Pôda a klíma: Ako prelomiť začarovaný kruh

Ilustračný obrázok [Pixabay/Klimkin]

Neodporúčame ľuďom diéty, hovoríme, že existujú druhy stravovania, ktoré škodia menej, odkazujú vedci z klimatického panelu OSN. Vypracovali komplexnú správu o vzťahu pôdohospodárstva a zmeny klímy.

Diskusiám o príčinách globálneho otepľovania väčšinou dominujú témy priemyslu, ťažby uhlia, ropy a plynu. V druhom slede je to automobilová a letecká doprava.

K nárastu produkcie skleníkových plynov ale výrazne prispieva aj sektor poľnohospodárstva a spôsob, akým sa ľudia stravujú. Ukazuje to aj najnovšia správa Medzivládneho panelu o zmene klímy OSN (IPCC). „Táto správa ukazuje, že lepšie obhospodarovanie pôdy môže pomôcť v boji proti zmene klímy,“ píše sa v zhrnutí správy s názvom Climate Change and Land (Klimatická zmena a pôda).

Zo zistení vedcov vyplýva, že ľudia svojou činnosťou priamo ovplyvňujú viac ako 70 percent zemského povrchu s výnimkou ľadových plôch. Spôsob, akým s pôdou narábajú, má priamy dopad na globálne otepľovanie. Oproti obdobiu pred industrializáciou teplota zemského povrchu narástla o viac ako 1,5 stupňa Celzia.

Odlesňovanie, intenzívne poľnohospodárstvo, vysušovanie rašelinísk a iné neekologické ľudské zásahy do krajiny majú podľa vedcov na svedomí až 23 percent emisií skleníkových plynov, ktoré človek vyprodukuje. Ak sa nič nezmení, toto číslo môže ďalej rásť.

„Keď je pôda degradovaná, stáva sa menej produktívnou, sú obmedzené možnosti pestovania a znižuje sa jej schopnosť pohlcovať uhlík,“ tvrdia v správe vedci. Ide o začarovaný kruh, kedy znehodnocovanie pôdy zhoršuje zmenu klímy a to spätne ešte viac poškodzuje kvalitu pôdy.

Dopady globálneho otepľovania sa v jednotlivých častiach sveta líšia. Nie je prekvapením, že najväčšie problémy majú krajiny s nedostatkom vody, ako napríklad v južnej Angole. V oblastiach, ktoré zasahuje dezertifikácia, čiže rozširovanie púští, žije zhruba 500 miliónov obyvateľov.

Ide doposiaľ o jeden z najpodrobnejších materiálov svojho druhu, na ktorom sa podieľalo 70 vedcov z 52 krajín, obsahuje sedemtisíc odkazov na vedecké pramene a vyše 28 tisíc expertných pripomienok. „Je to vôbec prvýkrát v histórii správ IPCC, čo väčšina autorov – 58 percent – pochádza z rozvojových krajín,“ povedal na margo správy Hoesung Lee – predseda Medzivládneho panelu o zmene klímy.

Odporúčania

Európska únia už v mnohých oblastiach spravila kroky, ktoré majú potenciál oddialiť blížiacu sa katastrofu. Patria medzi ne zintenzívnenie ochrany, obnovy a udržateľnosti lesov. Podľa mnohých odborníkov je však možné spraviť oveľa viac. Ako sa uvádza aj v samotnej správe, súčasné úsilia nie sú ani zďaleka dostatočné na to, aby bolo možné splniť ambiciózne ciele uvedené v Parížskej klimatickej dohode.

Európska legislatíva volá po výrube a spaľovaní stromov

Žaloba proti smernici o obnoviteľných zdrojoch je potrebná, pretože legislatívny proces, ktorý mal chrániť ľudí, ekosystémy a klímu, zlyhal, píšu JEAN-PASCAL VAN YPERSELE a MARY S. BOOTHOVÁ.

Podľa vedcov je podstatné zaviesť udržateľnejšie a koordinovanejšie spôsoby poľnohospodárskej produkcie, napríklad integrované poľnohospodárstvo zamerané na rastlinnú a živočíšnu výrobu, agrolesníctvo alebo precízne poľnohospodárstvo.

Konkrétnejšie spôsoby ako zamedziť postupujúcim zmenám pre portál EURACTIV.cz uvádza Vojtěch Kotecký z think tanku Glopolis. Podľa neho by pozitívna zmena mohla nastať ak „by sa dotačný systém premenil zo súčasného modelu zameraného na platby za hospodárenie na pôde na preplácanie dotácií za starostlivosť o krajinu, pôdu, zadržiavanie vody v krajine.“

Väčší dôraz treba klásť aj na zvyšovanie množstva humusu v pôde, uvádza ďalej Kotecký. „V dôsledku kultivácie pôdy došlo k strate 20 až 60 percent humusu v pôde.“ Navrátenie organických zložiek a humusu do pôdy by malo zlepšiť celkovú úrodnosť, schopnosť zadržovať vlahu v pôde a taktiež schopnosť pohlcovať až pätinu emisií.

Jedným z výrazných problémov je aj správne využívanie hnojív, ktoré tiež môžu byť zdrojom emisií. Užívanie hnojív, prevažne tých dusíkatých, sa od šesťdesiatych rokov minulého storočia zvýšilo až deväťnásobne, pričom oxid dusný je po oxide uhličitom a metáne tretí najškodlivejší skleníkový plyn. Zoltán Barcza z Českej poľnohospodárskej univerzity (ČZU) upozorňuje, že poľnohospodárstvo je zodpovedné za asi dve tretiny oxidu dusného v prírode. „Väčšina týchto emisií je spôsobená nedostatočnou synchronizáciou potrieb rastlín, dusíku a hnojenia.“ Tým, že hnojivá nie sú použité v dobe, keď to rastliny potrebujú, sa vysoké percento hnojív používa vlastne zbytočne, uvádza ďalej Barcza.

Pomôcť môže aj zmena jedálnička

Jedným z problémov, na ktorý vedci upozorňujú, je aj ohrozená potravinová bezpečnosť. Podľa vydanej správy totiž klimatické zmeny zasahujú do všetkých pilierov potravinovej bezpečnosti, ktorými sú dostupnosť, prístup, využite a stabilita.

„Na potravinovú bezpečnosť bude čoraz viac vplývať zmena klímy. Najmä v trópoch poklesne produkcia, zvýšia sa ceny, zníži sa kvalita živín a preruší sa dodávateľský reťazec,“ uviedla Priyadarshi Shukla, spolupredsedníčka pracovnej skupiny IPCC III.

K ochrane potravinovej bezpečnosti by podľa správy malo dopomôcť zamedzenie plytvania potravinami. Približne jedna tretina vyprodukovaných potravín sa vyhodí alebo inak znehodnotí. Zníženie týchto strát by znížilo aj percento emisií skleníkových plynov a zlepšila by sa potravinová bezpečnosť.

„Keby sme na svete odstránili plytvanie potravinami, ušetrili by sme 3,4 miliónov km2 poľnohospodárskej pôdy, čo je obrovské množstvo. Zároveň by sme tým dokázali znížiť emisie o 4,4 miliardy ton ročne, čo je asi desatina globálnych emisií skleníkových plynov,“ uviedol Kotecký.

Podľa odborníkov je zmena jedálnička ďalšou možnou cestou k dosiahnutiu požadovanej zmeny. Obmedziť by sa mala predovšetkým spotreba mäsa, ktorá sa od roku 1961 zvýšila o polovicu. Tým sa totiž zvýšila aj produkcia metánu, ktorý vzniká pri trávení hospodárskych zvierat. Metán ovplyvňuje klímu dokonca viac ako oxid uhličitý. V správe sa odporúča zvýšiť konzumáciu napríklad strukovín, ovocia alebo zeleniny.

Chov dobytka zároveň vedie k odlesňovaniu či už z dôsledku pestovania krmív pre zvieratá, alebo z dôvodu rozšírenia pastvín.

„IPCC neodporúča ľuďom, aby sa dali na diéty. My sme len na základe vedeckých dôkazov poukázali na to, že existujú druhy stravovania, ktoré majú nižšiu uhlíkovú stopy,“ vysvetľuje podpredseda pracovnej skupiny medzivládneho panelu profesor Jim Skea.

Partner

Projekt FUTURE CAP: Dynamic, Innovative and Sustainable Agriculture in Slovakia