Parlament nesúhlasí so zmrazením viacročného rozpočtu

zdroj: flickr, autor: Public Domain Photos

Európsky parlament včera (8. júna) schválil správu, podľa ktorej bude na naplnenie všetkých odsúhlasených cieľov a politík EÚ, potrebné navýšiť finančnú perspektívu minimálne o 5 percent (v porovnaní s rozpočtom na rok 2013). Znamenalo by to, že rozpočet EÚ bude predstavovať zhruba 1,11% celkového hrubého národného dôchodku EÚ, v porovnaní s 1,06% očakávaným v roku 2013.

Ak má viacročný rozpočet zostať na úrovni 1% HND a navýšiť sa len o infláciu, tak ako požadujú niektoré členské štáty na čele s Veľkou Britániou a Francúzskom, nebude možné financovať všetky nové záväzky vyplývajúce z implementácie Lisabonskej zmluvy a ďalších rozpočtových priorít.

Veľa záväzkov, málo prostriedkov

Parlament sa obáva, že rozpočtové obmedzenia by mohli ohroziť napríklad výdaje súvisiace s implementáciou stratégie Európa 2020, výdavky na prevádzku európskej diplomatickej služby (EEAS), na Európsku susedskú politiku, schválené navýšenie financií pre výskum a inovácie (z dnešných 1,9 % na 3 %), alebo na projekty ako sú ITER či Galileo.

„Musíme skoncovať s týmto zlozvykom uzatvárať politické záväzky bez toho, aby na ich uskutočnenie existovalo dosť finančných prostriedkov… Zníženie rozpočtu EÚ nie je možnou alternatívou pre tých z nás, ktorí veria v konkurencieschopnú Európu,“ uviedol Salvador Garriga Polledo (EPP, Španielsko ), poslanec EP zodpovedný za správu o sedemročnom rozpočte EÚ.

V prípade zmrazenia viacročného finančného rámca musia podľa europoslancov členské krajiny jasne stanoviť, ktorých politík sa vzdajú.

„Keď sme žiadali o zvýšenie, nebolo to preto, že by sme si vymýšľali – chceme len realistický a realizovateľný rozpočet," dodala Jutta Haug (S&D, Nemecko ), predsedníčka osobitného výboru EP pre politické výzvy, ktorá na správe pracovala jeden rok.

Regionálna politika (politika súdržnosti a štrukturálne fondy) a poľnohospodárske výdavky by mali podľa poslancov zostať na súčasnej úrovni, kým investície do energetickej infraštruktúry by mali rásť.

Prípadné úspory by sa podľa EP mohli uskutočniť v administratívnej sfére EÚ, napríklad v prípade, že by Európsky parlament mal jediné sídlo. Na to je však potrebný jednohlasný súhlas všetkých členských krajín EÚ so zmenou platných zmlúv.

Bitka o vlastné zdroje

Poslanci v schválenom texte kritizujú súčasný systém financovania EÚ, ktorý je takmer úplne závislý na príspevkoch od členských štátov. Zmluva o EÚ uvádza, že rozpočet Únie má byť „plne financovaný z vlastných zdrojov“. Súčasná metóda financovania kladie podľa nich „neprimeraný dôraz na čistú bilanciu medzi členskými štátmi, je v rozpore so zásadou solidarity EÚ, zoslabuje spoločné európske záujmy, a do značnej miery ignoruje výhody financovania politík na úrovni EÚ“.

V správe europoslanca Polledu sa tak uvádza, že navýšenie rozpočtu, ktoré by Európe umožnilo splniť všetky svoje záväzky a priority, nie je možné bez nových „vlastných zdrojov“ rozpočtu. Nové príjmy by mohla zaistiť napríklad daň z finančných transakcií, daň z energie, leteckej dopravy alebo európska DPH. Podľa diplomatického zdroja Slovensko za perspektívny vlastný zdroj považuje poplatky z leteckej dopravy.

Požadujú preto ukončenie "rabatov, úľav, výnimiek a opravných mechanizmov" udeľovaných členským krajinám od začiatku fungovania súčasného systému. Systém vlastných zdrojov – s ktorým počíta aj Lisabonská zmluva – by bol podľa EP "spravodlivejší, transparentnejší, jednoduchší a udržateľný". Európsky parlament v tejto súvislosti zdôraznil, že reforma by nemala vplyv na veľkosť rozpočtu a nezvýšila celkové daňové zaťaženie občanov.

Poslanci tiež vyzvali zrušiť „rabaty, úľavy, výnimky a opravné mechanizmy, ktoré sa akumulovali v rámci súčasného systému“, vďaka ktorým niektoré štáty do európskeho rozpočtu odvádzajú menej, než by to zodpovedalo ich ekonomickej sile.

Systém vlastných zdrojov – s ktorým počíta aj Lisabonská zmluva – by bol podľa EP „spravodlivejší, transparentnejší, jednoduchší a udržateľný“. Prostriedky z vlastných zdrojov, ktoré EÚ neutratí by sa na rozdiel od dnešnej praxe členským štátom nevracali. Nevyužitá rezerva by sa podľa poslancov mohla použiť na flexibilnejšiu reakciu na nové alebo neočakávané udalosti.

Na budúcej finančnej perspektíve sa členské štáty musia dohodnúť jednomyseľne a teda každý z nich má právo veta. Avšak k tomu, aby viacročný rozpočet prešiel, bude potrebný aj súhlas Parlamentu.

Návrh rozpočtu na obdobie 2014-2020 má Európska komisia oficiálne predstaviť 29. júna 2011.

Pozície

Predseda Európskeho parlamentu Jerzy Buzek privítal výsledok hlasovania o správe a podporil výzvu o vytvorení nových vlastných zdrojov pre financovanie rozpočtu EÚ.

„Vyzývame k zvýšeniu rozpočtu od roku 2014, čím by sa umožnilo dosiahnuť dohodnuté ciele stratégie Európa 2020“. Dodal, že rozpočet EÚ „dovoľuje každému členskému štátu EÚ ušetriť peniaze na národnej úrovni“.

„Rozpočet EÚ umožňuje združovanie zdrojov, poskytuje páky pre investície z iných zdrojov, vytvára synergie a rozsiahle úspory. Mnoho oblastí, ako je doprava, energetika a ochrana životného prostredia sú lepšie financované na európskej úrovni,“ uviedol Buzek.

Podľa slovenského europoslanca Miroslava Mikolášika z poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (EPP) obsah nového finančného rám „musí jasne ukazovať víziu o budúcnosti Únie a jej občanov. Súčasné hospodárske a spoločenské výzvy, pred ktorými stojíme, potrebujú nájsť svoju odozvu nielen v pôsobivých prejavoch, ale predovšetkým v konkrétnych rozpočtových kapitolách. Či už nahliadneme na aktuálne ťažkosti a zároveň ambície EÚ a jej regiónov z regionálneho alebo globálneho pohľadu, najpálčivejšími otázkami zostávajú nedostatok energie, spomalenie hospodárskeho rastu a nezamestnanosť.“

Medzi prioritné oblasti, ktoré podľa neho potrebujú značné zvýšenie financií preto musia zostať rozvoj a inovovanie európskej energetickej infraštruktúry a vytvorenie plnohodnotnej transeurópskej dopravnej siete.

„Návrat k spaľovaniu uhlia nie je podľa môjho názoru v súčasnom ekologickom kontexte riešením pre budúcnosť…Tieto dve oblasti sú nevyhnutnou podmienkou na vytváranie konkurencieschopnosti Európskej únie ako celku a na fungovanie vnútorného trhu a ako také si zasluhujú zvláštnu pozornosť pri vytváraní rozpočtu,“ dodal Mikolášik.