Pre udržateľnosť slovenskej ekonomiky je rozumná imigračná politika nevyhnutnosťou

Ilustračný obrázok. [(AP Photo/Paul Sancya)]

Okrem dovozu pracovnej sily zo zahraničia by nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily Slovensko mohlo riešiť využitím potenciálu znevýhodnených skupín, predovšetkým Rómov, radia medzinárodné organizácie.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Medzinárodný menový fond (MFF) a Európska komisia pravidelne zverejňujú správy, v ktorých analyzujú hospodársky vývoj v členských krajinách.

V prípade Slovenska tradične upozorňujú na nízku úroveň vzdelávania a zdravotníctva, slabú efektivitu verejnej správy, či korupciu. Na piatkovom seminári v Bratislave ich predstavitelia najviac spomínali nedostatok pracovnej sily.

Zo škaredého káčatka premiant

Podľa slovenského ministra financií Petra Kažimíra nikto nemôže pochybovať o tom, že sa Slovensko od svojho vzniku premenilo na úspešnú krajinu. „Čestný biznis model krajiny“ založený na priemyselnej výrobe bez priťahovania špekulatívneho kapitálu a zneužívania deviácií v daňových systémoch je podľa neho dôkazom, že „zo škaredého káčatka sa stala premiantská krajina“.

Najväčším problémom Slovenska sú z jeho pohľadu pretrvávajúce rozdiely medzi jednotlivými regiónmi, ktoré sú „materiálnou prekážkou“ ďalšieho rastu.

„Výhodou catching-up (dobiehajúcich) ekonomík je ich potenciálny rast a väčší sklon k reformám a zmenám,“ dodáva Kažimír.

Komisia v správe o Slovensku poukazuje na slabé inštitúcie a korupciu

Európska komisia si všíma, že vnímanie korupcie a dôvera v súdnictvo na Slovensku patrí medzi najhoršie v celej Európskej únii. Pochvalu udelila za stúpajúce tempo hospodárskeho rastu a klesajúcu nezamestnanosť.  

Od vstupu Slovenska do Únie v roku 2004 stúplo HDP na hlavu z úrovne 55 percent na súčasných 77 percent priemeru európskej dvadsaťosmičky. Po hospodárskej kríze sa však dobiehanie západu pribrzdilo a podľa Eurostatu posledné štyri roky slovenská ekonomika v tomto smere stagnuje. Ako však vyhlásil minister, Slovensko chce do konca roku 2020 dosiahnuť ekonomický výkon na úrovni 80 percent priemeru EÚ.

Dovoz pracovnej sily rozumným spôsobom

Avšak skúsenosti krajín, ktoré sú nad touto hranicou, ukazujú, že ďalší hospodársky rast nie je možný bez využitia zahraničnej pracovnej sily. V prípade Slovenska bude potreba otvorenia sa pracovníkom spoza hraníc ešte naliehavejšia, nakoľko sa v najbližších rokoch očakáva pokles ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Podľa Lucie Šrámkovej z Inštitútu finančnej politiky je preto nevyhnutnosťou inteligentná imigračná politika.

„Slovenský priemysel čelí historicky najakútnejšiemu nedostatku pracovnej sily. V ekonomike je voľných 80-tisíc pracovných miest, pričom až 70 percent z nich je koncentrovaných v krajoch s mierou nezamestnanosti pod tromi percentami,“ objasňuje dôvody pre aktívnu migračnú politiku Šrámková.

V týchto regiónoch už preto nie je odkiaľ čerpať kvalifikovanú pracovnú silu. Najrozumnejším riešením preto podľa analytičky rezortu financií je dovoz pracovnej sily „rozumným spôsobom“. Inými slovami, treba zistiť, aké konkrétne pozície na úrovni jednotlivých samospráv je potrebné  obsadiť. Dôležité je tiež ďalej pracovať na skrátení času zapojenia cudzinca do pracovného procesu.

Pracovná sila nechýba len slovenským automobilkám, trpí celá V4

Vyšehradské krajiny by mohli postupovať jednotne v otázkach digitalizácie, zhodli sa automobilové zväzy.

Ideálne by podľa Šrámkovej bolo, keby sa slovenským univerzitám darilo lákať čo najväčšie množstvo zahraničných študentov na odbory, kde pracovný trh najviac tlačí topánka.

Dlhodobo je však v tomto ohľade trend na Slovensku opačný. Úroveň slovenských vysokých škôl zatiaľ nepresahuje ani tie v susedných krajinách. Kým krajiny európskej dvadsaťosmičky z verejných zdrojov dávajú na vedu a výskum 2 percenta HDP, Slovensko na do tejto oblasti smeruje 0,8 percenta.

Nielenže nestúpa počet študentov zo zahraničia, ale tisíce slovenských mladých ľudí odchádza za lepším vzdelaním za hranice, predovšetkým do susedného Česka.

„Až 14 až 15 percent slovenských študentov odchádza študovať na zahraničné školy,“ upresňuje Lívia Vašáková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a dodáva, že po Luxembursku ide o druhý najvyšší podiel v rámci EÚ.

Európska komisia aj preto každoročne od zavedenia Európskeho semestra v roku 2011 v správe o Slovensku pripomína, že pre zvýšenie konkurencieschopnosti krajiny sú nevyhnutné reformy školstva a pracovného trhu.

Pomôže inklúzia rizikových skupín

Z dlhodobého hľadiska sú pre slovenské hospodárstvo podľa Jesmin Rahmanovej z Medzinárodného menového fondu najviac rizikové dva faktory: starnutie obyvateľstva a slabý rast produktivity práce v pokrízovom období.

Všeobecne je známy fakt, že hospodársky rast Slovenska, ako malej otvorenej ekonomiky, je založený na produkcii v priemyselnej výrobe a exporte. Práve v tomto sektore však krajina bojuje s najväčším nedostatkom pracovnej sily. Väčší problém s hľadaním kvalifikovaných pracovníkov v priemysle má len šesť krajín EÚ, ako upozornila Rahmanová.

Škola otvorená všetkým? Inklúziu rómskych detí Slovensko financuje hlavne z eurofondov

Národný projekt Škola otvorená všetkým podporuje model inkluzívneho vzdelávania v materských a základných školách. Na riešenie problému so segregovaným vzdelávaním detí z rómskych komunít však eurofondy nestačia. Potrebná je politická vôla. 

Výroba v automobilovom priemysel zaisťuje takmer dve tretiny príjmov z exportu za hranice Slovenska. S jednostrannou orientáciou na automobilky sa však spájajú viaceré riziká, na čo upozorňuje aj MFF. To tkvie práve hlavne v nedostatku pracovníkov ale aj zraniteľnosti v prípade hospodárskych otrasov alebo obchodných sporov, ktoré sú dnes – a obzvlášť v automotive sektore – veľmi aktuálne.

Slovensko preto musí rozmýšľať, ako doplniť pracovnú silu v čase historicky najnižšej nezamestnanosti. Tento problém, ako odporúča Rahmanová, by krajina mohla vyriešiť lákaním pracovnej sily zo zahraničia a zapojením ľudí zo znevýhodnených skupín – rodičov na materskej dovolenke a Rómov.

Na Slovensku sa o deti starajú predovšetkým ženy. Pomer žien, ktoré po materskej zostávajú doma a nevrátia sa na pracovný trh je v porovnaní s ostatnými krajinami výrazne vyšší. Dôvodom je aj nedostatok jaslí a materských škôl.

Takisto najbližšia správa OECD o Slovensku sa podľa Jarmily Botev, ktorá sa podieľa na jej vypracovaní, zameria na sociálnu integráciu Rómov.

Za jednu z najväčších výziev slovenskej ekonomiky pomenovala nízku efektivitu verejnej správy. To je najviditeľnejšie v školstve, kde žiaci slovenských škôl pravidelne zaostávajú v medzinárodných zrovnaniach vedomostí.

Slovensko má zároveň problém so zaistením prístupu k vzdelávaniu u rizikových skupín, predovšetkým Rómov, na čo dlhodobo upozorňuje aj Európska komisia.

„Slovenské školstvo preto neplní svoju hlavnú úlohu, ktorým je vyrovnávanie šancí,“ tvrdí Botev a dodáva, že podobná situácia je aj v zdravotníctve. Štatistiky potvrdzujú zvýšenú chorobnosť a úmrtnosť v marginalizovaných rómskych komunitách.

Sociálna integrácia Rómov by pritom mohla prispieť k rastu zamestnanosti a produktivity práce, čo by zas malo pozitívny účinok na ekonomický rast a stav verejných financií. Zároveň je to receptom na zmiernenie dôsledkov spôsobených starnutím populácie.