Poľnohospodári: Stratili sme dve rozpočtové obdobia, štát nevyužil európsku pomoc na získanie mladých farmárov

Diskusia Agropolitika EÚ a podpora mladých farmárov sa uskutočnila 30. októbra na pôde Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. [Štefan Bako]

Slovensko nedokázalo využiť finančnú podporu zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky, aby do rýchlo stárnuceho odvetvia prilákalo viac mladých ľudí. Hlavným problémom naďalej zostáva prístup k pôde a financiám, ale aj nízke mzdy v odvetví.

Záujmy začínajúcich poľnohospodárov na Slovensku zastupuje Združenie mladých farmárov (ASYF). Jej predseda Milan Jurky na Orave založil farmu, kde vyrába hlavne syry a syrové výrobky. Ako priznáva, farmárčenie je drina, ktorú na začiatku nemal úplne rád. „Farmárčeniu sa treba venovať 365 dní v roku. Neexistujú dovolenky alebo voľná nedeľa,“ hovorí Jurky.

Názor mu pomohla zmeniť skúsenosť z írskeho vidieka, kde Jurky strávil časť svojho života. „V zahraničí som videl, ako môže fungovať malá rodinná farma,“ opisuje svoje skúsenosti.

Poľnohospodárstvo podľa neho na Slovensku dlho nebolo veľmi príťažlivé odvetvie. „Keď v minulosti niekto nevedel, čomu sa chce venovať, tak ho poslali robiť baču alebo kydať hnoj.“ Aj na základe vlastnej skúsenosti ale súdi, že sa situácia pomaly mení. „Poľnohospodárstvo treba brať ako životný štýl,“ opisuje svoj prístup.

Začať s podnikaním v agrosektore však na Slovensku nie je ľahké a čísla ukazujú, že túto cestu volí čoraz menej ľudí. Európska únia pritom aj Slovensku každoročne posiela stovky miliónov eur na podporu miestnych farmárov. Tí tvrdia, že Slovensko túto príležitosť premárnilo.

Pribúdajú starí, miznú mladí

Tesne po revolúcii, kedy končili zlaté časy Jednotných roľníckych družstiev (JRD), bol priemerný vek pracovníkov v poľnohospodárstve približne 40 rokov. Po 15 rokoch trhového hospodárstva mal priemerný farmár vek 44 rokov. V roku 2018, ako sa píše v poslednej zelenej správe o agrosektore, to bolo 46,7 rokov. A hoci sa oproti predošlému roku vek znížil o 0,1 roka, dlhodobý trend je neklamný: slovenské poľnohospodárstvo starne.

Ešte alarmujúcejší je pohľad na vekovú štruktúru. Najvyššie zastúpenie v agrosektore majú pracujúci vo veku 55 až 59 rokov. Za posledných deväť rokov stúpol podiel pracovníkov starších ako 50 rokov o viac ako sedem percentuálnych bodov. V minulom roku sa síce zastúpenie najstaršej vekovej kategórie znížilo na 43 percent, čo ale zrejme súvisí s tým, že mnohí z nich odišli do zaslúženého dôchodku.

EURACTIV Podcast | Starnutie agrosektora môže zastaviť pripravovaný národný strategický plán

Väčšie zapojenie mladých ľudí do poľnohospodárstva je jednou z hlavných priorít Európskej komisie v pripravovanej reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Bariéry, ktoré mladým farmárom komplikujú vstup na trh, ale vytvára predovšetkým štát.

Prirodzená generačná výmena pritom zatiaľ viazne. Naopak – iba v roku 2018 z odvetvia odišlo 1 100 poľnohospodárov vo veku 15 až 24 rokov. Najviac ich pribudlo v kategórii 47 až 49 ročných (takmer dvetisíc) a 60 a viac ročných (800). Vek pracujúcich rastie rovnako aj v potravinárskom priemysel, kde je v súčasnosti na úrovni 44 rokov.

Prečo sa teda mladá generácia do poľnohospodárstva nehrnie? To bola jedna z hlavných otázok diskusie, ktorú portál EURACTIV.sk zorganizoval na pôde Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Zabetónované vlastníctvo pôdy

Keď Európska komisia v roku 2015 medzi mladými farmármi skúmala, čo im najviac prekáža pri vstupe na poľnohospodársky trh, najčastejšie odpovede boli v tomto poradí: prístup k pôde, nedostupnosť kapitálu a kvalifikovanej pracovnej sily a nedostatočné možnosti dodatočného vzdelávania.

V slovenskom prostredí sa jednoznačne najviac skloňuje slovo pôda. Slovensko od transformácie sektora neúspešne bojuje s rozdrobeným vlastníctvom pôdy. Jedna poľnohospodárska parcela, s priemernou výmerou 0,5 hektáru, má v priemere 12 rôznych vlastníkov. Podľa revízie výdavkov na pôdohospodárstvo, ktorú vypracoval Inštitút pôdohospodárskej politiky (IPP) a Útvar hodnoty za peniaze (HzP), bolo v roku 2017 na Slovensku 99 miliónov vlastníckych vzťahov k pôde.

Greenpeace: Agropolitika je v slepej uličke

Poľnohospodárska politika vedie potravinový systém do slepej uličky. Ekonomicky aj ekologicky je tento model neudržateľný, hovoria mimovládne organizácie.

„Keď sa efektívnejšia farma, alebo mladý poľnohospodár chce dostať k pôde, tak má s tým veľké problémy, pretože transakčné náklady sú obrovské. Je veľmi ťažké dohodnúť sa s vlastníkmi, aby mi predali alebo prenajali pôdu. Je ich strašne veľa a ani nemajú záujem, keďže vlastnia len veľmi malé výmery,“ hovorí jeden so spoluautorov štúdie Ján Pokrivčák.

So „zabetónovaným vlastníctvom pôdy“ nemajú podľa Jurkyho mladí farmári šancu ďalej rásť. K vlastnej pôde, ako dodáva, sa často nevedia dostať ani jej majitelia. „Ak vaši rodičia niekedy prenajali pôdu poľnohospodárskemu podniku a vy sa po škole chcete k nej dostať, tak existuje niekoľko zákonných prekážok, ktoré vám to znemožnia,“ vysvetľuje ďalší problém s prístupom k pôde Jurky.

Inováciami proti nízkym mzdám

Poľnohospodárstvo ale nestráca na príťažlivosti len v očiach mladých. Sektor totiž bojuje s plošným odchodom pracovníkov. Od prevratového roku, kedy v ňom pracovalo 360-tisíc ľudí, prišiel až o 90 percent pracovných síl. Podľa poslednej zelenej správy v roku 2018 túto prácu opustilo štyri a pol tisíc pracujúcich. Dnešný stav – 44 tisíc pracujúcich – je historicky vôbec najnižší.

Aj Peter Repiský zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory vidí hlavnú príčinu v tom, že sa za socializmu pretrhla vlastnícka niť k pôde, ale tiež celkový vzťah k odvetviu. Zároveň dodáva, že Slovensko za posledných 15 rokov nedokázalo využiť výhody, ktoré sektoru priniesol vstup do EÚ.

„Dve rozpočtové obdobia sme jednoducho stratili. Nástroje na rozvoj pôdohospodárstva sa nastavili zle,“ tvrdí Repiský, ktorý je tiež predsedom Poľnohospodárskeho družstva Kozárovce.

Agroanalytik: Poľnohospodárstvo nie je celodenná drina za málo peňazí

Nielen českým farmárom sa nepáči, že Európska únia im chce znížiť dotácie. Bez finančnej podpory z Únie si podnikanie v poľnohospodárstve nedokáže predstaviť takmer nikto, hovorí analytik Petr Havel v rozhovore pre Aktuálně.cz.

Často skloňovaným dôvodom nezáujmu o prácu v agrosektore sú nízke mzdy. V roku 2018 bol priemerný plat poľnohospodárov 729 eur. Kým jeho výška v čase postupne rastie – oproti roku 2017 skoro o štyri percentá – v porovnaní s inými profesiami stále viac zaostáva. Dnes je plat v agrosektore na 78 percentách priemernej mzdy v slovenskom hospodárstve. Slabé príjmy pochopiteľne vyháňajú mladých do lepšie ohodnotených zamestnaní.

Ján Pokrivčák ale pripomína, že tak ako v každom odvetví, aj v poľnohospodárstve mzdy určuje trh. „Keď poľnohospodári budú ponúkať nízke mzdy, nebudú mať ľudí. Keď do Nitry prišiel Jaguar, hneď to zvýšilo mzdy, na čo sa vlastníci podnikov začali sťažovať,“ hovorí analytik IPP.

Repiský súhlasí, že mladých najviac motivuje platové ohodnotenie, no nie je to jediné kritérium, podľa ktorého sa rozhodujú. Hlavnú nadstavbu podľa neho tvoria nové technológie. Jeho družstvo sa preto snaží  modernizovať strojový a technický park podľa vývoja na trhu. „Niektoré technológie nemôžeme zveriť starším ľuďom, ktorí sú zvyknutí na tradičné spôsoby práce. Tu sa práve otvárajú dvere pre mladých,“ dodáva.

Peniaze a zas peniaze

Po pôde je z pohľadu začínajúcich farmárov druhým najväčším problémom prístup k financiám. Mladý farmár na začiatku potrebuje veľké investície, no má často zakopanú cestu k úverom.

Ako hovorí Ján Pokrivčák, Európska investičná banka zistila, že na Slovensku je v agrosektore obrovská finančná medzera. „Životaschopnými farmármi by mohlo byť investovaných až 220 miliónov eur, no finančný sektor im tie peniaze neposkytne“.

Slovenskí poľnohospodári nie sú s rozpočtovým návrhom Komisie spokojní

Agrosektor v Európskej únii by mal dostať o päť percent menej ako doteraz. Škrty v Spoločnej poľnohospodárskej politike sa očakávali.

Vyše tretinu z tejto sumy pritom potrebujú investovať mladí poľnohospodári. Tí sú však pre banky ešte rizikovejšími subjektmi. „Človek keď vyjde školu, nemá históriu, nemá príjem a banka mu neverí, lebo mu nemá čo zobrať,“ vysvetľuje Milan Jurky. Šancu na vyplnenie finančnej diery vidí vo finančných nástrojoch, ktoré by sa v novom programovom období mali výraznejšie využívať v každom členskom štáte. Zvýhodnené návratné formy financovania dnes poľnohospodárom poskytuje napríklad Európska investičná banka.

Premárnená príležitosť

Ďalším problémom, ktorý takisto súvisí so štruktúrou slovenského agrosektoru, je aj prístup k priamym platbám z rozpočtu EÚ. Finančné zdroje zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ dnes tvoria až 91 percent výdavkov v agrosektore. Farmári môžu únijnú finančnú podporu čerpať buď cez priame platby z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu alebo z eurofondov určených na rozvoj vidieka.

Väčšina priamych platieb sa dnes vypláca podľa veľkosti obhospodarovanej plochy, čo znevýhodňuje malých – a mladých – farmárov. Priemerná veľkosť farmy na Slovensku dosahuje 100 hektárov, čo je tretia najväčšia rozloha v rámci európskej dvadsaťosmičky. Mladý farmár však v priemere vlastní 38 hektárov pôdy, pričom najčastejšia veľkosť je od 10 do 20 hektárov. To sa prejavuje aj na podiele mladých žiadateľov o priame platby, ktorý je jeden z najnižších v celej Únii. Až 94 percent z týchto peňazí končí na účtoch pätiny veľkých podnikov.

„Na Slovensku nás tento systém moativuje zvyšovať výmeru len, aby podnik získal viac priamych platieb, na ostatné veci sa nepozerá,“ popisuje Milan Jurky.

Za premárnenú príležitosť považuje aj využitie peňazí v druhom pilieri spoločnej agropolitiky – Programe na rozvoj vidieka. Ten ponúka štartovacie dotácie mladým a začínajúcim farmárom mladším ako 40 rokov vo výške 50-tisíc eur na hlavu. Výzva, do ktorej bolo alokovaných 30 miliónov eur a mala podporiť 500 mladých farmárov, sa aj na naliehanie Európskej komisie niekoľkokrát menila. Prihlásilo sa do nej dvetisíc žiadateľov, no nakoniec z nich uspelo len 340. „Štát nevyužil túto príležitosť na získanie mladých farmárov,“ dodáva Jurky.

Partner

Projekt FUTURE CAP: Dynamic, Innovative and Sustainable Agriculture in Slovakia