Pomoc Grécku sa odkladá, banky vyjednávajú

Zdroj: Flickr

Grécko nevyhnutne potrebuje ďalšiu tranžu medzinárodnej pomoci vzhľadom na to, že prostriedky, ktorými disponuje, mu stačia na udržanie chodu len do polovice júla. Ministri financií sa však počas rokovaní v noci z nedele na pondelok rozhodli, že s uvoľnením 12-miliardovej platby ešte počkajú. O záležitosti budú ďalej diskutovať na najbližšom stretnutí 3. júla. Chcú najprv vidieť správu Európskej komisie, ktorá zhodnotí grécku snahu vyhovieť podmienkam EÚ.

ECB, Európska komisia a MMF budú v najbližších dňoch rokovať s novou gréckou vládou. Výsledkom by malo byť Memorandum o porozumení, ktoré bude obsahovať všetky požiadavky medzinárodných veriteľov, vrátane prísneho monitorovania prijímania kľúčových zákonov o fiškálnej konsolidácii a privatizácii.

Ministri plnenie podmienok začiatkom júla prehodnotia a potom rozhodnú, či tranžu uvoľnia. Ako upozornil šéf Euroskupiny Jean-Claude Juncker, domino efekt prípadného gréckeho krachu, by so sebou nestrhol len zraniteľné Portugalsko a Írsko, ale do zóny ohrozenia patria aj Belgicko, Taliansko a Španielsko. Belgický minister financií Didier Reynders medzi ohrozené krajiny zaradil aj Francúzsko.

"Ak Grécko bude prvou krajinou, ktorá zbankrotuje, všetky oči sa okamžite obrátia na ďalšie ohrozené krajiny – Írsko, Portugalsko, Španielsko, možno Belgicko, ale aj Francúzsko, keď zohľadníme jeho úroveň štátneho deficitu a mieru zadlženia," cituje Didiera Reyndersa francúzsky ekonomický denník La Tribune.

Bez výsledku ostali aj rokovania o novom programe, ktorý by mal Grécko dostať na dlhodobú dráhu finančnej stability. Odhadovaná výška balíka je na úrovni 100 až 120 miliárd eur. Ministri sa dohodli, že na balíku sa okrem vlád budú podieľať aj súkromní investori a to na dobrovoľnej a neformálnej báze.

Tento scenár pripomína "viedenskú iniciatívu" a v piatok mu dali požehnanie aj nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. V roku 2009 sa v rámci viedenskej iniciatívy pre krajiny strednej a východnej Európy medzinárodné bankové inštitúcie dohodli, že zvýšia objem úverov pre tento región. Komerčné banky sa zaviazali, že nechajú otvorené úverové linky pre svoje dcérske spoločnosti vo východnej Európe a táto iniciatíva pomohla ochrániť bankové systémy v krajinách strednej a východnej Európy.

S končeným rozhodnutím však aj v tomto prípade chcú čakať na to, ako sa grécky parlament postaví ku kontroverznému plánu úspor, ktorý minulý týždeň vyvolal masové protesty v uliciach Atén.

Svoje požiadavky už medzitým začali predkladať aj banky. Nemecká banková federácia včera (20. júna) požiadala o viac motivácie pre banky k tomu, aby pristúpili na predĺženie splatnosti dlhopisov. „Dobrovoľné výmeny dlhopisov sú nevyhnutné na zabránenie šírenia nákazy. Ďalšie incentívy v podobe statusu preferovaných veriteľov či dodatočných garancií by pomohli vyriešiť grécke problémy v takej miere ako politický konsenzus na národných reformách,“ tvrdí nemecká banková loby.

Slovensko zaujíma najmä diskusia o druhom programe pomoci

Konkrétna suma, ktorú by pokryli súkromní investori, podľa slov slovenského ministra financií Ivana Mikloša nebola ešte dohodnutá. "Čísla na rokovaní nepadali. Aj keď sa predtým orientačne hovorilo, že 30 miliárd eur, to by už bolo významné. Ale včera v noci a dnes bola diskusia najmä o starom programe. Lebo sme v situácii, keď sa starý program nenapĺňa a je akútny problém uvoľnenia ďalšej tranže za 12 miliárd eur. Ale keďže my sa pôvodnej pôžičky nezúčastňujeme, tak táto diskusia sa nás netýka," pripomenul Mikloš.

Slovenska sa teda týka iba diskusia o prípadnom novom programe a o ňom budú prebiehať aj politické diskusie na domácej pôde. "My sme vždy tvrdili, že tam musí byť účasť privátneho sektora a tá tam je. To je zásadné," povedal o pripravovanom novom programe pôžičiek pre Grécko, na ktorom sa už zúčastní aj Slovenská republika.

"Naše stanovisko bolo vždy o zodpovednosti, o tom, aby sme nespôsobili väčšie problémy, ako je nevyhnutné. A to stanovisko sa postupne formovalo na základe vecných a odborných diskusií. Aj MMF, ktorý má najväčšie skúsenosti v tejto oblasti, ale aj Nemecko zo svojich pôvodných pozícií trochu ustúpili. Len trochu, lebo my sme presadili účasť privátneho sektora, ktorý tam vôbec nebol. Čiže teraz, keď hovoríme o novej potenciálnej pôžičke Grécku, tak to je niečo nové, čo doteraz nebolo, a to považujem za dobré riešenie," vysvetlil Mikloš.

Zároveň dodal, že ak by aj napriek tomu úsporné opatrenia v Grécku neprešli, nákaza by sa mohla šíriť ďalej. "A to je už jednoznačne zodpovednosť na strane Grécka. Športovo povedané, loptička je teraz na gréckej strane kurtu. Grécko musí v priebehu najbližších dní dokázať, že je schopné naplniť záväzky, ku ktorým sa zaviazalo," vyhlásil.

Akákoľvek medzinárodná pomoc je teda podmienená konkrétnymi gréckymi krokmi. Grécky parlament teda nemá inú možnosť ak prijať tvrdé úsporné opatrenia, ktoré už medzitým schválila nová vláda. Počítajú so znížením výdavkov na úrovni 28 miliárd eur.

Podľa Junckera, ak Grécko dodrží svoje slovo, peniaze prídu na jeho účet do polovičky júla. Suma 12 miliárd eur je rozdelená medzi krajiny eurozóny (8,7 miliardy eur) a MMF (3,3 miliardy eur). Ak by k uvoľneniu tranže nedošlo, krajina bude musieť vyhlásiť platobnú neschopnosť.

Grécko, Írsko a Portugalsko nebudú mať v rámci ESM preferenčný štatút

Ministri hovorili aj o novom Európskom stabilizačnom mechanizme (ESM), ktorý v roku 2013 nahradí súčasný Európsky finančný stabilizačný nástroj (EFSF) tzv. euroval. V prípade úverov Grécku, Írsku a Portugalsku sa dohodli, že ESM nebude mať preferenčný štatút, pri ostatných krajínách ho však mať bude. V pôvodnej dohode sa preferenčný štatút vzťahoval aj na súčasných poberateľov pomoci. Pred ESM sú len úvery z MMF.

To znamená, že úvery z ESM by krajiny museli vracať v prvom rade, ešte pred pôžičkami od súkromných investorov. To by však mohlo privátnych veriteľov odrádzať od nákupu dlhopisov spomínaných troch krajín a preto sa ministri rozhodli urobiť kompromis.

"ESM nebude mať preferenčný štatút v prípade krajín, ktoré sú už zahrnuté v záchrannom programe, čo by im malo uľahčiť návrat na trhy," povedal predseda Euroskupiny Jean-Claude Juncker. Pre ostatné krajiny však platí, že ak by v budúcnosti potrebovali pomoc z ESM, budú musieť splácať najprv úvery z tohto zdroja a MMF, až potom tie od súkromných investorov.

Zmeny čakajú aj EFSF

Podľa návrhu na uzavretie dodatku k rámcovej zmluve o EFSF by sa celkové záruky členských krajín mali zvýšiť zo súčasných 440 miliárd eur na 779 miliárd eur. Pre Slovensko to znamená zvýšenie garancií z pôvodných 4,37 miliardy eur na 7,72 miliardy eur.

Súčasný euroval má kapacitu 440 miliárd eur, no vzhľadom na rôzny rating krajín je schopný poskytnúť len 255 miliárd eur záchranných úverov. "Vzhľadom na túto skutočnosť je potrebné navýšiť objem záruk v rámci EFSF tak, aby bola celá efektívna úverová kapacita mechanizmu krytá zárukami krajín s AAA ratingom," vysvetľuje ministerstvo financií.

Problémy Portugalska prinútili EFSF zmeniť aj doterajšie pravidlá spôsobu ručenia. Členský štát, ktorý požiada o pomoc, po novom už nebude ručiť za ďalšie dlhopisy, ktoré sa vydajú pre členský štát v rámci už schválenej pomoci. Pre túto zmenu dôjde následne k prepočítaniu výšky pomoci, a teda navýšeniu záruky pre všetkých zostávajúcich členov eurozóny. "Stále však platí pravidlo, že maximálna výška záruk nesmie presiahnuť podľa nového znenia 7,72 miliardy eur," zdôrazňuje ministerstvo v materiály, ktorý predloží vláde.

(EurActiv/TASR)