Politici si protirečia, trhy sú z toho nervózne

Foto: grécky premiér; zdroj: TASR; autor: AP/Geert Vanden Wijngaert

Grécky premiér Jorgos Papandreu včera členom vládnej socialistickej strany PASOK povedal, že pôžička, ktorú Atény dostanú z eurovalu (EFSF) bude mať fakticky formu prvých spoločných európskych bondov. „Rozhodnutie našich európskych partnerov, že nám požičajú za 3,5-percentný úrok, čo je len o niečo viac ako si požičiava Nemecko, sa v podstate rovná zavedeniu európskeho dlhopisu a to bez ohľadu na to, že sa na takomto systéme zatiaľ nedohodlo,“ vyhlásil.

Avšak táto interpretácia záverov minulotýždňového mimoriadneho summitu krajín eurozóny zrejme vyvolá negatívne reakcie v Nemecku či Holandsku, ktoré zavádzanie eurobodov odmietajú. Berlín okrem toho až do minulého týždňa trval na tom, že súčasťou úroku, za ktorý eurozóna požičiava zadlženým krajinám, musí byť i určitá úroková prémia, ktorá obmedzí riziko morálneho hazardu.

Kancelárka Angela Merkelová však na summite nakoniec od tejto požiadavky ustúpila a pripustila, že v prípade, že krajina zápasí s recesiou je vyšší úrok kontraproduktívny. Spoločné eurodlhopisy sú však pre Nemecko tabu. Zástancovia konzervatívnej fiškálnej politiky sa obávajú, že v opačnom prípade by sa z eurozóny stala „transferová únia“, v ktorej by sa z peňazí nemeckých daňových poplatníkov financovali dlhy krajín so zlou fiškálnou disciplínou.

Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble sa tento týždeň snažil upokojiť kritiku vo vnútri vládnej koalície. Summit podľa neho v žiadnom prípade nedal záchrannému fondu eurozóny plnú moc na to, aby nakupoval dlhopisy zadlžených ekonomík.

„I v budúcnosti k podobným prípadom bude môcť dôjsť len za veľmi prísnych podmienok po tom, čo Európska centrálna banka rozhodne, že na finančných trhoch nastali mimoriadne okolnosti a finančná stabilita by bola ohrozená,“ uvádza Schäuble v liste, ktorý cituje agentúra Reuters.

Spoločné riadenie dlhov?

Podľa nemeckého ministra financií jeden summit na vyriešenie problémov eurozóny nestačí. Opatrenia, ktoré štátnici minulý týždeň dohodli v Bruseli, však môžu podľa neho zabrániť tomu, aby sa grécke problémy v eurozóne šírili a ohrozovali samotnú existenciu eura.

Štáty sa na summite dohodli aj na úprave právomoci dočasného eurovalu (EFSF). V budúcnosti bude môcť poskytnúť pomoc ekonomikám skôr, ako stratia prístup na finančné trhy. Úverovú linku budú vlády okrem toho môcť použiť na rekapitalizáciu bánk. V prípade mimoriadnych okolností bude spätne odkupovať dlhopisy.

Papandreou však výsledky summitu interpretoval inak. Podľa neho eurozóna minulý týždeň položila základy spoločného riadenia dlhu. „Spätný odkup obligácií na sekundárnom trhu je niečo, o čo sme sa usilovali už dlho. Budeme tak môcť intervenovať proti pohnútkam finančných trhov a špekulantov,“ povedal poslancom.

„Bude sa tak robiť cez EFSF, čo v skutočnosti predstavuje zárodok spoločného riadenia dlhu v eurozóne,“ tvrdí grécky premiér. Úpravu pravidiel EFSF musia ešte schváliť národné parlamenty. Proces by mal trvať do konca septembra, pričom tenzie možno očakávať najmä v Nemecku, Holandsku, Fínsku a na Slovensku. Kým však zmeny schválené nebudú, EFSF nebude môcť zasiahnuť v prípade Španielska či Talianska.

Nervózne trhy

Náklady na poistenie španielskych a talianskych dlhov na slová nemeckého ministra financií reagovali rastom a výnosy z obligácií väčšiny periférnych krajín sa vrátili na predsummitovú úroveň. Ako uviedol Gavan Nolan, analytik spoločnosti Markit, ktorá ponúka nástroje na poistenie proti úverovému zlyhaniu, trhy v týchto dňoch reflektujú nejasnosti okolo nových právomocí EFSF a riziká spojené s implementáciou plánu dohodnutom na summite.

Z veľkej časti na nepriaznivý vývoj vplýva i pokračujúca neistota na druhom brehu Atlantiku, kde prezident Barack Obama rokuje s členmi Kongresu o zvýšení dlhového stropu. Ku kompromisu však musia dospieť do 2. augusta, inak USA nebudú schopné splácať svoje záväzky.

Zdroje z EÚ tiež pripustili, že za neistotu a prehlbovanie krízy môže práve nedostatok slovnej disciplíny a protichodné výroky politikov krajín eurozóny, ktorí sa snažia domácu pôdu upokojiť, že dohoda neohrozuje jej záujmy.

"Minulé leto kríza čiastočne ustúpila vďaka tomu, že sa politici krajín eurozóny rozišli na pláže a prestali si každý deň verejne odporovať,“ uviedol zdroj blízky rokovaniam o gréckom záchrannom balíku."Tento rok k tomu tak skoro nedôjde."

(EurActiv/Reuters)