echo "";

Podľa riaditeľa Bruegel potrebuje eurozóna masívnu podporu ekonomiky

Ilustračný obrázok [Pixabay]

Podpora ekonomiky vo výške 10 percent HDP ju zachráni pred hlbokým prepadom a neohrozí udržateľnosť verejných dlhov, tvrdí riaditeľ inštitútu Bruegel Guntram B. Wolff.

Ďalšie články k téme nového koronavírusu nájdete na tejto linke

Wolff popisuje dva scenáre ekonomického vývoja v eurozóne: v prvom krajiny poskytnú firmám rozsiahlu fiškálnu záchrannú sieť (stimuly), v druhom nie. V oboch prípadoch bude výška dlhu, v pomere k HDP, v roku 2021 takmer rovnaká. No v prvom prípade bude prepad ekonomiky menší a návrat rastu rýchlejší.

Podľa investičnej banky JP Morgan sa môže HDP eurozóny v prvom štvrťroku 2020 prepadnúť o 20 percent. Ak budú tvrdé opatrenia trvať celý rok, môže to byť 20-percentný celoročný prepad. Ministri financií eurozóny pripravujú koordinovaný fiškálny stimul.

Ozývajú sa však hlasy, že nalievanie peňazí do ekonomiky z verejných rozpočtov môže nebezpečne zvýšiť dlh, ktorý je už v niektorých krajinách aj tak vysoký. Podľa G. B. Wolffa to tak nie je. Rozpočtový stimul uchráni HDP pred hlbokým prepadom v tomto roku, zachová produktívnu štruktúru a tým umožní ekonomike rýchlejšie sa naštartovať.

Scenár 1: žiadne fiškálne transfery (agregátne dáta pre eurozónu)

2019 2020 2021
Dlh 80 80 80
HDP 100 80 90
Dlh / HDP 80 100 88,9

 

Scenár 2: Fiškálny stimul vo výške 10% HDP (agregátne, pre eurozónu)

2019 2020 2021
Dlh 80 90 90
HDP 100 90 100
Dlh / HDP 80 100 90

 

Veľkosť dlhu v pomere k HDP bude v roku 2021 takmer rovnaká – vďaka rýchlejšiemu zotaveniu ekonomiky v prípade použitia fiškálnych stimulov.

Takýto jednoduchý model obsahuje mnoho neznámych a predpokladov. Podľa Wolffa to však nič nemení na potrebe ochrániť reálnu ekonomiku pred potenciálne najhoršou povojnovou krízou. Udržateľnosť dlhu nie je problémom. Jeho 10- aj 20-percentný nárast v pomere k HDP neotvára otázku udržateľnosti dovtedy, pokiaľ ostanú nízke úrokové miery.

Ako môže takýto vysoký stimul – ktorý by mal zároveň povahu transferov medzi krajinami – eurozóna realizovať?

Eurozóna nemôže vydávať dlhopisy, na to by bola potrebná zmena zmlúv – čo je dlhý proces s neistým koncom. Z podobných dôvodov je problematické aj použitie Európskeho stabilizačného mechanizmu, eurovalu.

Podľa Wolffa je preto najľahšou cestou masívne kvalitatívne uvoľňovanie. Európska centrálna banka by mala uvoľniť limity svojho programu nákupu štátnych dlhopisov, až do úrovne 2,5 percenta HDP za štvrťrok. To by predstavovalo 10 percent HDP eurozóny ročne naliatych do ekonomiky.

Masívne operácie ECB by tiež udržali nízke úrokové miery štátnych dlhopisov, vďaka ktorým by mohli krajiny podporiť ekonomiku fiškálnymi stimulmi.

ECB zatiaľ oznámila dodatočné opatrenia vo výške 120 miliárd eur, teda asi 1 percenta HDP. Okrem toho dobieha starý program kvalitatívneho uvoľňovania, na tento rok v hodnote 180 miliárd eur. Podľa Wolffa týchto 180 miliárd nestačí. Banka by mala do konca roka na sekundárnych trhoch nakúpiť dlhopisy v hodnote 1,2 bilióna (1 200 miliárd) eur.