Plán obnovy: Príležitosť, aká sa nebude opakovať a výzva, aká tu nebola

Podpredseda Európskej komisie a eurokomisár pre ekonomiku, ktorá pracuje pre ľudí Valdis Dombrovskis (vľavo) a eurokomisár pre ekonomiku Paolo Gentiloni počas video tlačovej konferencie v sídle Európskej únie v Bruseli 28. mája 2020. [TASR/AP/Aris Oikonomou]

Slovensko môže byť s predbežným nastavením pokrízového financovania z plánu obnovy EÚ spokojné, zhodujú sa europoslanci aj rezort zahraničia. Slovensko musí mať najneskôr na jeseň jasno, čo chce s peniazmi robiť. Čaká sa aj na nové ministerstvo.

Online diskusia, ktorú organizovali Kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku a portál EURACTIV.sk sa venovala téme financovania európskej ekonomiky po konci koronakrízy. Ústrednou témou diskusie bol návrh plánu obnovy (Next generation EU) nad rámec tradičného sedemročného rozpočtu EÚ a jeho využite na Slovensku.

Diskusia | Financovanie európskej obnovy

Na tému financovania európskej obnovy diskutujú europoslanci Ivan Štefanec, Robert Hajšel, Michal Šimečka, štátny tajomník MZVaEZ SR Martin Klus a vedúca tímu ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Lívia Vašáková.

Európska komisia si na ekonomickú obnovu plánuje na finančných trhoch požičať 750 miliárd eur. Súčasťou tohto balíka je viacero nástrojov, najväčším je tzv. Nástroj na obnovy a odolnosti a REACT-EU (posilnenie kohéznej politiky EÚ). Podľa Lívie Vašákovej, vedúcej tímu ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, predstavuje fond obnovy aj medzigeneračnú záťaž. Je preto podľa nej dôležité postaviť ho na reformách. Reformy, ktoré Európska komisia dlhodobo hovorí, že Slovensko potrebuje, však nie sú náročné na financie, ale najmä na politickú vôľu ich presadiť.

Pripomenula aj diskusiu o tzv. vlastných rozpočtových zdrojoch EÚ, ako je napríklad daň z nerecyklovateľných plastov, digitálna daň či daň z uhlíka, z ktorých by sa čiastočne mohlo financovať splácanie pôžičky. „Jednoducho zaťažiť to, čo tu mať nechceme,“ hovorí Vašáková.

Europoslanec Ivan Štefanec (KDH, EPP) nebol zástancom myšlienky spoločného zadlžovanie v EÚ. „Vždy som bojoval proti spoločnému zdieľaniu starých dlhov. Plán je však teraz najmä kompromisom medzi Úniou a južnými štátmi,“ hovorí.

Je podľa neho dobré, že sa podarilo zabrániť tzv. koronabondom, ktoré by mali za cieľ zdieľanie starých dlhov. Upozorňuje na to, že Slovensko má štvrtý najhorší ekonomický výsledok z hľadiska HDP s veľkým očakávaným nárastom nezamestnanosti, čo je potrebné riešiť aj mimoriadnymi nástrojmi.

Názory vo Vyšehrade sa rôznia

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, Martin Klus (SaS), hovoril o nálade a pozíciách štátov Vyšehradskej štvorky. V Maďarsku a Česku sú na rozdiel od Slovenska podľa neho s distribučným kľúčom menej spokojní. „Premiér Babiš dlhodobo hovoril, že je proti akýmkoľvek pôžičkám, ale vie si predstaviť, že sa o tejto veci bude ďalej debatovať,“ hovorí Klus.

V Poľsku o fonde podľa Klusa premýšľajú podobne ako u nás. Tvrdia, že by sme mohli využiť debatu o viacročnom finančnom rámci na otvorenie opätovnej otázky o tom, ako merať jednotlivé makrooekonomické kritéria v rámci členských štátov.

Postoj Maďarska je podľa Klusa komplikovanejší. Premiér Orbán otvorene povedal, že pre Maďarsko je úplne neakceptovateľné, aby krajina s rovnakým počtom obyvateľov a v zásade podobnou veľkosťou, ako je napríklad Portugalsko, mala oproti Maďarsku dvojnásobnú alokáciu. „Z tohto uhla pohľadu hovoria, že aktuálny návrh Komisie je maďarským parlamentom nepriechodný. Všetky štáty V4 sú však pripravené na diskusiu a možno aj navýšiť fond zo súčasných 750 miliárd o ďalších 50 miliárd,“ hovorí Klus. Slovensko zároveň v rámci V4 otvorilo otázku väčšej flexibility narábania s peniazmi aj časového rozpätia čerpania financií.

Ako si vyšehradská štvorka predstavuje spravodlivé rozdelenie peňazí z plánu obnovy EÚ

Podľa slovenského premiéra Igora Matoviča by rozdelenie peňazí z únijného nástroja obnovy po koronakríze malo byť spravodlivé. Z jeho slov na stretnutí lídrov V4 vyplýva, že aj Slovensko by v záujme férovej redistribúcie krízovej podpory malo obetovať časť predpridelenej alokácie.

Podľa europoslanca Michala Šimečku (Renew, PS) je v prípade rozdelenia prostriedkov z plánu obnovy ťažké hovoriť o objektívnej spravodlivosti. „Chápem, že Česku to príde nespravodlivé, keďže pandémiu zvládlo dobre a mali nízku nezamestnanosť a dobrý stav ekonomiky už pred samotnou krízou,“ hovorí Šimečka.

Na druhej strane je však podľa neho distribučný kľúč nespravodlivý aj pre Belgicko, ktoré podľa neho nedostane „takmer nič“ aj napriek tomu, že má takmer najvyššiu smrtnosť v Európe. „Poľsko dostane po južanských krajinách najviac a je jedinou krajinou, ktorá možno nedosiahne tento rok recesiu,“ tvrdí Šimečka. Na fond sa však podľa neho musíme pozerať komplexne a z pohľadu fungovania jednotného trhu Únie, na ktorom závisia všetky štáty.

Podľa europoslanca Roberta Hajšela (S&D, nom. Smer-SD) je návrh kompromisom a nebolo by podľa neho veľmi dobré v situácii, kedy treba efektívne riešiť ekonomiku, snažiť sa niečo kreatívne meniť v prospech geopolitických cieľov. „Bojoval som v Európskom parlamente hlavne za to, aby bolo hlavným kritériom prepad ekonomiky v jednotlivých štátoch, aby to bolo spravodlivé. Vyznieva trošku divne, že najviac peňazí dostanú štáty s najväčším dlhom, ale v podstate sme do toho zapojení všetci,“ hovorí Hajšel. Pomer pôžičiek a grantov z nástroja obnovy mu považuje za správny.

Výzvy v čerpaní prostriedkov

Získaniu extra finančných prostriedkov z Únie bude predchádzať podmienenosť v podobe vypracovania plánu, na ktoré konkrétne oblasti v členských štátoch financie pôjdu. Podľa Vašákovej bude práve diskusia o reformách a podmienenosti finančných prostriedkov najpálčivejšou témou, pričom je to na dohode medzi členskými štátmi a Európskym parlamentom. „Krajiny, ktoré budú beneficientmi, asi budú mať záujem, aby boli míľniky nastavené benevolentnejšie,“ myslí si Vašáková.

Podľa Klusa bude zároveň obrovskou výzvou absorpčná kapacita finančných prostriedkov aj kvôli tomu, že máme zlé skúsenosti s čerpaním eurofondov. „Vzniká však nové ministerstvo, ktoré má ambíciu zastrešiť tieto aktivity. Ak tie finančné prostriedky nevyužijeme, budeme za nich aj napriek tomu ručiť a rovnako aj za krajiny, ktoré ich využili,“ hovorí Klus.

Podľa Klusa by mohla byť do konca júla v EÚ dohoda o finančných prostriedkoch ako takých. „V priebehu jesene musíme mať úplne jasno, ako s tými prostriedkami budeme narábať,“ dodáva. Robert Hajšel prízvukuje, že ak v čerpaní prostriedkov z fondu obnovy zlyháme, nikdy sa nám už podobná príležitosť nezopakuje a prídeme o veľkú možnosť modernizovať Slovensko.

Zameranie na digitálnu a zelenú transformáciu

Podľa europoslancov sú kľúčové viaceré oblasti, na ktoré by sa Slovensko malo pri vypracovaní plánu reforiem sústrediť. Podľa Ivana Štefanca je to napríklad reforma daní, odvodov, penzijná reforma ale aj digitálny rozmer.

Hajšel by sa takisto zameral na digitálnu a zelenú transformáciu, keďže je to dôležité aj z hľadiska záväzku dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Upozorňuje však, že nemôžeme zabúdať ani na automobilový priemysel, ktorý bude čeliť obrovskej kríze. Šimečka apeluje na efektivitu podmienenosti pri získavaní príspevkov od Únie a oceňuje prísľub Komisie o zabezpečení technickej podpory pri míňaní peňazí z fondu.

Podľa Štefanca stojí Slovensko pred otázkou, ako bude vyzerať o desať rokov. „Je to taká významná otázka, ako keď sme išli vstupovať do EÚ,“ hovorí. Podobne ako podľa Šimečku, aj podľa neho je dôležitá najmä kontrola čerpania prostriedkov, aby nevyšli nazmar. Dodáva, že popri ich využití na digitalizáciu či enviro-otázky je dôležitá najmä oblasť vzdelávania.

Hajšel apeluje na sústredenie pozornosti na určité regióny, ako je napríklad horná Nitra či východné Slovensko. „Tam by sme sa mohli snažiť tie peniaze čo najviac využiť, ale najmä by nemalo dôjsť k žiarlivosti v rámci regiónov,“ myslí si Hajšel.

K otázke možných nových rozpočtových zdrojov EÚ, štátny tajomník Klus pripomína, že by nemalo ísť o nové zaťaženie občanov v podobe priamych daní. „Vieme si ale predstaviť nové vlastné zdroje Únie, ktoré by prichádzali zvonka, napríklad zaťažením veľkých podnikateľských gigantov,“ tvrdí. Aj Štefanec je z hľadiska zavádzania nových daní opatrný, podľa neho treba zefektívniť najprv súčasný daňový systém.

Šimečka súhlasí s Klusom, správnou cestou z pohľadu spravodlivosti sa mu zdá zdaňovanie veľkých technologických firiem, ako je napríklad Google či Facebook. Hajšel dodáva, že užitočná môže byť aj daň z nerecyklovateľných plastov.

Podnikatelia odmietajú plány na zavedenie nových domácich a európskych daní

Republiková únia zamestnávateľov vyzvala ministra financií, aby sa ohradil voči plánom Európskej únie zavádzať nové európske dane.