Pomáha vtákom aj obciam pripraviť sa na zmenu klímy: Stredisko na Žitnom ostrove je posledným svojho druhu

Ilustračný obrázok. [Foto/Archív SEV Dropie]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Eurofondy a ochrana životného prostredia

Zo Strediska environmentálnej výchovy Dropie sa v priebehu niekoľkých rokov má aj vďaka eurofondom stať modelové centrum ochrany klímy. Jeho zamestnanci už dnes samosprávam pomáhajú s adaptačnými opatreniami na nepriaznivé dôsledky zmien počasia.

Aj pre Stredisko environmentálnej výchovy Dropie je tohtoročná jar iná, ako tie predtým. Keby epidémia neomráčila krajinu, jeho šesťhektárový areál by sa v tomto období už denne plnil návštevníkmi z celého Slovenska. Ročne ich na Dolný Žitný ostrov, kde sa stredisko nachádza, príde až šesťtisíc.

Ako už vyplýva z názvu, stredisko sa venuje hlavne ochrane prírody a environmentálnej výchove. Pre školy organizuje jednodňové alebo pobytové programy, počas ktorých žiaci spoznávajú prírodu a pestujú si k nej vzťah.

Slovami vedúcej strediska Kataríny Vajlíkovej, stredisko deťom ponúka zážitok, ktorý v škole nedostanú a ktorý je podľa nej kľúčový, aby si uvedomili, ako človek vplýva na životné prostredie. Žiaci pracujú so včelami, stavajú hotel pre hmyz, či pozorujú a krúžkujú vtákov. Praktické skúsenosti podľa Vajlíkovej deti ovplyvnia na celý život. „Na konci environmentálneho vzdelávania má byť mladý človek, ktorý chápe problémy životného prostredia vo svojom regióne a zároveň ich chce sám aj riešiť,“ hovorí v rozhovore pre EURACTIV.sk Vajlíková.

Ešte pred 15 rokmi Slovenská agentúra životného prostredia prevádzkovala deväť pobytových environmentálnych centier. Dnes je SEV Dropie – s výnimkou centier mimovládnych organizácií – jediné svojho druhu. Pre porovnanie: kým na Slovensku sú dohromady štyri špecializované strediská na environmentálnu výchovu, v Česku ich je 120.

O zmenu tohto stavu sa pokúša bratislavská župa, ktorá vypracovala Koncepciu budovania siete environmentálno-vzdelávacích centier v bratislavskom kraji. Prvé má vzniknúť v roku 2022 v Čunove.

Modelové stredisko zmeny klímy

Koronavírus ale stredisku prekazil aj ďalšie plány. Na jeho území sa už čoskoro malo začať so stavbou moderného envirocentra s enviroučebňou, ktoré mali ďalej rozširovať aktivity strediska. Keďže ide o národný projekt financovaný z eurofondov, jeho osud je v tejto chvíli nejasný. Slovenská vláda v súčasnosti vo fondoch EÚ hľadá každé euro, ktoré by sa dalo využiť na boj s COVID-19.

Výstavba nového envirocentra nadväzuje na ďalší dlhodobý projekt strediska. S podporou Nórskych fondov sa v najbližších rokoch má premeniť na modelové centrum zmeny klímy (Climate Change Living Lab). Súvisí to aj s rozširovaním palety návštevníkov. Služby SEV Dropie čoraz viac využívajú samosprávy.

Eurofondy a ochrana životného prostredia

Nielen diaľnice, či rekonštrukcia škôl a kultúrnych pamiatok. Eurofondy tvoria veľkú väčšinu slovenských verejných výdavkov na oblasť životného prostredia. Vie ich Slovensko zmysluplne využiť? 

Obce majú totiž viacero kompetencií v oblasti životného prostredia, na čo im ale chýbajú odborníci. Preto využívajú sieť expertov, ktorých im ponúka stredisko. Tí im radia s adaptačnými opatreniami na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy – napríklad dažďovými záhradami.

„Dažďová záhrada je jednoduchý spôsob, ako zadržať vodu na území obce. Je dokázané, že dokáže o 30 percent znížiť obsah alergénov a prašnosť. To je dobré pre mikroklímu a zdravie obyvateľov a má to aj estetické prínosy. A samozrejme to pomáha aj biodiverzite na ploche obce,“ vysvetľuje vedúca strediska.

Ako vrátiť vtáky na vidiek

Názov strediska nie je náhodný. Jeho predchodcom bola záchranná stanica dropa fúzatého, ktorá tu fungovala od roku 1985. Podunajská nížina bola kedysi obľúbenou oblasťou najťažšieho lietajúceho vtáka sveta. Keď sa ale po revolúcii dostávali späť k pôde pôvodní vlastníci, drop sa začal strácať. „Druhová ochrana nedokáže prinášať až také výsledky ako územná, preto druh na tomto území prakticky vymizol,“ ľutuje vedúca strediska.

Na začiatku 20. storočia bol drop na Slovensku hojne rozšíreným druhom. Ešte pred 70 rokmi tu hniezdilo viac ako 1000 dropov. Dnes sa ornitológovia snažia zachrániť posledné jedince na trojhraničí Slovenska, Rakúska a Maďarska. S výnimkou občasného výskytu v niektorých častiach Slovenska je chránené vtáčie územie Sysľovské polia posledným miestom, kde najohrozenejší vtáčí druh ešte prežíva. A to len vďaka neúnavnému úsiliu ochranárov.

Podobný osud môže postihnúť aj ďalšie vtáčie druhy. Tomuto scenáru sa SEV Dropie snaží zabrániť.

Slovensko peniaze na ochranu prírody má, no nevie ich využiť, hovorí ornitológ Jozef Ridzoň

Ochrana prírody sa na Slovensku nikdy nebrala seriózne a vždy bola na konci záujmu štátu. Hoci musíme riešiť veľa dlhodobých problémov, na národnej úrovni nikdy neboli vytvorené  podmienky na jednoduchšie získanie peňazí z fondov EÚ, hovorí JOZEF RIDZOŇ z SOS/Birdlife.

Na chránenom vtáčom území Ostrovné lúky, kde stredisko sídli, žije napríklad čoraz ohrozenejší strakoš kolesár. Aj v prípade najvzácnejšieho slovenského strakoša sú čísla alarmujúce. Počet hniezdiacich párov za posledných 30 rokov klesol o 50 percent. Ostrovné lúky poskytujú životný priestor aj ďalším vzácnym druhom – napríklad sokolovi červenonohému, alebo ľabtuške poľnej.

Hlavným dôvodom ich úbytku sú zmeny v obhospodarovaní tradičnej poľnohospodárskej krajiny. „Intenzívne poľnohospodárstvo, čoraz výkonnejšie stroje a pestovanie repky spôsobujú, že z polí miznú aj bežné druhy ako bažanty, zajace či sovy,“ vysvetľuje Vajlíková.

Príkladom je plamienka driemavá, ktorá sa kedysi dala vidieť na takmer každom kostole či družstve, no dnes sa z vidieckej krajiny skoro úplne vytratila. Vďaka spolupráci SEV Dropie, Štátnej ochrany prírody a občianskeho združenia Ochrana dravcov na Slovensku sa sova opäť vracia na Podunajsko.

Plamienka driemavá. FOTO TASR/Oliver Ondráš

„Poľnohospodárska krajina sa chráni ´ľahko´, pretože akýkoľvek zásah – či už pasienky alebo vetrolamy – majú okamžitý efekt,“ opisuje Vajlíková. Aj preto sa v stredisku snažia pozitívne vplývať aj na samotných poľnohospodárov. Vajlíková opatrne naznačuje to, na čo ochranári upozorňujú dlhodobo. Desiatky miliónov eur, ktoré Slovensko každoročne dostáva zo spoločnej agropolitiky EÚ, nepodnecujú farmárov, aby pri obrábaní pôdy mysleli aj na prírodu. Výsledkom je, že za posledných 35 rokov z európskych polí a lúk zmizlo 55 percent vtáctva.

Vajlíkovú ale teší, že do niektorých projektov strediska sa podarilo zapojiť aj miestnych poľnohospodárov. Ich súhlas bol napríklad kľúčový pre vytvorenie 17-kilometrového biokoridoru v roku 2017. Spolu s Bratislavským regionálnym ochranárskym združením a 75 rôznymi organizáciami a inštitúciami vysadili za jeden deň takmer tisíc stromov, čo je nový slovenský rekord. „Bez zapojenia všetkých členov komunity projekt nikdy nebude dlhodobo udržateľný. Preto je vždy dôležité nájsť cestu, aby z výsledkov projektu ťažili všetci,“ uzatvára vedúca SEV Dropie.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8