkých farmárov, ktorí podporu nepotrebujú. Za týmto opatrením aktivisti vidia lobby farmárskeho zväzu Copa-Cogeca. Ďalším bodom kritiky je vypustenie klimatických cieľov z návrhu dohody.

Napriek hlasným protestom mimovládok však väčšina europoslancov návrh podporila.

Okrem samotnej podoby návrhu sa mimovládky a niektoré europarlamentné frakcie ohradili aj voči presunom času hlasovania. Pôvodne sa o ňom totiž malo hlasovať neskôr tento týždeň. V pondelok (19. októbra) večer europoslanci zistili, že o dvoch najdôležitejších častiach budú hlasovať už zajtra. Frakcia Zelených a ľavica (GUE/NGL) v spoločnom liste predsedovi Parlamentu Davidovi Maria Sassolimu voči tomuto rozhodnutiu protestovali.

„Nerozumieme tomuto rozhodnutiu, ani ho neakceptujeme,” uviedli poslanci.

Proti boli aj Slováci

Proti odporúčaniam svojich strán hlasovali aj traja slovenskí europoslanci. Takzvaný dodatok 1147, ktorý mal dohodu zrušiť a poslať celý proces jej tvorby na začiatok podporili Michal Wiezik (Spolu/EPP), Michal Šimečka a Martin Hojsík (obaja PS/Renew). Za dodatok hlasoval aj Milan Uhrík (Kotleba-ĽSNS/nezaradený). Lucia Ďuriš Nicholsonová a Eugen Jurzyca (obaja SaS/ECR) sa zdržali. Zvyšok slovenských europoslancov hlasoval proti.

„kompromisné návrhy troch najväčších frakcií výrazne oslabujú očakávané environmentálne ciele,” poznamenal Wiezik.

„Zdanlivo je reforma ambiciózna, prináša vyčlenenie prostriedkov na takzvané ekoschémy až na úrovni 30 percent prostriedkov prvého piliera (SPP). Do tohto balíka sa ale dostávajú aj také opatrenia ako pôvodné kondicionality pre priame platby, rovnako štandardné pestovné opatrenia sa prezentujú ako opatrenia pre ochranu klímy ci biodiverzity. Reforma nepodmieňuje udelenie priamych platieb ani v prípade tak zásadných zásahov ako je vysušovanie mokradí a rozorávanie trvalých trávnych porastov,” dodal.

Medzičasom v Luxemburgu

Úspešné ukončenie rokovaní majú za sebou aj ministri pôdohospodárstva v Luxemburgu. Dohodu sa podarilo dosiahnuť po 37 hodinách diskusií. Kompromisný návrh predložilo na Radu nemecké predsedníctvo.

Metánová stratégia je na svete. Revolúciu neprináša, tvrdia kritici

Európska komisia predstavila dlhoočakávanú metánovú stratégiu. Prioritou je zlepšenie monitoringu. Kritici tvrdia, že dokument sa iba „kĺže po povrchu” a ignoruje poľnohospodárstvo.

Ministri sa napokon zhodli na povinných ekoschémach (ekologických režimoch), ktoré navrhla Komisia, ako jeden z nových a hlavných nástrojov, ktorým chce motivovať farmárov k udržateľným agrárnym postupom. Niektoré krajiny spočiatku protestovali, že povinné ekoschémy v najbližších rokoch nebudú schopné zaviesť, čo povedie k výpadku európskych fondov pre farmárov. Kompromisným riešením je dvojročné prechodné obdobie, v ktorom sa peniaze na ekoschémy budú môcť používať aj pre priame viazané platby v rámci prvého piliera v prípade, že krajiny peniaze nebudú schopné alokovať v rámci ekoschém.

„Dosiahli sme skutočný míľnik, revolučný posun v európskej potravinárskej politike,” vyhlásila nemecká ministerka pôdohospodárstva Julia Klöcknerová.

Eurokomisár pre pôdohospodárstvo Janusz Wojciechowski Radu za dosiahnutú dohodu pochválil. Skonštatoval však, že pozícia parlamentu je „omnoho ambicióznejšia”.