Poradca Komisie: Únia musí čo najskôr začať diskusiu o väčšom rozpočte

Ivailo Kalfin, poradca eurokomisára pre rozpočet. [European Parliament]

Najbližšie diskusie o viacročnom rozpočte budú komplexnejšie než kedykoľvek predtým. Môže nastať aj situácia, že rozpočet EÚ po roku 2020 bude len dočasný, myslí si poradca eurokomisára Günthera Oettingera.

Ivalio Kalfin, bývalý bulharský minister, poslanec a člen skupiny Maria Montiho, ktorá sa venovala budúcemu viacročnému finančnému rámcu EÚ, tiež povedal, že implementácia návrhu podmieniť prerozdeľovanie fondov EÚ dodržiavaním základných politických kritérií by bola veľmi zložitá. Rovnako podľa neho nie je možné v blízkej dobe vytvoriť post ministra financií eurozóny alebo rozpočet pre eurozónu.

Zvyčajný postup nebude stačiť

Podľa Kalfina, ktorý zdôraznil, že prezentuje svoje osobné názory, bude hlavným problémom rozpočtu EÚ výpadok britských príspevkov po roku 2020 a zosúladenie nižších príjmov s vyššími výdavkami, hlavne na migráciu a obranu.

EÚ v roku 2018: Ekonomika a obchod

Viacročný finančný rámec, reforma eurozóny, zdanenie nadnárodných digitálnych spoločností, či dobudovanie bankovej únie. To sú témy, ktoré budú najviac hýbať ekonomikou Európskej únie v roku 2018.

Európski lídri by preto mali zabudnúť na svoj zvyčajný postup – dohoda o rozpočte EÚ za zatvorenými dverami a na poslednú chvíľu. Podľa Kalfina je už samotný cieľ dosiahnuť zhodu pred koncom tohto obdobia „veľmi ambiciózny“.

„Teraz je všetko inak – pretože Spojené kráľovstvo odchádza, následkom čoho nebudeme mať dosť prostriedkov. Máme jasne stanovené ambície pre obranu a migráciu, ktoré musia byť zahrnuté… Nedá sa tomu vyhnúť, zmeny budú potrebné, nemôže sa to riešiť tak ako vždy – diskutujete, nezhodnete sa a nakoniec prijmete niečo veľmi podobné ako predtým.“

„Otázka je, či (lídri) budú mať motiváciu vyriešiť tento problém pred koncom súčasného funkčného obdobia alebo nie. Ak sa nezhodnú, znamenalo by to, že do roku 2020 EÚ vstúpi bez viacročného rozpočtu, čiže na základe súčasných rozpočtových pravidiel.

Právnický boj je zlý

Kalfin je presvedčený, že EÚ potrebuje „oveľa vyšší“ európsky rozpočet. To by však vyžadovalo dohodu na vlastných zdrojoch EÚ, ktoré dnes tvoria najmä clá a DPH. Dodal, že navrhovaná úroveň 1,1 percenta HDP EÚ pre budúci rozpočet by bola „dobrým krokom vpred“. O tejto hodnote hovoril minulý týždeň na konferencii venovanej budúcnosti európskych financií eurokomisár pre rozpočet Gunther Oettinger.

Rozpočet EÚ po brexite: Česko, Maďarsko aj Poľsko chcú prispievať viac

Hlavnou výzvou, ktorej bude čeliť európsky rozpočet po roku 2020 je finančný výpadok spôsobený odchodom Veľkej Británie. Európska komisia napriek tomu chce, aby bol budúci Viacročný finančný rámec výšší ako jedno percento HDP celej Európskej únie.

Podľa poradcu Komisie nie je jasné, či by príspevky Spojeného kráľovstva, ktoré vystúpi z únie v marci 2019, mali byť vynechané z výpočtov rozpočtu a či by sa malo počítať s rabatmi.

„A tu máme veľký priestor pre právnikov, čo je pri európskych inštitúciách vždy veľmi zlé. Otvorí sa tak priestor nie pre politický, ale právnický boj, ktorý bude pre EÚ rozhodujúci. A to zaberie čas…. Je to dokonalý spôsob spraviť Úniu ešte menej príťažlivou.“

Podmienenosť je stále zložitá

O nápade využiť rozpočet EÚ na potrestanie „rebelov“ ako Poľsko, ktorí majú problém s dodržiavaním zásad právneho štátu, Kalfin vyhlásil, že „vôľa tu je, ale nie sú jasné nástroje – čo presne sa dá podľa Zmluvy spraviť“.

Jednou z možností je rozšíriť a zlepšiť súčasnú „podmienenosť“ – členské štáty dostanú zoznam nedostatkov, ktoré budú musieť vyriešiť. Pokiaľ sa im to podarí, dostanú následne prístup k fondom.

Vláda spísala argumenty za pokračovanie eurofondov a návrhy na ich lepšie využitie

Slovensko nechce, aby sa do bucúnosti eurofondy podmieňovali kritériami, ktoré nesúvisia s cieľmi politiky súdržnosti.

„To (rozširovanie podmienenosti) je celkom slabé, pretože to vyžaduje súhlas členských štátov. Po druhé, nemôžete to využiť pri všetkých fondoch. Môžete ovplyvniť národné príjmy, ale nemôžete sa dotknúť priamych platieb. Ostáva len kohézia, európsky sociálny fond a fondy na rozvoj vidieka.“

Varuje, že proti takémuto opatreniu by bol silný odpor, pretože „regióny vám povedia ,idete nás potrestať, pretože centrálna vláda robí neviem čo?‘ A z tohto mechanizmu nie je cesta preč.“

Macronove plány nie sú politicky realistické

O ambicióznych plánoch reformovať a prehĺbiť eurozónu, ktorých hlavným hlásateľom je francúzsky prezident Emmanuel Macron, Kalfin povedal, že ich veľká časť je až „príliš ambiciózna“ – ekonomicky idú dobrým smerom, no politicky nie sú realistické.

Paríž a Berlín pripravujú reformu eurozóny

Nemecko a Francúzsko sa pokúsia tento týždeň opäť rozhýbať snahy o reformu Európskej únie. V Paríži sa stretnú ich ministri financií.

„V skutočnosti nie je potrebné mať oddelený rozpočet pre eurozónu. Stačilo by mať v súčasnom rozpočte jednu položku bez konkrétnej sumy, ktorá by sa využila v prípade, že člena eurozóny zasiahne kríza. Potom by mal existovať mechanizmus, ktorý na túto položku poskytne prostriedky – nepotrebujete však mať na to vyčlenené samostatné fondy.

Kalfin si myslí, že vytvorenie postu ministra financií eurozóny zatiaľ „nie je možné“. „Takýto líder eurozóny nemôže rozhodovať namiesto národných vlád o tom, ako utratia svoj rozpočet. Je to skôr minister hospodárstva než minister financií… Je to niekto, kto sleduje makroekonomickú situáciu v členských štátoch a v prípade potreby spustí bezpečnostné mechanizmy.“

Správna statégia podľa neho je usitiť sa, že EÚ má silný rozpočet, myslí si Kalfin.„Potom dáva zmysel hovoriť o ministrovi financií, aby ho spravoval, ale to je zatiaľ ďaleká budúcnosť.“