Písali o nich v New York Times, európske granty chytili za správny koniec

Na snímke prezident Andrej Kiska a starosta Spišského Hrhova Vladimír Ledecký pred rozostavanými domami pre Rómov počas návštevy obce Spišský Hrhov pri príležitosti Medzinárodného dòa Rómov 8. apríla 2015. [FOTO TASR - Oliver Ondráš]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Hlasy z regiónov: Kohézna politika Európskej únie v praxi

Spišský Hrhov je príkladom úspešného spolunažívania väčšínového obyvateľstva s rómskou komunitou. Obec tiež ukazuje cestu, ako zmysluplne využívať eurofondy.

Sedem kilometrov od Levoče leží obec s približne 1600 obyvateľmi.

V Spišskom Hrhove si podávajú kľučky politické špičky, často je totiž prezentovaná ako obec, kde vedia ako efektívne pracovať s Rómami a vedia ako na eurofondy.

V októbri tam zavítala delegácia so slovenským premiérom Petrom Pellegrinim, ktorého sprevádzal generálny tajomník Rady Európy Thorbjôrn Jagland a splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz.

Pozreli si sociálne podniky – drevársku dielňu a pálenicu, základnú školu a tiež modelový dom v bývalej rómskej osade.

Úspech v deviatich prípadoch z desiatich

Ak si niekto prejde webovú stránku Spišského Hrhova, môže si listovať v množstve úspešných a zrealizovaných projektov hradených z eurofondov.

Národný projekt terénna sociálna práca v obciach, komunitné centrum, zvýšenie zamestnanosti obyvateľov obce, pracovné príležitosti pre znevýhodnené skupiny obyvateľov obce, revitalizácia centrálnej zóny či podpora podnikania obecnej firmy.

To sú len niektoré zo zoznamu vecí, ktoré sa podarilo samospráve zrealizovať. Spišský Hrhov býva úspešný v deviatich prípadoch z desiatich výziev.

Škola otvorená všetkým? Inklúziu rómskych detí Slovensko financuje hlavne z eurofondov

Národný projekt Škola otvorená všetkým podporuje model inkluzívneho vzdelávania v materských a základných školách. Na riešenie problému so segregovaným vzdelávaním detí z rómskych komunít však eurofondy nestačia. Potrebná je politická vôla. 

Prvé kroky

Už šieste volebné obdobie je na čele obce nezávislý starosta Vladimír Ledecký. Ten hovorí, že prvé peniaze obec získala ešte v období pred vstupom do Európskej únie.

„Boli sme asi prvá obec na Slovensku, učili sme ľudí tesárske práce. Výsledkom toho je dodnes stojaca predajňa dreva pri hlavnej ceste. Viacerí z týchto ľudí pracujú v tomto odbore dodnes. Okrem toho sme zriadili sociálny podnik- vlastnú tesársku dielňu,“ popisuje Ledecký.

Starosta pokračuje, že tento pilotný projekt bol prvým krokom k tomu, aby sa obec usilovala o zapojenie sa do ďalších už európskych výziev.

„Na tomto projekte sme sa učili, dnes už nemáme problém zapojiť sa do ďalších výziev, aj keď sa nesnažíme o všetky, len o tie, ktoré nám pomôžu nadväzovať na plán rozvoja našej obce,“ dodáva.

Za výsledkami stojí šikovný tím

V obci sa rovnako darí v realizácii investičných ako aj neinvestičných projektoch zameraných na ľudské zdroje. Starosta sa netají tým, že za úspechom obce v eurofondových výzvach je tím ľudí zamestnaných na obecnom úrade.

Z dvanástich zamestnancov sa polovica venuje projektom  a grantom. Ledecký pripúšťa, že uspieť vo výzve je náročný, tvrdý, ale nie nemožný oriešok.

Šarišský hrad vstáva z rozvalín, pomáhajú nezamestnaní

Na prácach na stredovekom hrade sa od začatia projektu do tohto roku vystriedalo celkom 285 pracovníkov evidovaných na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

„Musíte sa  naučiť písať projekty, ovládať projektový jazyk, vedieť realizovať projekty z papiera do praxe. Na úrade mám šikovných ľudí a napriek tomu nás pri každom jednom projekte niečo prekvapí.“

Vždy sa pokúšať

Starosta pokračuje, že získavanie grantov je meniaci sa proces, pri ktorom je vždy potrebné naučiť sa niečo nové, ale netreba sa vzdávať.

„Často sa ma starostovia pýtajú, odkiaľ som o projekte vedel. Pritom stačí tak málo – zaujímať sa o prípravu výziev, sledovať informácie, jednoducho s tým žiť, byť predpripravený… Kto to nesleduje, nemá prehľad. Proces prípravy a realizácie projektov z eurofondov nie je jednoduchý. Obce sa často nemôžu uchádzať o eurofondy z formálnych dôvodov, ale je potrebné sa o nich  neustále pokúšať, pretože momentálne sú najväčším zdrojom peňazí pre rozvoj obcí.“

Ako pozitívny príklad dáva aj miestnu základnú školu, ktorá v posledných rokoch získala z grantov asi milión eur. „Pomaly musím riaditeľa brzdiť, pretože časť prostriedkov (5 percent z celkovej sumy pozn. red.) spolufinancuje obec a nie sú to malé peniaze,“ smeje sa starosta.

Nie najpodstatnejšie, ale veľmi dôležité

Zároveň konštatuje, že rásť musí celá komunita, nielen jej časť. „Riešiť sa musí všetko a ak niečo zanedbáte, nebude to fungovať. Eurofondy nie sú najdôležitejšia vec, ale sú veľmi podstatné, ak má obec napredovať,“ dodáva Ledecký na záver.

Reportér jedného z najznámejších svetových denníkov New York Times zavítal do Spišského Hrhova vlani v septembri.

Kultúrne centrá v Košiciach ročne navštívi 480-tisíc ľudí

Titul Európske hlavné mesto kultúry, spolufinancovaný z eurofondov, priniesol Košiciam nebývalý kultúrny rozvoj, omladil nefungujúce objekty, pritiahol do nich život.

Rozsiahla reportáž opísala aj to, ako Rómovia pred rokmi žili v unimobunkách, nelegálnych stavbách poodpájaní od elektriny, bez vodovodu, kanalizácie a všetci boli nezamestnaní .

Článok poukázal na to, že v súčasnosti klesla nezamestnanosť Rómov pod 20 percent, bývajú v tehlových domoch a v osade funguje kanalizácia.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press