Po výpadku časti eurofondov bude stavebníctvo potrebovať nové verejné aj súkromné zdroje

Ilustračný obrázok. [FOTO TASR - Marko Erd]

Rozpočet Európskej únie po roku 2020 prinesie zmeny, ktoré ovplyvnia aj sektor stavebníctva. Podľa stavbárov by investičnými prioritami mali byť efektívna dostavba diaľnic, rýchlostných ciest a modernizácia kľúčových železníc.

Rozpočet Európskej únie na roky 2021 až 2027 prinesie zmeny, ktoré ovplyvnia aj sektor stavebníctva. Obmedzí sa financovanie projektov z politiky súdržnosti EÚ, teda eurofondov. Preto bude potrebné do investícií viac zapojiť verejné zdroje na úrovni jednotlivých štátov. Počíta sa aj so súkromným kapitálom. Médiá o tom informoval Zväz stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS).

Podporu budú mať najmä projekty s prínosom nielen na úrovni členského štátu, ale rovnako celej EÚ. „Kľúč pre výber správnych investícií je nesmierne dôležitý. Niet pochýb, že súkromný sektor a odborné zväzy by sa mali tiež podieľať na stratégii spočívajúcej v dlhodobom predinvestičnom plánovaní,“ uviedol prezident zväzu Pavol Kováčik s tým, že stabilné prostredie znižuje riziko podnikania.

Podľa ZSPS má byť prioritou efektívna dostavba diaľnic, rýchlostných ciest, modernizácia kľúčových železníc spolu s ďalšími opodstatnenými infraštruktúrnymi projektmi.

Každý kraj má vlastné problémy, potreba budovania infraštruktúry je ale všade rovnaká

Komisiou navrhované investičné priority politiky súdržnosti EÚ hodnotia slovenské samosprávne kraje kladne. Kľučovú úlohu eurofondov však vidia v budovaní dopravnej infraštruktúry. 

Slovenskí stavební podnikatelia apelujú na potrebu dlhodobej systematickej prípravy pred začatím stavebných prác. „Stavebné investície na Slovensku nedosahujú výkonnosť západnej Európy. Aj po zohľadnení cenovej úrovne zaostávame dokonca i v porovnaní s niektorými štátmi východnej Európy,“ konštatuje zväz.

Diskusia o verejných infraštruktúrnych projektoch sa musí podľa ZSPS popri diaľniciach zameriavať aj na ďalšie priority. „Ako uvádza národný investičný plán do roku 2030, v železničnej a leteckej doprave investujeme menej ako priemer EÚ. Napríklad, pre najväčšie slovenské letisko v Bratislave odhaduje dokument potrebu dodatočných investícií 250 miliónov na najbližších desať rokov,“ pripomína.

Modernizovať treba úseky železničnej infraštruktúry v rámci transeurópskej siete TEN-T. Ide napríklad o trať od Bratislavy cez Žilinu, Košice až po Čiernu nad Tisou, v prípade ktorej sa počíta so zvyšovaním rýchlosti. „Pred spustením procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie je projekt nákladnej širokorozchodnej železnice z Košíc. Podporil ho premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) ako súčasť rastúcej obchodnej výmeny medzi Európou a Áziou,“ uvádza ZSPS. Jeho prezident Kováčik prisľúbil, že zväz je pripravený poskytnúť odbornú, technickú a legislatívnu súčinnosť.

Komisia

Práve v utorok (3. októbra) Európska komisia oznámila, že prijala slovenský projekt spolufinancovaný z fondov politiky súdržnosti ešte v rámci tohto programového obdobia.

Exekutíva EÚ sa rozhodla zainvestovať 134 miliónov eur do zlepšenia železničnej dopravy v žilinskom regióne. Podľa stanoviska Komisie táto finančná injekcia umožní nákup 25 moderných a pohodlných vozidiel pre regionálnu železničnú sieť.

Eurofondy po roku 2020: Ako sa na návrh Komisie pozerajú slovenské kraje?

Slovenské samosprávne kraje vítajú zjednodušené pravidlá čerpania európskych dotácií a väčšiu flexibilitu pri ich riadení. Dúfajú, že sa ešte podarí zvrátiť avizované zníženie miery spolufinancovania zo strany EÚ pri eurofondových projektoch. 

Podľa eurokomisárky pre regionálny rozvoj Coriny Cretuovej túto investíciu očakávajú takmer dva milióny cestujúcich. „Zvýši sa atraktivita železničnej dopravy v tomto regióne a podporíme tým aj čistejšiu mobilitu na Slovensku,“ uviedla rumunská eurokomisárka.

Tento projekt dopĺňa doterajšie investície EÚ do modernizácie železničnej infraštruktúry v tomto regióne, ktoré boli uvoľnené počas predchádzajúceho rozpočtového obdobia.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press