Pôžičky či dotácie? Lídri štátov EÚ posunuli plán hospodárskej obnovy na plecia Európskej komisie

Predsedníčka Európskej komisie Ursila von der Leyen v rozhovore s predsedom Euróspskej rady Charlesom Michelom. [EPA-EFE/Olivier Hoslet]

Základom nového Fondu obnovy bude Viacročný finančný rámec EÚ. Budúci sedemročný rozpočet sa oproti súčasnosti môže až zdvojnásobiť. Finančná pomoc pre postihnuté štáty podľa von der Leyen bude kombinovať granty a pôžičky.

Predsedovia vlád a prezidenti EÚ majú za sebou štvrtú telekonferenciu, odkedy koronavírus zasiahol Európu.

Tá posledná mala štyri hlavné otázky: koľko bude stáť hospodárska obroda Únie, kto a akým spôsobom ju zaplatí, a ako dlho bude trvať.

Hlavy únijných štátov sa na odpovediach nedohodli a ich riešenie prenechali na Európsku komisiu. Jej predsedníčku Ursulu von der Leyen poverili, aby čo najskôr predstavila plán ako vytvoriť Fond obnovy.

Jeho základom bude nový návrh Viacročného finančného rámca, teda sedemročného rozpočtu po roku 2020. Podľa predbežných informácií ho Komisia predstaví 6. mája.

„Som presvedčená, že existuje iba jeden nástroj, ktorý dokáže splniť obrovské množstvo úloh spojených s obnovou a to je rozpočet EÚ priamo prepojený s Fondom obnovy,“ povedala po summite von der Leyen.

Historický rozpočet

Už teraz je jasné, že nový návrh eurorozpočtu bude omnoho väčší ako ten z mája 2018. „Pripravte sa na najväčší a najškaredší rozpočet v histórii Európskej únie,“ komentuje dohodu lídrov bruselský portál Politico.

Súčasný sedemročný rozpočet má veľkosť zhruba jedno percento HND Únie, čo predstavuje takmer jeden bilión eur. Napriek brexitu a výpadku britských príspevkov Únia už takmer dva roky diskutuje o jeho miernom navýšení: Komisia ho vidí na úrovni 1,14 percenta, Európsky parlament 1,3 percenta a posledný návrh predsedu Európskej rady Charlesa Michela mal hodnotu približne 1,07 percenta HND.

Očakáva sa, že nový návrh, ktorý bude obsahovať aj Fond obnovy, by mohol byť až dvojnásobný. Ešte pred summitom sa objavil dokument Komisie, podľa ktorého by ozdravný plán mal hodnotu dva bilióny eur. V podobnom duchu sa po online stretnutí lídrov vyjadrila von der Leyen. V prvých dvoch rokoch by rozpočet EÚ mal narásť na 2 percentá HND EÚ.

„Nehovoríme o miliarde. Na mysli máme bilión eur,“ povedala šéfka eurokomisie.

Je to dobrá správa aj sklamanie: Čo (ne)obsahuje dohodnutý plán na záchranu ekonomiky EÚ

Európski ministri sa dohodli na 500-miliardovom balíčku opatrení na záchranu ekonomiky EÚ. Ich dohoda ale nepriniesla odpoveď na otázku, ako Únia zaplatí plán ekonomickej obnovy, keď koronakríza skončí.

Otázne je, ako na taký návrh zareagujú čistí prispievatelia do spoločnej pokladnice, teda krajiny, ktoré do nej odvádzajú viac peňazí, ako prijímajú. V doterajších rozhovoroch sa vytvorila štvorka „priateľov striedmosti“. Nemecko, Holandsko, Fínsko a Rakúsko, doposiaľ odmietali navyšovať svoje príspevky. Tie  už aj tak narastú kvôli brexitu.

Postoj Berlína sa ale v čase pandémie mení. Kancelárka Angela Merkelová už vo štvrtok v nemeckom parlamente vyjadrila ochotu „podstatne“ navýšiť odvody do eurorozpočtu. „Pretože chceme, aby boli všetky členské štáty Európskej únie schopné sa ekonomicky zotaviť,“ uviedla Merkelová. Podľa šéfa nemeckých financií Olafa Scholza by sa príjmy rozpočtu mohli rozšíriť aj o nové európske dane. Menovite hovoril o leteckej dani a dani z finančných transakcií.

Podobne k novým vlastným zdrojom rozpočtu lídrov pred telekonferenciou vyzýval aj predseda Európskeho parlamentu David Sassoli. Taliansky europoslanec spomenul digitálnu daň a odvody zo systému obchodovanie s emisiami (ETS) a nerecyklované odpady. O týchto zdrojoch Únia debatuje už dlhšie, pretože sú aj súčasťou pôvodného rozpočtového návrhu Komisie.

Pôžičky verzus granty

Štvrtkový summit sa niesol aj v duchu výmeny názorov na to, akou formou Plán obnovy poskytne finančnú pomoc krajine, ktorá o ňu požiada. Španielska vláda začiatkom týždňa uviedla vlastnú predstavu o financovaní ozdravných opatrení. Podľa nej peniaze, ktoré si Európska komisia požičia na finančných trhoch, bude krajinám „posúvať“ ako nenávratné granty. Vlády by sa tak nemuseli ešte viac zadlžovať.

Tento návrh má podporu Francúzska a Talianska. „Granty sú kľúčové pre zachovanie jednotného trhu a zaistenie symetrickej odpovede na symetrický šok,“ cituje EURACTIV.com slová talianskeho premiéra z telekonferencie. Taliansko je po Grécku najviac zadlženou krajinou Únie. Najnovší výhľad Ríma predpokladá tohtoročný rozpočtový schodok vyše 10 percent HDP a nárast dlhu na takmer 156 percent HDP.

Takéto rozpočtové transfery ale už tradične narazili na rázny nesúhlas Holandska. To spolu s ďalšími prevažne severskými krajinami požaduje, aby Európska komisia krajinám skôr požičiavala peniaze za výhodných podmienok.

Von der Leyen tvrdí, že riešenie, ktoré Komisia predstaví, bude založené na „rozumnej rovnováhe“ obidvoch prístupov. Nenávratnú pomoc, tak ako doteraz, budú štáty čerpať zo spoločného rozpočtu. Fond obnovy zrejme bude založený na pôžičkách.

Presúvanie zodpovednosti

Podľa vyjadrení lídrov bola atmosféra vo štvrtok konštruktívnejšia ako v marci, kedy taliansky premiér Conte dokonca hrozil blokovaním rokovaní. Vtedy kritizoval hlavne neochotu jeho kolegov pristúpiť na zjemnenie podmienok pôžičiek z trvalého eurovalu, či zdieľať spoločný dlh. Téma európskych dlhopisov, takzvaných koronabondov už po štvrtku nie je na programe dňa.

„Je to úžasný pokrok. Ešte nedávno bol takýto nástroj nemysliteľný. Európska odpoveď teraz bude silnejšia a koordinovanejšia,“ napísal o Fonde obnovy na Twitteri taliansky predseda vlády.

Zdá sa, že využitie eurorozpočtu, ako hlavného prostriedku pre ozdravenie ekonomiky, považuje väčšina členských štátov za dobré riešenie. Na slová von der Leyen o tom, že ide o „časom osvedčený nástroj“, po summite nadviazal aj slovenský premiér Igor Matovič.

Európske dlhopisy by pre Slovensko mohli byť výhodné, tvrdí ministerstvo financií

Slovensko podporuje zapojenie trvalého eurovalu do pomoci krajinám postihnutým pandémiou COVID-19, o ktorom sa v súčasnosti rokuje v eurozóne. Štáty s eurom sa ešte musia dohodnúť na veľkosti a podmienkach pôžičiek. 

„Najjednoduchšie je využiť možnosti, ktoré už máme k dispozícii. Čas sú peniaze. Treba mať odvahu robiť kroky vpred a prijímať rozhodnutia rýchlo, aby sme ukázali ľuďom, že európsky projekt vie v časoch krízy pomáhať,“ cituje Matoviča TASR.

Podľa komentátora denníka Financial Times Tonyho Barbera ale summit opäť odhalil slabú akcieschopnosť členských štátov počas krízy, keď zodpovednosť za architektúru hospodárskej obnovy nechali na pleciach Európskej komisie.

„Zatiaľ to vyzerá tak, že jediná inštitúcia, ktorá je schopná konať rýchlo, rozhodne a vo veľkom rozsahu, sa volá Európska centrálna banka,“ píše Barber. „Štvrtkový summit kúpil lídrom viac času na to, aby ukázali, že spoločne vedia odvrátiť katastrofu – či sa chopia tejto príležitosti, ale ukáže až čas,“ dodáva.