Podarí sa udržať rast v eurozóne?

 

Pozadie:

Hoci ekonomické údaje ukazujú, že ekonomika eurozóny sa konečne odrazila smerom nahor a úroveň jej rastu je vyššia, než kedykoľvek za posledných 6 rokov, väčšina štúdií tiež poukazuje na pokles ekonomického rastu v roku 2007, zvýšenie úrokových mier, zvyšovanie daní v Nemecku, spomalenie ekonomiky USA a spomalenie v tempe svetového obchodu a na to, že kombinácia týchto faktorov začína vplývať na fungovanie eurozóny (EurActiv, 3. október 2006).

Vo dvojročnej ekonomickej predpovedi a politických odporúčaniach pre eurozónu zdôrazňuje Inštitút makroekonomickej politiky (IMK) a Európsky inštitút odborov (ETUI-REHS), že politici EÚ musia spraviť z udržania stavu ekonomiky svoju najvyššiu prioritu.

Otázky:

IMK a ETUI-REHS poznamenávajú, že od roku 1999 „už európska ekonomika videla mnoho falošných úsvitov“, ale že zakaždým boli nádeje na dlhodobé zotavenie rozbité – a to napriek pozitívnym ukazovateľom a prieskumom medzi podnikateľmi.

Politici sa musia poučiť zo svojich minulých chýb a nezabrzdiť ekonomiku, ako sa to stalo v roku 2000, ak si neželajú, aby sa zopakovalo ostrý pokles z roku 2001, tvrdí správa. Dodáva, že vzhľadom na plánované oslabenie ekonomickej aktivity v roku 2007 je dôležité, aby menová, fiškálne a mzdové politiky podporovali rastový proces. Len tak sa stane samoudržateľným.

Správa IMK a ETUI-REHS však tiež tvrdí, že konkrétne Európska centrálna banka v tomto ohľade zlyháva. Pri nezamestnanosti na úrovni 7,9% a obmedzenom raste miezd je podľa nej potebná expanzívna menová politika. Posilní a predĺži črtajúci sa ekonomický vzostup.

Správa tvrdí, že účinky reštriktívnej menovej politiky ECB pocítime vo veľkej miere v roku 2007. Ich dopad sa ešte zosilní opatreniami na konsolidáciu rozpočtov v Nemecku a Taliansku (ktoré tvoria spolu takmer polovicu HDP krajín eurozóny) a spomalením globálnej ekonomiky.

Prezident ECB Jean-Claude Trichet však oznámil, že banka sa chystá zvýšiť úrokovú mieru – teda zvýšiť náklady na požičiavanie peňazí – po šiesty raz v tomto roku – z 3,25% na 3,5%. Malo by k tomu dôjsť v decembri.

Pozície:

IMK a ETUI-REHS kritizovali politiku ECB: „Menová politika nepodnikla adekvátne kroky proti ekonomickej slabosti, ktorá sa do regiónu dostala po roku 2000.“ Dodávajú, že „nedávne zvýšenia úrokovej miery ECB bolo predčasné. V súčasnej situácii by sa mala ECB zdržať ďalšieho nárastu úrokovej miery, až kým sa dostatočne neupevní zotavenie a jadrová inflácie nezačne rásť“.

Na druhej strane však mnoho z 18 členov riadiacej rady ECB naznačuje, že cena požičiavania peňazí pravdepodobne vzrastie ku koncu roka a začiatkom roka 2007. Prezident nemeckej Bundesbank Axel Weber povedal, že banka musí zabezpečiť, aby v roku 2007 príliš nestimulovala ekonomiku eurozóny a dodal, že pomalšia inflácia je „dočasnou“ a že „existuje množstvo rizík, že miera inflácie sa opäť vyškriabe značne nad 2%“. Toto podľa neho znamená, že banka možno bude pokračovať v zvyšovaní úrokových mier aj nasledujúci rok.

Hlavná podnikateľská lobingová skupina v EÚ UNICE vyzvala ECB, aby si dala pred ďalším zvýšením úrokových mier prestávku a poukázala na prekvapujúco nízku mieru infláciu, ktorá je v súčasnosti zaznamenávaná v EÚ (ekonómovia predpovedajú, že za október by mohla padnúť až na 1,5% – najmenej od novembra 1999) a na klesajúce ceny ropy. „ECB by si mohla dovoliť počkať a zmerať všetky príčiny a ozveny súčasného prekvapujúceho vývoja inflácie predtým, než bude opäť konať, ak to bude adekvátne. Mala by sa vyhnúť tomu, aby kládla nadmerný dôraz na vplyv zvýšenia DPH v Nemecku na infláciu eurozóny,“ vyhlásilo UNICE.

Hlavný ekonóm IMF Raghuram Rajan tiež poukázal na „veľmi dobrý“ ekonomický výhľad Európy a položil otáznik za používanie vopred určeného plánu ECB na zvyšovanie úrokových mier. Povedal, že ďalšie zmeny by mali byť založené na ekonomických faktoch.

Ďalšie kroky:

  • december 2006: Očakáva sa nárast úrokových mier ECB z 3,25% na 3,50%.