Päť kľúčových oblastí životného prostredia, kam by po roku 2020 mali smerovať eurofondy

Ilustračný obrázok. [FOTO TASR/Milan Kapusta]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Eurofondy a ochrana životného prostredia

Okrem oblastí, kde Slovensko neplní záväzky voči Únii, by vláda podľa ochranárov pre budúce programové obdobie mala prijať pravidlá, aby žiadna verejná investícia nepriniesla negatívne dopady na prírodu a klímu – napríklad zvýšením podielu zelených verejných obstarávaní.

Aj Kohézna politika EÚ bude po roku 2020 zelenšia.

Podľa návrhu Európskej komisie má každá krajina až 25 percent prostriedkov z najväčšieho fondu – Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) – zacieliť na investície do životného prostredia a klímy. V prípade Slovenska, ktorému návrh z tohto fondu na ďalších sedem rokov priradil 8,3 miliardy eur, by to mali byť viac ako dve miliardy zelených investícií. Priamo či nepriamo k ochrane životného prostredia prispejú aj peniaze z Kohézneho fondu a Európskeho sociálneho fondu.

Slovenská vláda od jesene rokuje s Európskou komisiou o novej Partnerskej dohode. Diskutuje sa aj o tom, ako by Slovensko malo investovať balík peňazí na roky 2021 až 2027. Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu postupne konzultuje čiastkové návrhy dohody s Komisiou. Ešte minulý rok v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied stihol pripraviť východiskový návrh investičných priorít.

Vzhľadom na dopady ochorenia COVID-19 je ale pravdepodobné, že sa bude aktualizovať. „Bezprecedentný vývoj spôsobený koronakrízou si vyžaduje zmeny, ktoré majú umožniť lepšie reagovať na pokrízové obdobie, nezabúdajúc ani na strategické priority, akými sú Európska zelená dohoda,“ napísalo portálu EURACTIV.sk komunikačné oddelenie Ministerstva životného prostredia.

Kam by mala teda budúca vláda nasmerovať dotácie určené na ochranu životného prostredia?

Objektívnym mechanizmom pre výber investičných priorít by mohlo byť (ne)plnenie záväzkov voči EÚ. Odborníci sa zhodujú, že prednosť by mali mať oblasti, v ktorých Slovensko čelí právnemu konaniu (infringementy) zo strany Európskej komisie. V súčasnosti ich „má na konte“ trinásť.

Ochrana biodiverzity

Slovensko podľa eurokomisie nedostatočne chráni svoje prírodné dedičstvo. Za neplnenie povinností vyplývajúcich zo smernice o biotopoch a smernice o vtákoch, ktoré tvoria základ sústavy chránených území Natura 2000, už čelí trom infringementom. Dva z nich sú už pred podaním na Súdny dvor EÚ. Ak Slovensko nezlepší ochranu vzácnych druhov a biotopov, hrozia mu finančné postihy.

V tomto sedemročnom období Slovensko má z fondov EÚ na ochranu biodiverzity 128 miliónov eur. Z nich je viac ako 75 miliónov určených na starostlivosť o sústavu Natura 2000. Tieto peniaze sa však doteraz čerpali pomaly, na čo v rozhovore pre portál EURACTIV upozornil aj Jozef Ridzoň z organizácie SOS/Birdlife.

Slovensko peniaze na ochranu prírody má, no nevie ich využiť, hovorí ornitológ Jozef Ridzoň

Ochrana prírody sa na Slovensku nikdy nebrala seriózne a vždy bola na konci záujmu štátu. Hoci musíme riešiť veľa dlhodobých problémov, na národnej úrovni nikdy neboli vytvorené  podmienky na jednoduchšie získanie peňazí z fondov EÚ, hovorí JOZEF RIDZOŇ z SOS/Birdlife.

Dôvodom sú hlavne komplikované podmienky čerpania eurofondov na tento účel. „V ochrane prírody máme veľký investičný dlh. Keby sme ho chceli riešiť, dnešné prostriedky na to stačiť nebudú,“ hovorí Ridzoň.

Zanedbaný stav biotopov konštatuje aj predbežný návrh investičných priorít. „Budú preto potrebné investície do obnovy ekosystémov a ďalších prvkov revitalizácie krajiny, ktoré výrazne posilnia celospoločenské ekosystémové funkcie, ekologickú konektivitu významnú pre druhy a ekologickú stabilitu krajiny,“ píše sa v dokumente.

Odpadové hospodárstvo

Odôvodnené stanovisko z Bruselu do Bratislavy prišlo aj pre porušovanie európskych predpisov ohľadom skládok odpadu. Podľa oznámenia Komisie je na Slovensku stále v prevádzke 21 skládok odpadov bez plánu úpravy. Na skládkach končí až 55 percent komunálneho odpadu, čo je vôbec najväčšia miera v celej EÚ.

Slovensko zároveň neplní ciele v recyklácii komunálneho odpadu. Právne záväzný európsky cieľ pre recykláciu komunálneho odpadu je 50 percent v roku 2020 a 65 percent v roku 2035.

Vývoj recyklácie komunálneho odpadu. Zdroj: Eurostat.

V roku 2018 sa zrecyklovalo iba vyše 36 percent odpadu. Problémom je, že sa nedarí separovať biologicky rozložiteľný komunálny odpad, ktorý tvorí až polovicu komunálneho zmesového odpadu.

Čísla pre cieľový rok 2020 preto krajina pravdepodobne nedodrží. Opäť tak hrozia sankcie.

Eurokomisia v poslednej Správe o Slovensku cituje štúdiu, ktorá odhaduje, že na splnenie recyklačných cieľov bude Slovensko potrebovať investície v hodnote 267 miliónov eur.

Ovzdušie

Dve právne konania európskej exekutívy voči Slovensku sa týkajú kvality ovzdušia. Hoci emisie viacerých látok znečisťujúcich ovzdušie za posledné dve desaťročia výrazne klesli, kvalita vzduchu stále vyvoláva obavy. Európska environmentálna agentúra odhaduje, že kvôli tomu na Slovensku každý rok predčasne umrie viac ako 5 600 ľudí.

Len v súčasnom programovom období 2014 až 2020 bolo na znižovanie znečisťovania ovzdušia využitých viac ako 83 miliónov eur. Celkovo bolo za týmto účelom zazmluvnených 23 projektov v hodnote 110 miliónov eur, ktoré poskytla EÚ. Peniaze idú hlavne na znižovanie emisií znečisťujúcich látok z takzvaných stacionárnych zdrojov a monitorovanie kvality ovzdušia.

Spaľovanie uhlia a dreva do domácnosti nepatrí, kotlíkovým dotáciám ale zatiaľ chýba sociálny rozmer

Slovensko sa snaží znížiť znečistenie ovzdušia aj prostredníctvom eurofondov. Domácnosti môžu využiť kotlíkové dotácie na výmenu starých kotlov za kotly na zemný plyn. Dotácie by mali smerovať do oblastí s najšpinavším vzduchom, energetickú chudobu zatiaľ neriešia. 

Hlavným zdrojom znečistenia je domáce vykurovanie. Aj preto sa envirorezort snažil problém riešiť takzvanými kotlíkovými dotáciami – opäť z eurofondov. Domácnosti si vďaka príspevku môžu zastarané, „špinavé“ kotle vymeniť za nízkoemisné. Východiskový návrh priorít naznačuje, že kotlíkové dotácie budú pokračovať aj v budúcom programovom období. „Špecificky bude potrebné zamerať opatrenia na nízko-príjmové domácnosti čeliace energetickej,“ argumentuje.

Rozhodne už nová vláda, no napríklad podľa Karola Galeka (SaS), štátneho tajomníka na rezorte hospodárstva, by táto dotácia mohla pokračovať v balíčku s ďalšími opatreniami ako výmena okien, či zatepľovanie budov.

Vodné hospodárstvo

Ďalšie investície musia ísť do vodného hospodárstva. Slovensko nesprávne implementuje niektoré smernice týkajúce sa ochrany vôd. V pokročilej fáze je konanie pre nevyhovujúci zber, monitorovanie a čistenie odpadovej vody.

Pri vstupe do EÚ sa Slovensko zaviazalo do roku 2015 odkanalizovať všetky aglomerácie nad dvetisíc obyvateľov. Komisia na konci minulého roku pripomenula, že zber komunálnych odpadových vôd neexistuje v 233 aglomeráciách. Tam kde sa aj zbiera, sa čistí „nenáležite“.

Podľa revízie výdavkov bolo od roku 2010  do manažmentu odpadových vôd a zabezpečovania pitnou vodou investovaných 1,2 miliardy eur. Takmer 90 percent tvoria prostriedky z fondov EÚ. Dopyt samospráv po financiách na budovanie kanalizácie prevyšuje ponuku eurofondov.

Minuloročná správa o vykonávaní environmentálnych predpisov a politík odhaduje, že na zabezpečenie riadneho zberu a spracovania odpadovej vody vo zvyšných aglomeráciách sú potrebné investície vo výške ďalších 1,2 miliardy eur.

Ďalšou prioritou by malo byť zásobovanie pitnou vodou. V roku 2017 bolo bez verejného vodovou 11 percent obyvateľov a takmer 17 percent zo všetkých slovenských obcí.

Zelené tendre

Poslednou oblasťou sú v skutočnosti eurofondy ako celok. Ochranári okrem aktívnej ochrany životného prostredia volajú aj po pasívnych opatreniach. V tomto prípade po pravidlách, aby žiadna verejná investícia nemala negatívne dopady na prírodu a klímu.

Túto požiadavku v marci smeroval novej vláde aj Slovenský ochranársky snem. Jeho členovia žiadajú zaktoviť do budúcej Partnerskej dohody podmienku, aby sa až 70 percent celkového objemu prostriedkov z fondov EÚ čerpalo cez zelené verejné obstarávanie (ZVO). Aby bol tender zelený, musí spĺňať aspoň jednu z environmentálnych charakteristík definovaných Európskou komisiou.

Tento koncept obsahuje už aj súčasná Partnerská dohoda, no podľa informácií portálu EURACTIV.sk sa prvky ZVO v eurofondoch prakticky neuplatňujú. Na tento stav pravidelne upozorňuje aj Európska komisia. V poslednej správe hovorí o „určitom pokroku“. Nepomáhajú zatiaľ ani akčné plány, koncepcie či metodické príručky pre jednotlivé rezorty.

Slovenské úrady sa o tému zeleného verejného obstarávania nezaujímajú

Len menej ako 7 percent zákaziek zohľadňuje environmentálne kritériá. A iba štvrtina štátnych a samosprávnych inštitúcií sa vôbec unúvala informovať o zelenom verejnom obstarávaní.

Podľa posledných dát, zelené verejné obstarávanie tvorilo 7,58 celkového verejného obstarávania a 3,83 percenta uskutočnených zákaziek. Ministerstvo životného prostredia v Envirostratégii, ktorú minulý rok schválila vláda, vytýčilo ambiciózny 70-percentný cieľ do roku 2030. Či sa tento zámer dostane aj do Partnerskej dohody, zatiaľ nie jasné. Envirorezort očakáva, že epidémia zasiahne aj do rokovaní o budúcich eurofondoch. „Očakávame preto čiastočné prehodnocovanie doterajšieho návrhu Partnerskej dohody. MŽP SR však bude aktívne presadzovať zohľadňovanie princípov zeleného verejného obstarávania,“ odpísalo portálu EURACTIV komunikačne oddelenie rezortu.

Niektoré podmienky čerpania sú pre všetky krajiny povinné. Pred spustením operačných programov museli splniť takzvané ex-ante kondicionality. Časť je horizontálna a vzťahuje sa na všetky programy. Jednou z nich je aj posudzovanie vplyvu eurofondových projektov na životné prostredie – Environmental Impact Assessment (EIA).

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8