Politika nízkych úrokových sadzieb sa môže stať kontraproduktívnou, hovorí centrálny bankár

Guvernér holandskej centrálnej banky Klaas Knot. [EPA-EFE/Koen van Weel]

Úrokové sadzby v eurozóne môžu na historickom minime zotrvať ešte ďalšie roky, tvrdí šéf holendskej centrálnej banky Klaas Knot. Jeho vyhlásenie prichádza v čase, kedy švédska centrálna banka (Sveriges Riksbank) ohásila koniec záporných úrokov.

Úrokové sadzby v eurozóne môžu na historickom minime zotrvať ešte ďalšie roky. Hrozí však, že mimoriadne uvoľnená menová politika Európskej centrálnej banky (ECB) sa postupne stane kontraproduktívnou. Povedal to v rozhovore pre pondelkové vydanie holandského denníka De Volkskrant guvernér holandskej centrálnej banky Klaas Knot.

„Nemám síce veštiacu guľu, je však možné, že súčasné nízke úrokové sadzby pretrvajú ďalších päť rokov,“ povedal Knot. Ako dodal, takýto vývoj ho znepokojuje, nakoľko dočasne nízke úrokové sadzby sú podstatne inou záležitosťou ako úrokové sadzby, ktoré sú nízke trvalo. Ako šéf holandskej centrálnej banky je Knot tiež členom Rady guvernérov ECB.

Únijná banka v reakcii na spomaľovanie hospodárskeho rastu a slabý rast inflácie v menovej únii na jeseň znížila úrokové sadzby na historické minimá. Depozitnú sadzbu znížila o 0,1- percentného bodu na mínu 0,5 percenta. Základná úroková sadzba má momentálne nulovú hodnotu a refinančná sadzba je na úrovni 0,25 percenta.

Zníženie kritizovali viacerí prední európski odborníci na menovú politiku.

Inflícia ešte klesne

Podľa guvernéra momentálne nízke sadzby spôsobujú, že investori sú ochotní ísť do extrémneho rizika, zatiaľ čo mladšie generácie to núti do zvyšovania úspor. „Z makroekonomickej perspektívy nie je takýto vývoj želateľný,“ povedal.

Upozornil, že politikou nízkych úrokových sadzieb si môže ECB v konečnom dôsledku streliť do vlastnej nohy. „Ak ľudia začnú v reakcii na nízke úroky viac sporiť, bude to infláciu tlačiť nadol ešte viac,“ dodal Knot.

Zníženie depozitnej sadzby a obnovenie programu nákupu aktív: ECB uvoľňuje menovú politiku

Európska centrálna banka prijala nové monetárne stimuly, aby podporila spomaľujúcu sa ekonomiku eurozóny. Depozitnú sadzbu znížila hlbšie do negatívneho pásma a od novembra reštartuje program kvantitatívneho uvoľňovania.

Európskej centrálnej banke sa dlhodobo nedarí dosiahnuť jej iblačný cieľ v eurozóne, ktorý je nastavený tesne pod dvoma percentami.

Opätovne uviedol, že čaká na strategické preskúmanie politiky ECB, ktoré prisľúbila nová šéfka centrálnej banky Christine Lagardová. „Čo sa týka rovnováhy medzi pozitívnymi a negatívnymi vplyvmi nízkych úrokových sadzieb, tak prevládať začína horšia strana,“ dodal pre De Volkskrant s tým, že v určitom období tak ECB bude musieť svoju menovú politiku prehodnotiť.

Švédsko opačným smerom

Holanďanove vyjadrenia prichádzajú v čase, kedy švédska centrálna banka (Sveriges Riksbank) ohásila koniec záporných základných úrokových sadzieb. To podľa slovenského ekonóma Vlaidmíra Vaňa tiež môže ovplyvniť rozhodovanie čerstvej šéfky ECB.

Švédski menotvorcovia zvýšili základnú sadzbu z -0,25 percenta na rovných 0 percent napriek tomu, že krajina čelí miernemu spomaleniu hospdárskeho rastu a zvýšeniu nezamestnanosti.

„Podobne ako zahraničné, aj švédska ekonomika vstúpila do fázy nižšieho rastu. K spomaleniu však dochádza po niekoľkých rokoch vysokého rastu a silného vývoja na trhu práce. Celkovo to teda znamená, že švédske hospodárstvo sa zo silnejšej než normálnej časti cyklu presúva k normálnejšej situácii,“ cituje dennik E zdvôvodnenie Sveriges Riskbank.