Podľa šéfky Medzinárodného menového fondu sa nad svetovým obchodom sťahujú mračná

Šéfka Medzinárodného menového fonndu Christine Legardeová, [EPA/NARENDRA SHRESTHA]

Šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Legardeová kritizovala politiku „Amerika na prvom mieste“, ktorú do svetového obchodu priniesla americká administratíva Donalda Trumpa. Ohrozuje vraj celosvetový hospodársky rast.

Hoci by svetová ekonomika mala tento rok vzrásť o 3,9 percenta, ochranárske tendencie by ju mohli v dlhodobejšom horizonte poškodiť. Uviedli to šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová a nemecká kancelárka Angela Merkelová. Tá sa v pondelok (11.6.) stretla v Berlíne so zástupcami svetových finančných inštitúcií.

Podľa Lagardeovej v súčasnosti „síce globálnu ekonomiku zalievajú slnečné lúče, na oblohe sa však objavuje stále viac tmavších mrakov, čo je vidieť najmä po uplynulom víkende“. Narážala tak na schôdzku G7 v Kanade, na ktorej najskôr americký prezident Donald Trump vyjadril súhlas s vyhlásením G7 o obchode, neskôr ho však stiahol.

Urobil tak po tom, ako ho podľa jeho slov prekvapila kritika kanadského premiéra Justina Trudeaua ohľadne zavádzania amerických ciel.

G7: Diplomatická nočná mora z Charlevoix

Skupinu G7 čaká pravdepodobne jeden z najťažších summitov v 42-ročnej histórii. Kanadské mesto Charlevoix bude dejiskom opatrného tanca okolo prezidenta Trumpa: ako mu vyjadriť nesúhlas, no nenahnevať ho.

Tŕňom v oku amerického prezidenta, ktorý zaviedol nové clá na dovoz na oceľ a hliník, sú veľké obchodné deficity USA s kľúčovými obchodnými partnermi. „

„Prečo by som mal ja, ako prezident Spojených štátov, umožniť ostatným krajinám, aby vytvárali obrovské obchodné prebytky tak, ako to robili posledné desaťročia, kým naši pracovníci, daňovníci za to zaplatia vysokú a nespravodlivú cenu?“ Je to neférové voči obyvateľom Ameriky, napísal v pondelok na svojom Twitterovom účte Trump.

„Najväčší mrakom je narušovanie dôvery, ktorú vyvoláva spochybňovanie spôsobu, akým sa riadi svetový obchod, akým sa riadia obchodné vzťahy a akým sa riadia multilaterálne organizácie,“ dodala Legardeová.

Podobne ako šéfka MMF sa vyjadrila aj nemecká kancelárka. Podľa Merkelovej je dôležité, aby svetová ekonomika nebola podkopávaná chovaním určitých strán. Evidentne tak poukázala na nedávne rozhodnutie Trumpa uvaliť dovozné clá na oceľ a hliník z Európskej únie, Kanady a Mexika.

Merkelová v nedeľu uviedla, že EÚ odpovie zavedením protiopatrení kompenzujúcich nové americké clá. Trumpove odstúpenie od spoločného vyhlásenia lídrov G7 je podľa nemeckej kancelárky „vytriezvení“ a označilo ho za „deprimujúce“.

Zastavme stupňovanie napätia kým sa dá

Berlínskych rokovaní sa zúčastnil aj šéf Svetovej obchodnej organizácie (WTO) Roberto Azevedo. Na tlačovej besede po rokovaniach vyhlásil že „musíme…zastaviť túto eskaláciu napätia“. Politika ´ako ty na mňa, tak ja na teba´ nikomu nepomôže.“ Azevedo zároveň kritizoval správanie americkej administratívy vo WTO.

„Spojené štáty sa oveľa viac sústredili na bilaterálne – niekedy dokonca na jednostranné – opatrenia, čo určite nepodporuje obchodný systém založený na pravidlách,“ dodal Azevedo.

„(Američania) sa nám sťažovali na systém, tvrdili, že ho chcú vylepšiť, ale v tom prípade by sme od nich očakávali omnoho konštruktívnejší prístup,“

Nemecký minister hospodárstva Peter Altmaier stále verí, že v súčasnosti neexistuje lepšie okamžité riešenie vzájomného obchodného sporu, ako pokračovanie v otvorených „priateľských“ rozhovoroch, ktoré vylúčia vypuknutie celosvetovej obchodnej vojny.

Ekonóm Baláž: Hrozbou pre slovenskú ekonomiku nie sú clá na oceľ, ale na autá

Európska komisia nevidí v spore okolo ciel na dovoz ocele a hliníka do Spojených štátov priestor pre rozsiahle európske ústupky.

Nemecko je najväčším svetovým exportérom do Spojených štátov. V záujme Berlínu je preto predísť akémukoľvek obchodnému sporu s USA, pretože by to ohrozilo až milión nemeckých pracovných pozícií.

„Verím, že je stále možné riešenie, ktoré bude výhodné pre všetkých,“ uviedol jeden z najbližších spolupracovníkov Angely Merkelovej.

„V tejto chvíli sa však zdá, že nie je na dohľad žiadne riešenie, minimálne nie z krátkodobého hľadiska,“ upresnil nemecký minister hospodárstva.

Obzvlášť veľkú hrozbu pre Nemecko predstavuje možnosť zavedenia ciel na autá nemeckých automobiliek, čo cez víkend v jednom z tweetov načrtol aj americký prezident Donald Trump.

Európska komisia, ktorá koordinuje obchodné politiky európskej dvadsaťosmičky, plánuje zaviesť odvetné opatrenia v hodnote 2,8 miliárd eur. Nové 25-percentné clá by sa už od začiatku júla mohli vzťahovať na vybrané americké výrobky, ako napríklad bourbon, džínsy či arašídové maslo.