Pôdoznalkyňa: Ochrana slovenských pôd je dôležitá pre celý svet, no aj tak ju nechránime

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Zmena musí vyrásť z pôdy

Poľnohospodárov dnes nikto nepokutuje, ak nevedia hospodáriť na pôde a spôsobujú jej degradáciu. Aj keď sú hlavne producentmi potravín, ktorí musia rozmýšľať ekonomicky,  nemôžu zároveň vydrancovať pôdny fond len na úkor tvorby ziskov, hovorí JAROSLAVA SOBOCKÁ.

Jaroslava Sobocká je vedúcou odboru všeobecnej pedológie a pedografie Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP). Slovensko zastupuje v poradnom orgáne Európskej komisie pre výskumné projekty v oblastí zdravia pôdy a potravín.

Podľa údajov Štatistickej ročenky o pôdnom fonde SR sa od roku 1996 do roku 2020 znížila výmera poľnohospodárskej pôdy o takmer 70 tisíc hektárov. Prečo nám mizne poľnohospodárska pôda?

Hlavným dôvodom je vývoj spoločnosti, ktorý sa nedá zastaviť. Tlaky na zábery poľnohospodárskej pôdy rastú, pretože pôda, ktorá bola zabraná už dávnejšie a premenila sa na takzvané brownfieldy (pozemky poznačené predošlou priemyselnou činnosťou, pozn. red.) už pre developerov nie je zaujímavá. Oni sa chcú rozvíjať a stavať na nezávadnej pôde a preto potrebujú pôdu, ktorá je čo najmenej kontaminovaná.

Trend poklesu poľnohospodárskej pôdy z hľadiska záberov je mierny, ale stabilný – jej výmera neustále klesá, ale nikdy nerastie nahor.

V súčasnosti sa ale pripravuje nová Stratégia EÚ v oblasti pôdy, ktorá má ambiciózne ciele. Jedným z nich je, že Európska únia chce do roku 2050 dosiahnuť nulový záber pôdy, čiže koľko pôdy sa zaberie urbanizáciou alebo priemyslom, toľko sa bude musieť do pôdneho fondu vrátiť.

Je to splniteľný cieľ?

To sa ťažko hodnotí. Na stole je zatiaľ len stratégia s vytýčenými cieľmi. Obsahuje ale veľmi zaujímavé nástroje, ktoré by mali pomôcť naplniť tieto ciele. Do roku 2035 chce EÚ dosiahnuť 75 percent zdravej pôdy z celej rozlohy Európskej únie. Do roku 2050 chce byť prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. V tom pôda zohrá veľmi dôležitú úlohu. V minulosti sa význam pôdy dosť podceňoval, no teraz opäť získava na význame a oprávnene.

Som členkou jednej z piatich misií EÚ (Mission Boards Assembly, skupiny expertov, ktoré pomáhajú Komisii s nastavením a výberom projektov vedeckovýskumného programu Horizont Európa, pozn. red.), ktorý je zameraný na pôdu. Môžem povedať, že pôda je naozaj v úplnom centre záujmu EÚ a budú sa vypisovať projekty za milióny eur na zlepšenie jej ochrany a manažmentu s cieľom zmierniť globálne dopady na spoločnosť.

Pôda ale na rozdiel od vody a ovzdušia nemá na úrovni EÚ právnu ochranu. Čím to je?

Pôda sa z týchto troch prírodných zdrojov chráni najťažšie. Je to krehký povrchový útvar Zeme – prírodný zdroj, ale aj pozemok, ktorý má historické korene a s ktorým sa odpradávna obchodovalo. Je to tovar a nehnuteľnosť s vlastníckymi vzťahmi, čo pre vzduch a vodu neplatí. Preto je ochrana kvalitných pôd komplikovaná.

Stavia sa na Slovensku dodnes aj na najúrodnejších a najkvalitnejších pôdach?

Bohužiaľ áno, čo považujem za veľmi nešťastné. V roku 2004 vyšiel zákon o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý obsahuje aj paragrafy na ochranu pôdy pred eróziou, zhutnením, znížením pôdnej organickej hmoty a kontaminantmi, ale aj pred záberom pôdy.

Pôvodne tento zákon chránil 21 percent našich najlepších poľnohospodárskych pôd na základe štyroch tried kvality. Pred zaberaním chránil najúrodnejšie pôdy, ktoré na Slovensku máme: na Podunajskej nížine, Podunajskej pahorkatine, juhu stredného Slovenska a časť pôdy na východnom Slovensku.

Od roku 2013, kedy sa zákon novelizoval, však chráni poľnohospodársku pôdu v každom katastri minimálne na úrovni 30 percent. A tak napríklad v Liptovskom Mikuláši chránime aj pôdu, ktorá nemá dobré pôdne a produkčné vlastnosti. Úplne rovnako ale chránime aj pôdu v katastroch Podunajskej nížiny, kde je 100 percent najkvalitnejšej pôdy. Podľa zákona tam ale chránime iba tých 30 percent, ostatná pôda sa môže zabrať pre výstavbu.

Prečo k tej zmene došlo?

Je to politický problém. Vyriešilo sa to takto, pretože niektoré obce z tohto územia sa sťažovali, že im to bráni v rozvoji. Teraz sa už môžu rozvíjať, no na úkor kvalitných černozemí, čiernic a hnedozemí, čiže veľmi kvalitnej poľnohospodárskej pôdy.

Prečo Slovensko prichádza o pôdu

Hoci má Slovensko v porovnaní s inými krajinami EÚ pomerne prísnu právnu ochranu pôdneho fondu pred záberom, nové bytovky a montovne vznikajú aj na najúrodnejších pôdach. Výmera poľnohospodárskej pôdy sa len za posledných 15 rokov zmenšila o 70 tisíc hektárov.

Čiže zákon by sa nemal sústrediť na rovnomerné rozdelenie ochrany pôdy na Slovensku ale zamerať sa na najhodnotnejšie pôdy, ktoré máme?

Áno. Spoločensky treba rozvíjať stred a východ Slovenska, kde nie sú kvalitné pôdy. Tam chránime aj pôdy, ktoré ochranu nepotrebujú, hoci aj tie majú svoj ekologický význam. Na tomto stave je potrebné zapracovať, ak chceme zachrániť našu pôdu, ako to predpokladá európska stratégia.

Slovensko pritom patrí medzi krajiny, ktoré majú viac ako päť percent kvalitných, tmavých poľnohospodárskych pôd. Ich ochrana je dôležitá z celosvetového pohľadu. My ich ale bohužiaľ nechránime.

V oblastiach s kvalitnou pôdou, ktoré ste spomínali, môžu samosprávy mimo tých chránených 30 percent pôdy vyčleniť na nepoľnohospodárske účely pôdu bez obmedzení?

Pôdy možno zabrať na základe schválených územných plánov jednotlivých miest a obcí. Každého pôdoznalca bolí srdce, keď vidí, ako sa bagre zarývajú do kvalitného humusového horizontu, na ktorom sa dá hospodáriť skoro bez nákladov, pretože tá pôda rodí sama.

Čiže právna ochrana najkvalitnejších pôd na Slovensku je nedostatočná.

Je vágna. Hoci, keď sme na úrovni EÚ hovorili, aké legislatívne opatrenia sa v jednotlivých krajinách uplatňujú ohľadne záberov pôd, tak sa ukázalo, že náš zákon je dosť progresívny. Pretože, keď chcete u nás na poľnohospodárskej pôde stavať, musíte si zaplatiť pozemok, ale ak je na chránenej pôde, tak musíte ešte zaplatiť odvody za jej odňatie. Cieľom je dosiahnuť, aby sa developerovi na kvalitnej poľnohospodárskej pôde stavať neoplatilo.

Podobný zákon majú aj v Česku, Poľsku a Bulharsku, no nikde inde. Na druhej strane v západných krajinách je cena pôdy tak vysoká, že pre zábery pôd používajú iné kritériá, napríklad percento zastavanosti ročne. Nemajú však databázy o tom, ktorá pôda je kvalitná a ktorá nie. My ich vďaka prieskumu poľnohospodárskych pôd a následnej bonitácii zo 70. rokov máme a vieme preto presne stanoviť kvalitu pôdy v mierke 1:5000. Tieto údaje majú okresné pozemkové úrady, ktoré potom rozhodujú o povolení pre zábery pôd.

Ako veľmi odradzujúce sú tie odvody pre investorov?

Niektorých môžu odradiť. No sú tu aj bohatí developeri, na ktorých to účinok nemá. Zákon prijatý v roku 2004 bol z tohto pohľadu dobrý, ale potom sa začali na neho priliepať rôzne novelizácie, ktoré napríklad oslobodili od platieb viacerých investorov. Dialo sa to hlavne pri výstavbe automobiliek z dôvodu celospoločenského významu. Viaceré z nich odvody nemuseli vôbec platiť.

Ako ste hovorili, na Slovensku máme portál, ktorý mapuje poľnohospodársku pôdu podľa toho, či sú vhodné na zábery alebo nie. Využívajú to investori? Vedie ich to k výberu iných ako tých najkvalitnejších pôd?

Nie som si istá, či to záujemcovia o pôdu skutočne využívajú. Moja skúsenosť je, že najskôr nakúpia pôdu, potom zistia, že je chránená, a tak žiadajú o jej prevod na nechránenú pôdu. To ale nejde. Dajú sa robiť určité rebonitačné úpravy (prehodnotenie hodnoty pôdy, pozn. red.) pôdneho fondu, ak je to oprávnené. Ale špekulácie s chránenou pôdou robiť nemôžeme.

Hovoríte, že právna ochrana pôdy pred záberom je vágna. Ale zároveň samosprávy a okresné úrady, ktoré majú pri záberoch poľnohospodárskej pôdy hlavné slovo, nič nenúti udeľovať povolenia. Majú možnosť najhodnotnejšie pôdy chrániť. Prečo sa to teda nedeje?

Predovšetkým oni by mali byť najviac uvedomelí. Súvisí to aj s tým, že musia nezávisle a profesionálne posudzovať každú žiadosť o záber poľnohospodárskych pôd. Náš ústav je len podporným odborným orgánom ministerstva pôdohospodárstva, ktorý pomáha presadzovať a tvoriť legislatívu na ochranu pôdy. Pre pôdu je ale nakoniec aj tak rozhodujúci podpis na okresnom pozemkovom úrade.

Áno, ale ako ani ten najlepšie napísaný zákon nemusí pôdu ochrániť, tak ani zlá legislatíva automaticky brániť lepšej ochrane pôdy. 

To je pravda, ale pôda čelí hrozbám z viacerých strán. Veľkým problémom je degradácia, na ktorú majú najväčší vplyv farmári, pretože oni s ňou prichádzajú bezprostredne do styku. Tým, ako na pôde hospodária, rozhodujú, či sa pôdny fond zachová aj pre budúce generácie. Musia si uvedomiť, že sú v inej situácii, pretože na pôdu vytvára veľký tlak aj klimatická zmena a ostatné globálne hrozby. Mali by začať pracovať na tom, ako možno zmierniť degradačné procesy. Z nich sú u nás najhoršie erózia a zhutnenie pôdy a v menšej miere kontaminácia a salinizácia (hromadenie soli v pôde, pozn. red.). Dnes nikto nepokutuje poľnohospodárov, ak na takejto pôde nevedia hospodáriť, resp. spôsobia degradáciu pôdy.

V rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky sa teraz tvoria ekoschémy (nové dotácie za ekologické poľnohospodárske postupy, pozn. red.) a agro-environmentálne a klimatické opatrenia. Ak ich nebudú uplatňovať, nedostanú dotácie. To je dôležité. Áno, poľnohospodári sú producenti potravín, nemôžu to byť iba altruisti, musia rozmýšľať ekonomicky, ale zároveň nemôžu vydrancovať pôdny fond len na úkor tvorby ziskov.

Prečo Únia potrebuje spoločný zákon na ochranu pôdy

Zhoršujúci sa stav pôdy stojí EÚ miliardy eur. Podľa viacerých európskych inštitúcií tento trend EÚ nezvráti, ak sa nedohodne na jednotných pravidlách ochrany pôdy. Únia sa v minulosti pokúšala prijať smernicu pre pôdu, no pre odpor niektorých členských štátov je pôda na rozdiel od vody a ovzdušia stále bez právnej ochrany EÚ. 

Koľko slovenskej pôdy je ohrozenej nejakou formou degradácie?

Plošnou vodnou eróziou je hrozených asi 50 percent pôdy. Naše najúrodnejšie pôdy na svahoch  majú vyslovene predispozície na to, aby degradovali. Černozeme a hnedozeme sa nachádzajú na sprašových pahorkatinách. Spraš je veľmi úrodný a kvalitný pôdotvorný materiál, pôdy vytvorené na ňom majú priaznivý vodný a vzdušný režim, dobrú štruktúru a obsahujú veľké množstvo organického uhlíka. Spraš je ale tiež kyprá a ak sa nachádza na svahu, je veľmi náchylná na eróziu. Keď príde veľká búrka, dôjde k plošnému splavu, ktorý ma nezvrátiteľné dôsledky a pôda sa už nevráti do pôvodného stavu.

Zhoršuje sa na Slovensku situácia s pôdnou eróziou?

Áno. Ale treba povedať, že je čoraz viac poľnohospodárov, ktorí sa pôdu snažia udržať v dobrom stave a darí sa im to. Dobrý príkladom je poľnohospodárske družstvo v Hlohovci, kde mali veľké problémy s eróziou, no sami pristúpili k protieróznym opatreniam: zeleným pásom, vrstevnicovej orbe, striedaniu plodín, zatrávnením erózne zmývaných území, ktoré zadržiavajú vodu. To je dôkaz, že ak sa farmár o pôdu stará, tak erózia nehrozí.

Na druhej strane z niektorých obcí počúvame príbehy o poľnohospodároch, ktorí to robia naopak. Napríklad v jednej obci vysadili kukuricu po svahu. Cenný humusový pôdny horizont bol eróziou splavený do dediny, tam povrch vystriekali vodou a sediment bol splavený do potoka až nakoniec skončil niekde v mori. Nespravili ani len rigol, aby zastavili eróziu. V ďalšom roku plánovali finančné prostriedky na čistenie komunikácií, keď sa situácia so spláchnutou pôdou zopakuje. To je príklad nesprávneho prístupu, ktorí medzi neuvedomelými poľnohospodármi nie je ojedinelý.

Hovorili ste, že poľnohospodárov za ich nesprávne praktiky nikto nepokutuje. To znamená, že na Slovensku nemáme nijaké nástroje, ktorými by sa dalo vymáhať, aby poľnohospodári pracovali s pôdou tak, že nebude degradovať?

Na to je hlavne potrebný monitoring pôdy, pretože bez neho nedokážete nikomu nič. Prudké dažde, ktoré sú výsledkom klimatickej zmeny, môžu v priebehu hodny zmyť 10 centimetrov pôdy. Nemáme ako dokázať, že za to môže poľnohospodár. Museli by sme mať dozor nad každým, kto hospodári na erózne ohrozenom území. Na to ale nemáme kapacity, aj keď určité penalizačné prostriedky v rámci zákona existujú.

Nemal by teda existovať zoznam poľnohospodárskych praktík, ktoré by všeobecne neboli povolené, alebo by poľnohospodár, ktorý ich robí, mal obmedzený prístup k finančnej podpore?

My máme zmapovaný celý pôdny fond Slovenska. V rámci neho sme napríklad zistili, že v mnohých prípadoch sa oralo na pozemkoch so svahovitosťou nad 12 stupňov, kde by sa vôbec nemalo orať, ale mali by sa zatrávniť alebo terasovať. Na ceste do Nitry vidíte obrovské lány, ktoré sú ešte dedičstvom socializmu, ktoré sa orú po spádnici a hony majú veľkú rozlohu.

O pôdny fond vôbec nie je postarané. My sme navrhovali spôsoby, ako sa takéto katastre môžu protierózne konsolidovať – ktoré svahy treba zatrávniť a rozdeliť na menšie časti, alebo ako na nich vytvoriť zelené pásy. Vedela by som povedať, ktoré družstvá neuplatňujú nové agrotechnické opatrenia, ale sami musia prísť na to, že ich hospodárenie nie je v súlade s novými trendmi hospodárenia na pôde.

Ako môže teda štát motivovať poľnohospodárov, aby takto s pôdou nehospodárili? Stačia na to ekoschémy?

Odpoveďou môže byť aj reakcia niektorých poľnohospodárov na návrh ekoschém. Hovoria, že im to spraví náklady navyše, pričom majú mať na pamäti, že pôda je nielen ich výrobný prostriedok, ale aj neobnoviteľným prírodným zdrojom. My sa ale musíme prispôsobiť novým európskym stratégiám a trendom, ktorých ciele sú dosť prísne. Musíme toto hnutie zachytiť a podľa toho nastaviť politiku, aby si každý farmár tieto súvislosti uvedomil, že niečím k týmto cieľom prispel. Majú sa  vytvárať živé laboratóriá s inovačnými experimentmi, a majáky čo sú podniky, ktoré majú osvedčené postupy s ekonomickým i ekologickým hospodárením. Potrebujeme takéto projekty (budú hradené EÚ) aby išli príkladom aj ostatným poľnohospodárom.

Hovoríme na Slovensku o pôde dostatočne? Uvedomujeme si naplno jej význam a všetky funkcie, ktoré pôda plní?

Prelomovým bol rok 2015, pretože to bol cez OSN vyhlásený Medzinárodný rok pôdy. Vtedy sa na celom svete začalo hovoriť o ochrane a udržateľnom manažmente pôdy. Piaty december sa vyhlásil za Medzinárodný deň pôdy, ktorý si pôdoznalci aj ostatná zainteresovaná verejnosť pripomína dodnes. V rámci FAO vtedy vzniklo Globálne partnerstvo o pôde ktorého cieľom je na celosvetovej úrovni iniciovať a podporovať aktivity za zachovanie pôdy  a jej udržanie pre budúcnosť.

Aj my sme mali projekty zamerané na zvyšovanie povedomia o pôde medzi deťmi. To je dôležité, lebo keď vyrastú a stanú sa dospelými ľuďmi, už budú mať o svojej hlave určité ekologické povedomie. Je tak šanca, že keď budú jedného dňa ony v rozhodovacích orgánoch, budú sa správať inak, ako poľnohospodári, ktorí majú vyštudovanú poľnohospodársku školu a vedia orať, žať a siať, no nemali možnosť priučiť sa novým spôsobom hospodárenia na pôde.

Teší ma, že sa o pôde znova začína hovoriť viac. Veľa ľudí dnes už toho o pôde vie veľa, majú ekologické zmýšľanie. To ale treba preniesť aj do rozhodovacích a správnych orgánov a na ministerstvo. Bohužiaľ však dodnes musíme mnohých presviedčať o potrebe ochrany pôdy.

Biológ Frouz: Pôda nepúta záujem ako voda a vzduch, má to vplyv na jej stav

Dýchanie pôd uvoľňuje päťkrát viac CO2 ako človek svojou činnosťou, hovorí vedec Jan Frouz. „Keby sme zvýšili podiel organickej hmoty v pôde o štyri promile, tak by to úplne kompenzovalo ľudský príspevok ku klimatickej zmene daný spaľovaním fosílnych palív,“ vysvetľuje. 

Prečo sa teraz o pôde začína hovoriť znova?

Hlavný dôvod je, že FAO aj EÚ vyvinuli obrovskú komunikačnú a mediálnu kampaň o pôde. Odvšadiaľ sa na nás hrnú nové iniciatívy a informácie. Je evidentné, že na globálnej úrovni sa pôda stáva úplne hlavnou prioritou. Čím sa ale posúvame nižšie na úroveň vlád a následne aj farmárov, tak ten dosah je menší a menší. Ale kampane FAO a Európskej únie sa postupné dostávajú aj tam.

Zlepší sa teda ochrana pôdy v najbližších rokoch?

Záleží to od toho, ako sa bude vyvíjať Stratégia EÚ v oblasti pôdy do roku 2030. Už v roku 2006 sa v EÚ pripravovala Tematická stratégia o pôde. V rámci nej sa pripravovala smernica o pôde, čiže podobná legislatívna ochrana ako v rámci EÚ má voda a ovzdušie. Vtedy ale jej prijatie zablokovalo päť členských štátov. Hovorili, že európska smernica nie je potrebné, pretože štáty majú vlastné zákony na ochranu pôdy. Bolo to Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Veľká Británia a Rakúsko.

Celoeurópska smernica sa pripravuje vtedy keď má problém cezhraničný rozmer. To je napríklad prípad nitrátovej smernice na základe ktorej musíme plniť niektoré ciele. Teraz sa má podobná smernica pre pôdu pripravovať nanovo, nakoľko aj pôda má cezhraničný rozmer. Má to byť legislatíva o zdraví pôdy (Európska komisia pripravuje zákon o zdraví pôdy, pozn. red.). Bolo by dobré, keby sa táto smernica začala uplatňovať na celoeurópskej úrovni.

Článok pôvodne vyšiel v spoločnej prílohe Denníka N a portálu EURACTIV Slovensko, ktorej hlavnou témou je klíma. 

 Partner  

Sledujte

 

Newsletter