Praha rieši podobný problém ako Bratislava: Z eurofondov dostane iba zlomok

Praha/Ilustračná fotografia. [Pixabay]

Zástupcovia Prahy tvrdia, že nové pravidlá o čerpaní financií z európskych fondov sú nevýhodné. Je to tak? Odpoveď nie je vôbec jednoduchá.  

Hlavné mesto Praha je v špeciálnom postavení v porovnaní s ostatnými českými regiónmi, čo dokazuje kategória, do ktorej ho zaradila Európska únia pri hodnotení nárokov na európske dotácie.  Ako jediný región v Česku sa vďaka svojmu „bohatstvu“ zaradil medzi takzvané viac rozvinuté regióny. V praxi to znamená, že v programovom období 2021 až 2027 mu bude EÚ preplácať iba 40 percent nákladov z európskych projektov. Pre porovnanie, uhoľným regiónov, ktoré patria v krajine medzi menej rozvinuté, bude preplácať až 70 percent nákladov.

„Postavenie Prahy je v rámci kohéznej politiky dlhodobo nevýhodné v porovnaní s ostatnými regiónmi. V období 2007 až 2013 mali regióny mimo Prahy k dispozícii osem operačných programov s pridelenou sumou 21,23 miliardy eur. Pre Prahu, ako ekonomicky vyspelejšie región, boli k dispozícii dva operačné programy s alokáciou 0,42 miliardy eur,“ povedal riaditeľ poradenskej spoločnosti Enovation Jiří Kvíz.

Čo sa týka programového obdobia na roky 2014 až 2020, Česká republika získala z európskych štrukturálnych a investičných fondov takmer 24 miliárd eur. Z nich bol pre Prahu vyčlenený jeden operačný program so sumou 200 miliónov eur, dodal Kvíz.

Takáto je však logika kohéznych fondov, ktoré sa snažia vyrovnať rozdiely medzi európskymi regiónmi. Regióny, ktoré sú zaostalejšie a chudobnejšie si zaslúžia väčšiu podporu, zatiaľ čo tie bohatšie by mali byť schopné financovať projekty z vlastného rozpočtu.

Spravodlivý systém?

Zásadnou otázkou je, či je tento systém v konečnom dôsledku spravodlivý pri počítaní všetkých príjmov a výdavkov. Okrem iného záleží, ako funguje proces zaraďovania regiónov do jednotlivých kategórií a ako sa ich podpora vníma na národnej úrovni, teda na relevantných ministerstvách.

Nemožno poprieť, že Praha je najbohatší región v krajine a že patrí medzi najbohatšie regióny Únie. Pražský primátor Zdeněk Hřib ale upozorňuje na niekoľko problematických oblastí. Prvá sa týka „bohatstva“ regiónu, ktoré Európska únia hodnotí podľa výšky HDP na osobu. Podľa primátora by štatistika vyzerala inak, ak by Únia zobrala do úvahy celý urbánny región. Teda nie iba hlavné mesto, ale celú oblasť so Stredočeským krajom.

„Obmedzená miera spolufinancovania európskych projektov sa do mestského rozpočtu premieta negatívne. Sme na tom zle, lebo keď spočítame všetky zdroje, tak do miest a obcí ide na jedného obyvateľa prakticky rovnaký balík peňazí, ako do Prahy. My musíme navyše poskytovať služby väčšiemu počtu ľudí, ako žije v Prahe oficiálne, pretože nie všetci sú tu registrovaní,“ upozornil Hřib.

Kritika Prahy sa netýka len európskych fondov, ale celkových príjmov mesta. Objem peňazí, ktoré mesto získava zo štátneho rozpočtu, podľa magistrátu nezávisí od ekonomického „výkonu“, čo je kľúčový ukazovateľ pre EÚ, ale od počtu obyvateľov.

„Mestá sú platené väčšinou podľa počtu registrovaných osôb pomocou rozpočtového určenia daní. Všetky ostatné finančné zdroje sú vedľajšie. Postavenie v rebríčku Eurostat teda v skutočnosti nemá vplyv na to, koľko máme prostriedkov na riešenie výziev súčasnej doby. Platí to rovnako, či už sa jedná o ekológiu, dostupné bývanie alebo dopravnú infraštruktúru,“ dodal primátor.

Myšlienka mať vlastný operačný program je minulosťou

Novú prekážku pre metropolu predstavuje aj zrušenie jej vlastného Operačného programu Praha-pól rastu. Tento program fungoval v prechádzajúcom programovom období v rokoch 2014 až 2020.  Zdeněk Hřib celkom nechápe, prečo ministerstvo pre miestny rozvoj a vláda dospeli k rozhodnutiu ho zrušiť. „Plníme všetky ukazovatele. Niektoré z nich dokonca plníme lepšie, ako iné operačné programy,“ podotkol primátor.

„Pre Prahu je to samozrejme veľmi nepríjemné rozhodnutie, ktoré vzišlo z príprav a rokovaní o novom dotačnom období. Zrejme prevážil názor, že vzhľadom na ekonomickú silu Prahy by bola dostupná alokácia financií natoľko nízka, že nie je hospodárne, aby bola implementovaná samostatným operačným programom,“ myslí si Kvíz.

Podľa informácií z ministerstva financií stojí za rozhodnutím prílišná komplikovanosť operačného programu, jeho pomalé čerpanie financií a časté chyby. Tieto chyby boli okrem iného spôsobené aj nedostatočnými skúsenosťami a malým administratívnym aparátom. Program v minulosti kritizoval aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ).

Prahe na tom vadí hlavne to, že kým doteraz si magistrát sám vypracovával svoje priority a viac-menej nepriamo spravoval európske peniaze, po novom budú mať hlavné slovo ministerstvá.

Pre úplnosť treba spomenúť, že Praha si mohla, prostredníctvom vlastného operačného programu, európske projekty doteraz dofinancovať sama. Programy, ktoré sú riadené ministerstvami, zas bývajú financované zo štátneho rozpočtu.

Príležitostí je stále dosť

Strata operačného programu však neznamená, že Praha musí na európske dotácie zabudnúť. Jiří Kvíz vysvetlil, že hlavné mesto bude môcť využiť prostriedky z niektorých celoštátnych programov, aj keď len „vo veľmi obmedzenej miere“.  Týka sa to napríklad Integrovaného regionálneho operačného programu  (IROP), či „tematických“ programov ako OP Zamestnanosť alebo OD Doprava. Tieto boli Prahe k dispozícii aj počas minulého programového obdobia.

Pri nastavovaní pravidiel kohéznej politiky sa pôvodne počítalo s tým, že v období 2021 až 2027 si Praha bude musieť dofinancovať všetky európske projekty sama. To znamená, že ku 40 percentám z EÚ by si musela priplatiť 60 percent z vlastných. Výnimkou by boli projekty, ktoré sa týkajú škôl, verejnoprospešnej činnosti alebo sociálnych služieb, pri ktorých platia iné pravidlá.

V apríli sa Prahe podarilo vyrokovať s ministerstvami financií a regionálneho rozvoja dodatočný príspevok zo štátneho rozpočtu. Vďaka nemu získajú projekty hlavného mesta Prahy, mestských častí a príspevkových organizácii, v rámci Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (ERDF), príspevok desať percent. V prípade Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) zas dostanú 15 percent navyše. Kvíz v tejto veci pripomenul, že takého príspevky sú bežné pri väčšine operačných programov.

Aj keď je jasné, že Praha bude mať k dispozícii menej európskych prostriedkov zo štrukturálnych fondov, rovnako bude na tom celá krajina. Čím viac daná krajina bohatne, tým menej dotácií do nej tečie. V konečnom dôsledku je to dobrá správa.

No nesmie sa zabudnúť na to, že kohézne fondy nie sú jediný dostupný zdroj. Ako spomenul Zdeněk Hříb, Praha sa snaží nájsť spôsoby, ako si zabezpečiť priamy prístup k financovaniu z EÚ, a to prostredníctvom programov, ktoré sú zamerané na samotné regióny. Veľké príležitosti predstavujú Modernizačný fond alebo Fond obnovy.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8