Po Pakte konkurencieschopnosti aj Pakt Van Rompuy-Barroso

Pakt Van Rompuy-Barroso však držia pod zámkom a v utajení, pričom podľa nemenovaného zdroja sú ich ciele oveľa flexibilnejšie ako šesťbodový plán, ktorý navrhli Merkelová so Sarkozym. Na druhej strane, návrh Barrosa a Van Rompuya sa svojím obsahom od Paktu konkurencieschopnosti príliš nelíši.

Mal by sa  zaoberať otázkami týkajúcimi sa mzdovej indexácie, dôchodkového veku či verejných financií. Okrem toho by sa mal týkať aj tzv. eurovalu (EFSF), ktorý už poskytol pomoc Írsku. V súčasnosti sa špekuluje, že by doň mohlo čoskoro načrieť aj Portugalsko.

Hoci konkrétny obsah dokumentu zatiaľ nezverejnili, mal by nadväzovať na Ročnú analýzu rastu, ktorú Komisia zverejnila v januári.

Úprava mzdových pravidiel

Koncepcia z dielne Komisie a Rady sa rovnako ako Pakt Merkelovej a Sarkozyho týka i oblasti pracovného trhu. Nepočíta však so zrušením mzdovej indexácie podľa inflácie. S touto požiadavkou nesúhlasia najmä Belgičania. Slovensko voči tomuto bodu výhrady nemá.

Podľa zdroja z európskych inštitúcií Barroso a Van Rompuy vo svojom Pakte vyzvali členské štáty, aby výška platov neprekračovala úroveň miezd v tretích krajinách, s ktorými najviac obchodujú. Mzdovú indexáciu požívajú okrem spomínaného Belgicka aj na Cypre, Malte a v Luxembursku. V ostatných členských krajinách sa mzdy upravujú podľa kolektívnych zmlúv a vyjednávaní.

Nový návrh na posilnenie konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu v Únii vychádza z požiadavky krajín na februárovom summite, aby sa Komisia a Európska rada chopili iniciatívy a aby s členskými štátmi konzultovali možnosti koordinácie hospodárskych politík. Krajiny tak reagovali na francúzsko-nemecký návrh, ktorý mnohí lídri neprijali s nadšením.

Bez korporátnej dane

Pakt Van Rompuy-Barroso sa však nezmieňuje o zjednotení základu dane zo zisku firiem. Ide o jediný bod Paktu konkurencieschopnosti, s ktorým Slovensko nesúhlasí.

Nemecko a Francúzsko kritizuje najmä Írsko za to, že vyberá jednu z najnižších korporátnych daní v Únii (12,5 %), čo mu dáva významnú konkurenčnú výhodu. Dublin dal však jasne najavo, že si do svojej daňovej politiky nechce nechať zasahovať. Korporátnej dane sa vraj nevzdá, ani pod úniovým tlakom.

Ako píše denník Financial Times oba Pakty sa líšia tým, že kým Nemecko presadzuje, aby na jeho plnenie dohliadali členské štáty, inštitúcie presadzujú Európsku komisiu. Exekutíva by tak mala väčší prehľad o hospodárení na národnej úrovni a mohla by monitorovať napríklad produktivitu práce v každej krajine a na ňu naviazaný rast miezd. V prípade, že by náklady na prácu rástli príliš rýchlo, museli by ich štáty znížiť.