Takmer po troch rokoch sa Únia dočkala: Lídri dotiahli dohodu o eurorozpočte

Záber zo summitu, ktorý sa v Bruseli koná od 10. decembra. [Olivier Hoslet/Pool via AP]

Premiéri a prezidenti sa dohodli aj na ambicióznejších emisných cieľoch. Do roku 2030 sa emisie skleníkových plynov majú znížiť o 55 percent voči stavu z roku 1990. Premiér Matovič tvrdí, že počas summitu podporil ambicióznejší 65-percentný cieľ.

Lídri členských krajín Európskej únie počas štvrtkového summitu v Bruseli uzavreli dohodu o budúcom sedemročnom rozpočte EÚ a ozdravnom pláne, ktorý má oživiť Európu v dobe po pandémii koronavírusu.

„Teraz môžeme začať s implementáciou tejto dohody a znovu vybudovať naše ekonomiky,“ uviedol predseda Európskej rady Charles Michel. A dodal, že balíček hospodárskej obnovy, ktorý obsahuje sedemročný rozpočet EÚ v hodnote 1,82 bilióna eur a plán obnovy a odolnosti vo výške 750 miliárd eur, posunie vpred úsilie EÚ vybudovať zelenú a digitálnu ekonomiku.

Šéfka eurokomisie Ursula Von der Leyen v tejto súvislosti zablahoželala nemeckému predsedníctvu v Rade EÚ, ktoré do poslednej chvíle viedlo rokovania s Maďarskom a Poľskom pre ich blokádu dlhodobého rozpočtu. Budapešť a Varšava použili právo veta v dôsledku nového mechanizmu, ktorý podmieňuje čerpanie eurofondov dodržiavaním zásad právneho štátu.

Celkový balík vo výške 1,82 bilióna eur EÚ považuje za nevyhnutný na znovuoživenie a zároveň aj modernizáciu európskej ekonomiky.

Kompromisná dohoda s oboma blokujúcimi krajinami sa zrodila tesne pred dvojdňovým summitom a len niekoľko dní potom, ako Európska komisia naznačila, že multimiliardový ozdravný plán po koronakríze by Únia mohla spustiť aj bez Poľska a Maďarska – v rámci mechanizmu posilnenej spolupráce.

Ešte pred summitom sa na úrovni diplomatov zrodila dohoda, že kompromisné riešenie bude mať formu spoločného vyhlásenia, v ktorom sa objasní, že mechanizmus právneho štátu sa nebude používať proti žiadnej členskej krajine bez rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Čo je procedúra, ktorá môže trvať aj jeden rok.

Kompromis s Varšavou a Budapešťou oddiali uplatňovanie mechanizmu právneho štátu

Lídri EÚ majú na stole kompromis, ktorý s Poľskom a Maďarskom dohodlo nemecké predsedníctvo Rady EÚ. Krajiny stiahnu svoje veto rozpočtu Únie a Plánu obnovy za cenu odkladu účinnosti mechanizmu právneho štátu do času, kým ho neposúdi Súdny dvor EÚ.

Rozhodne Súdny dvor

Tlačová agentúra AP v tejto súvislosti upozornila, že kompromisná dohoda neuspokojila všetky členské krajiny. Holandský premiér Mark Rutte uviedol, že jeho krajina – podobne ako Belgicko a Luxembursko – má viaceré otázky týkajúce sa dosiahnutého kompromisu a chce právnou cestou preveriť, či tento kompromis nie je v rozpore s dohodou, ktorú už predtým uzavrel Európsky parlament s Radou EÚ.

Podľa politickej skupiny Zelených z europarlamentu kompromis s Maďarskom a Poľskom v praxi znamená pozastavenie nového mechanizmu na kontrolu právneho štátu o jeden až dva roky. Dohodu lídrov musí ešte schváliť Európsky parlament.

Dohoda o schválení sedemročného rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027 bola nevyhnutná, lebo ináč by Únia od 1. januára 2021 musela fungovať podľa rozpočtového provizória s obmedzenými finančnými zdrojmi a rizikom, že nebude môcť podporovať viaceré celoeurópske programy.

Iný pohľad na vec však vo štvrtok predstavila podpredsedníčka EK pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová, keď v správe pre médiá uviedla, že rozhodnutie Súdneho dvora nemusí trvať tak dlho.

„Očakávam, že konanie prebehne rýchlo. Z môjho pohľadu hovoríme skôr o mesiacoch ako o rokoch,“ opísala situáciu. A ocenila, že kompromisná dohoda pod taktovkou Nemecka ponechala „nedotknutý“ text právneho nariadenia o prepojení čerpania financií EÚ s právny štátom, ako aj hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v Rade EÚ. Pripomenula, že v eurokomisii prišla s týmto nápadom už v roku 2017 a trvalo dlho, kým sa táto regulácia stala skutočnosťou.

„Únia musí byť lepšie vybavená na riešenie následkov spôsobených nedostatkami právneho štátu, ktoré v tomto prípade majú vplyv na rozpočet. Dlhujeme to občanom EÚ. Musíme si vážiť ich peniaze,“ odkázala česká eurokomisárka.

Nový emisný cieľ

Summit má ale aj ďalší dôležitý výstup. Premiéri a prezidenti sa v piatok ráno po dlhej noci rokovaní dohodli na stanovení ambicióznejšieho cieľa znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 55 percent voči stavu z roku 1990.

Doterajší cieľ pre tento dátum bol znížiť emisie o 40 percent.

Zhodu názorov šéfov štátov a vlád členských krajín ocenila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá skonštatovala, že uvedený 55-percentný cieľ znižovania emisií do konca budúceho desaťročia poskytuje Únii šancu dospieť ku klimatickej neutralite do roku 2050.

Týždenník Politico vo štvrtok večer informoval, že rokovania o klimatickej agende narážajú na postoj Poľska, ktoré bolo podporované Českom a ďalšími stredoeurópskymi krajinami závislými od dodávok od uhlia. Poľská strana sa obávala, že väčšie škrty pri prechode na zelené hospodárstvo budú znamenať aj vyššie rozpočtové náklady voči krajinám, ktoré nie sú až natoľko závislé na uhlí, a že oveľa „bolestivejšie“ budú aj požiadavky na znižovanie emisií v odvetviach, ako je doprava, poľnohospodárstvo či stavebníctvo.

Na rozhodnutie o klimatickom cieli pre rok 2030 si možno ešte počkáme

Program tohtotýždňového stretnutia európskch lídrov je nabitý. Premiéri členských štátov budú rokovať o vete Poľska a Maďarska, o pandémii COVID-19 a nedoriešenom brexite. Na diskusiu o klimatických otázkach tak nemusí zostať čas. 

Poľsko rovnako presadzovalo právo členských krajín zvoliť si svoj národný energetický mix podľa vlastného výberu, aby bolo možné dosiahnuť ambiciózne klimatické ciele Európskej únie. Varšava a Praha žiadali, aby akákoľvek dohoda o cieľoch pre rok 2030 umožnila využívať plyn alebo jadrovú energiu pri útlme znečisťujúcich fosílnych palív. V tejto požiadavke nakoniec uspeli.

A Poľsko žiadalo presadiť aj návrh, aby reforma systému obchodovania s emisnými povolenkami EÚ ponechala viac peňazí pre financovanie modernizácie energetických systémov.

Slovenský premiér Igor Matovič ešte tesne summitom hovoril, že Slovensko podporí 55-percentný emisný cieľ. Z Bruselu ale na svojom Facebooku informoval, že počas rokovaní podporil ambíciu slovenských klimatických aktivistov, ktorí žiadajú zníženie až o 65 percent do roku 2030. Európsky parlament žiada 60 percent.

„Nakoniec je dohoda na očakávaných 55 percent. Umenie možného,“ napísal premiér.

Predĺženie sankcií

Lídri v rámci summitu tiež odobrili predĺženie sankcií voči Ruskej federácii o ďalších šesť mesiacov, do 1. júla 2021. Informoval o tom hovorca predsedu Európskej rady Barend Leyts na svojom účte na Twitteri.

Leyts spresnil, že lídri počas tematického bloku venovanom zahranično-politickej agende hovorili o potrebe nových vzťahov medzi EÚ a Spojenými štátmi a o predĺžení sankcií proti Rusku. Sankcie ešte musia potvrdiť ministri členských krajín vo formáte Rady EÚ.

Šéfovia štátov a vlád sa rozhodli rozšíriť sankcie voči Rusku, ktorých platnosť sa končí koncom januára 2021. Sankcie budú predĺžené do 31. júla 2021 a o ich ďalšom osude rozhodnú lídri na budúcoročnom júnovom summite EÚ.

Ide o sankcie, ktoré Únia zaviedla v roku 2014 po ruskej anexii polostrova Krym. Odvtedy členské štáty tieto sankcie pravidelne predlžujú, väčšinou s odkazom na nerešpektovanie Minských mierových dohôd. V praxi tieto sankcie viedli k zastaveniu rokovaní o zrušení vízovej povinnosti, odkladu novej základnej dohody o spolupráci medzi oboma stranami, zmrazeniu aktív a víz pre viacerých vysokopostavených ruských vládnych úradníkov a k cieleným obchodným, finančným a vojenským obmedzeniam. Moskva v reakcii na sankcie EÚ zakázala dovoz potravín z členských krajín Únie do Ruska.

Témou aj očkovanie

Témou summitu bolo aj spoločné celoeurópske úsilie bojovať proti pandémii nového typu koronavírusu.

V záveroch z tejto časti rokovaní, ktoré médiám sprístupnil Barend Leyts, sa uvádza, že ani príchodom vakcín sa pandémia nekončí a že súčasný pandemický vývoj v Európe vzbudzuje značné obavy. Členské krajiny sa zhodli v názore, že treba zabrániť jej ďalšiemu šíreniu a novým ohniskám nákazy.

Lídri ocenili snahy koordinovať na úrovni EÚ postupné uvoľňovanie ochranných opatrení a voľného cestovania, až nastane vhodná chvíľa, a vyzvali Európsku komisiu na rýchlu prípravu právneho rámca, ktorý umožní používanie rýchlych antigénových testov a uznávanie ich výsledkov medzi členskými krajinami.

Bohaté krajiny skúpili väčšinu vakcín proti COVID-19

Až deväť z desiatich ľudí v chudobných krajinách sa možno nebude môcť zaočkovať proti COVID-19, keďže bohaté krajiny nakúpili oveľa viac vakcín, ako reálne potrebujú, tvrdia aktivisti. 

Premiéri a prezidenti zdôraznili význam príprav na včasnú distribúciu vakcíny proti COVID-19, pričom súhlasili s tým, že národné stratégie očkovania nesmú zabudnúť na kvalitné informovanie verejnosti o prínose očkovania a musia zamedziť šíreniu dezinformácií.

„Očkovanie musí byť vnímané ako verejné dobro,“ uvádza sa v záveroch zo summitu. Túto pozíciu chce EÚ vyviesť aj za svoje hranice v rámci programu COVAX, ktorého zámerom je zaistiť vakcíny za primeranú cenu všetkým krajinám na svete bez rozdielu.

Lídri sa rovnako zhodli aj na potrebe pokročiť v prípravách na vznik európskej zdravotnej únie a v záujme prevencie pred ďalšími zdravotnými krízami zdôraznili význam spolupráce s medzinárodnými partnermi a zdravotníckej diplomacie v rámci Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

Reakcia rezortu diplomacie

Dohodu lídrov o európskom rozpočte a Fonde obnovy privítalo aj Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. Dohoda je podľa neho víťazstvom všetkých členských štátov a predovšetkým občanov Slovenska a celej Európskej únie.

Podľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivana Korčoka: „Dohoda je dobrou správou pre EÚ. Ako sme tvrdili od začiatku, o princípe právneho štátu sa v EÚ nedá vyjednávať, a to ani prostredníctvom veta. Dosiahnutý kompromis totiž nič nemení na podmienení čerpania prostriedkov EÚ dodržiavaním právneho štátu. Nedochádza k žiadnej zmene príslušnej  legislatívy a zaradenie Európskeho súdneho dvora do celého procesu, princíp právneho štátu a ochranu EÚ zdrojov pred zneužívaním, výrazne posilňuje. Preto túto úpravu ako súčasť  dohody vítame,“ povedal.

„Veľmi si vážim postoj premiéra Igora Matoviča, ktorý sa postavil za právny štát v EÚ, pretože je to jeho kľúčová agenda aj doma. Jeho postoj jednoznačne ocenili mnohí lídri v EU. Igor Matovič posilnil postavenie SR v EÚ a aj vo V4. Ďakujem mu za to,“ uviedol šéf slovenskej diplomacie.

Rezort diplomacie zároveň odmieta zavádzajúce tvrdenia slovenských politikov, že ide o víťazstvo Maďarska a Poľska nad zvyškom EÚ, pretože naši dvaja susedia z V4 nezískali nič naviac oproti tomu, čo platí pre Slovensko a všetky členské štáty. Slovensko nezradilo V4, len prezentovalo v tejto otázke svoj postoj na základe programového vyhlásenia vlády a konalo presne tak, ako k V4 dlhodobo pristupujú jej ostatní členovia. V tomto duchu budeme v rámci  V4 spolupracovať aj v budúcnosti.