Podiel slovenských potravín na regáloch obchodov sa nezvýšil ani počas korony

Zákazník s nasadeným ochranným rúškom na tvári nakladá nákup do osobného auta po tom, čo nakúpil v predajni obchodného reťazca. [FOTO TASR/Radovan Stoklasa]

Podiel slovenských výrobkov na pultoch predajní sa medziročne zvýšil iba nepatrne. Slovenské obchody aj napriek obmedzeniam na hraniciach počas koronakrízy uprednostňovali dovoz pred domácou výrobou. Najväčší pokles zaznamenali dokonca u cestovín a olejov, ktoré počas núdzového stavu na pultoch chýbali.

Podiel vystavenia slovenských potravinových výrobkov na regáloch slovenských predajní v roku 2020 dosiahol 39,9 percenta, oznámila v stredu (1. júla) na základe svojho každoročného prieskumu Potravinárska komora Slovenska (PKS).

Zastúpenie potravín so slovenským pôvodom narástol tretí rok za sebou – v porovnaní s minulým rokom ide o zvýšenie o 1,3 percentuálneho bodu. Napriek nárastu potravinári hovoria o sklamaní a nevyužitom potenciáli ekonomiky. K väčšiemu počtu slovenských potravín nepomohli ani čiastočne zavreté hranice počas vrcholiacej epidémie ochorenia COVID-19.

Kým ešte v roku 2011 mal každý druhý výrobok v predajniach slovenský pôvod, už o päť rokov neskôr ich podiel nedosahoval ani 40 percent. Od roku 2017 každoročne rastie, no detailné čísla ukazujú, že v skutočnosti stagnuje.

Za tohtoročným nárastom je podľa potravinárov hlavne nárast podielu slovenských výrobkov v obchodnom reťazci Lidl. Nemecká sieť supermarketov ho medziročne zvýšila o osem percentuálnych bodov, no s 26-perentným podielom naďalej zaostáva za ostatnými reťazcami.

„V čase koronakrízy, kedy si všetci uvedomujeme dôležitosť potravinovej sebestačnosti, je to katastrofálne číslo,“ povedal prezident Potravinárskej komory Slovenska Daniel Poturnay.

Vo väčšine zahraničných supermarketov sa podiel slovenských potravín nemení – pohybuje sa okolo hranice 41 až 42 percent. Lídrom v tomto ukazovateli sú už tradične domáce reťazce COOP Jednota (56 percent) a CBA (49 percent).

Sebestačnosť verzus udržateľnosť: Dve výzvy pre slovenský agrosektor (VIDEO)

Zvyšovanie potravinovej sebestačnosti je hlavným cieľom novej vlády v agropotravinárskom sektore. Na aké opatrenia by sa mal agrorezort zamerať, aby bolo Slovensko menej závislé na zahraničnej produkcii? A ako kľúčoví sektoroví aktéri hodnotia novú potravinovú stratégiu Z farmy na stôl?

Na …

Obmedzenia na hraniciach sa neprejavili

Komora údaje z obchodov zbierala v apríli, čiže ešte počas núdzového stavu spôsobeného epidémiou koronavírusu.

Podľa potravinárov je sklamaním, že ani počas obmedzeného pohybu tovarov pre uzatvorené hranice, sa sortiment slovenských potravín v obchodoch nerozšíril. Najväčší pokles predaja slovenských výrobkov prieskum dokonca zaznamenal pri olejoch a cestovinách, teda potravinách, ktoré ľudia počas karantény začali vo veľkom nakupovať a pri ktorých boli problémy aj so zásobovaním.

„Siete aj napriek všetkým obmedzeniam uprednostnili dovoz pred slovenskými potravinami,“ hovorí Branislav Cvik, člen predstavenstva PKS.

Na zvýšenie podielu potravín na regáloch siete Lidl mala podľa Daniela Poturnaya vplyv minuloročná zmena legislatívy, ktorá obchodníkom prikázala, aby polovica potravín v letákoch bola slovenská.

„Pravdepodobne s 18-podielom slovenských výrobkov nebol schopný v letáku dosiahnuť 50-percentný podiel, preto musel ich sortiment rozšíriť,“ odhaduje prezident PKS s tým, že bez tohto zákona by sa podiel vystavenia potravín zo Slovenska zrejme vôbec nezvýšil.

Prečo je to problém

Slovensko je súčasťou otvoreného jednotného trhu EÚ, vďaka čomu za normálnych okolností nie je ohrozená potravinová bezpečnosť a nehrozí teda nedostatok potravín. Napriek tomu je nízky podiel slovenských výrobkov podľa potravinárov problém.

Menujú napríklad uhlíkovú stopu, ktorá vzniká dovozom zahraničných potravín na Slovensko. Každý deň s potravinovým nákladom na Slovensko prichádza 700 kamiónov. Kým sa potravina dostane k spotrebiteľovi, podľa Poturnaya v priemere precestuje 1200 kilometrov.

Útok na poľnohospodárstvo? Nie je to ďaleko od pravdy, hodnotia novú potravinovú stratégiu EÚ farmári

Slovenskí poľnohospodári a potravinári Komisii vyčítajú, že do novej potravinovej stratégie Z farmy na stôl začlenila veľa ambicióznych cieľov bez konzultácií so zástupcami agropotravinárskeho sektora a tiež bez posúdenia ich socioekonomických dopadov. 

„Práve medzinárodný obchod je najväčším znečisťovateľom životného prostredia na svete,“ vysvetľuje prezident PKS.

Druhý dôvod je ekonomický. Odhaduje sa, že saldo zahraničného obchodu s agropotravinárskymi výrobkami tento rok dosiahne dve miliardy eur. „Sú to peniaze, ktoré by mohli ostať na Slovensku a pomôcť s rastom HDP a zamestnanosti,“ dodáva Poturnay.

Potravinári sa na tlačovej konferencii nevyhli kritike štátu za nízku štátnu podporu a tiež za spôsob, akým prerozdeľuje prostriedky zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Spracovateľom sa nepáči, že predošlé vlády presúvali prostriedky z eurofondov na hektárové podpory, teda hlavne pre farmárov. V prebiehajúcom programovom období sa takto premiestnilo (spolu so štátnym spolufinancovaním) pol miliardy eur.

Ministerstvo pôdohospodárstva pod vedením Jána Mičovského (OĽaNO) teraz sľubuje presúvať prostriedky skôr na projektové podpory, teda investície do modernizácie sektora. Tým sa otvárajú dvere väčšej finančnej podpore spracovateľského potravinárskeho odvetvia.

„Ak by sme sa odrazili iba od programového vyhlásenia, my ako potravinári by sme boli spokojní, keby sa zrealizovala aspoň polovica. Je to napísané dobre, dôležité, ako sa to prejaví v praxi,“ hovorí Potrunay.

Dominuje vernosť a nízka pridaná hodnota

Potravinári tiež skúmali, ako sa vyvíja trh s jednotlivými kategóriami výrobkov, či ako sa líši ponuka potravín v jednotlivých regiónoch.

Obchodníci si zo slovenskej produkcie najviac vyberajú mliečne výrobky. Až 76 percent mliečnych výrobkov na pultoch je slovenských. Nad 50-percentný podiel sa dostali už iba tri kategórie potravín – minerálne vody, pivo a víno. Práve pri týchto potravinách sú slovenskí spotrebitelia podľa Poturnaya citliví na ich pôvod a značku. „Napríklad pivári sú mimoriadne verní značke piva,“ vysvetľuje.

Pripomína, že v prípade mlieka a minerálnych vôd ide o potraviny s nízkou pridanou hodnotou v procese spracovania a preto aj ekonomický prínos je obmedzený. Čím vyšší je stupeň rozpracovanosti potraviny a teda aj cena, tým je vyšší podiel zahraničných výrobkov.

Na opačnej strane rebríčka zastúpenia slovenských potravín sú cukrovinky (9 percent), oleje (14 percent), či konzervované produkty (16 percent).

Podiel slovenských potravín na pultoch obchodov sa medzi jednotlivými slovenskými krajmi veľmi nelíši – pohybuje sa na úrovni 41 až 43 percent. Výnimkou je iba bratislavský kraj, kde je zastúpenie iba 36-percentné. Dôvodom podľa potravinárov je iná štruktúra maloobchodnej siete. Najviac slovenských potravín sa predá v malých vidieckych predajniach, ktoré majú v bratislavskom kraji menšie zastúpenie.