Prečo miznú vtáky zo slovenských polí

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Slovenskí farmári sú nútení intenzívne využívať každý meter svojej pôdy a pre život nezostáva priestor. Hlavným dôvodom sú agrodotácie, hovorí v rozhovore ochranár JOZEF RIDZOŇ.

Jozef Ridzoň pôsobí v mimovládnej organizácii Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, ktorej hlavným poslaním je ochrana a výskum prírody, najmä voľne žijúceho vtáctva a jeho biotopov.

Rozhovor vyšiel ako súčasť prílohy Denníka N, ktorá prináša informácie o fungovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre študentov stredných škôl. 

Slovensko je už 17 rokov súčasťou Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Ochranári dlhodobo kritizujú agropolitiku Európskej únie pre jej negatívny vplyv na životné prostredie a klímu. Z vášho pohľadu spôsobila na Slovensku viac škôd ako úžitku?

Určite priniesla viac škôd, ako úžitku. Od roku 2005 u nás zmizli viaceré vzácne druhy vtáctva, ktoré sú viazané na poľnohospodársku krajinu. Vyhynuli, pretože poľnohospodárska politika je u nás nastavená tak nešťastne, že núti farmárov intenzívne využívať každý meter štvorcový pôdy. V dôsledku tohto nastavenia nám zanikli v nížinách lúky a pasienky a nahradili ich repkové polia. Výsledok je taký, že napríklad úplne vymizla krakľa belasá, brehár čiernochvostý, alebo o desiatky percent poklesli aj bežné druhy vtákov. Dnes je už skoro zázrak nájsť na poli jarabicu, ktorá bola u nás kedysi úplne bežným vtákom. Podľa vedeckých prác je to jednoznačne spôsobené poľnohospodárskou politikou.

V čom je základný problém agropolitiky?

Hlavný problém je, že klesá biodiverzita krajiny. Miznú nám prírodné plochy, kde by sa nepoužívala chémia a strácajú sa aj trávne porasty a lúky. Takisto veľké lány polí spôsobujú, že je krajina málo pestrá a je na nej málo prvkov, kde by mohli rôzne druhy živočíchov a rastlín prežívať. Štát a EÚ doteraz vôbec nevytvorili také nástroje, aby sme s pôdou narábali šetrnejšie – nie len v chránených územiach, ale aj vo zvyšku krajiny.

Znamená to, že agrodotácie dnes vôbec nemyslia na prírodu?

Môžeme skoro bez výhrad povedať, že na Slovensku to tak je. Environmentalisti, vedci a občianske združenia aj na úrovni EÚ upozorňujú na dopad poľnohospodárskej politiky. Počty hmyzu klesli o viac ako polovicu, čím nám ubúdajú aj dôležité opeľovače. Na Slovensku je to ešte horšie, pretože formálne síce máme nastavené agroenvironmentálne schémy, ale sú pre farmárov tak nevýhodné, že sa do nich radšej nezapoja. V okolitých krajinách, ako v Maďarsku, Rakúsku, či Česko, tieto schémy fungujú. My sme si na Slovensku už aj tak zlé nastavenie poľnohospodárskej politiky zhoršili ešte tak, že pre prírodu neprináša skoro nič.

Wiezik: Že veľké farmárske zväzy oslavujú reformu agropolitiky EÚ? Dôkaz, že pre prírodu je úplne zlá

Na ekoschémy som sa veľmi tešil, hovorí o jednom z pilierov zelenej reformy agropolitiky EÚ europoslanec MICHAL WIEZIK. Návrh europarlamentu ale podľa neho štátom EÚ umožňuje vybrať také schémy, ktoré nezlepšia situáciu v prírode. „Zastavenie poklesu vtáctva a celkovo biodiverzity sa touto reformou nedá dosiahnuť,“ hovorí Wiezik.

Môžeme si za to teda sami, alebo nás k tomu motivuje nastavenie Spoločnej poľnohospodárskej politiky?

Spoločná poľnohospodárska politika určuje štátom mantinely predovšetkým z ekonomického aspektu, environmentálne pravidlá pre členské štáty sú však veľmi voľné. Prvým vinníkom je teda zle nastavená európska legislatíva a druhým vinníkom je ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré šikovne využilo voľné pravidlá. Robilo to tak dlhé roky napriek tomu, že sme ho pred každým programovým obdobím upozorňovali na to, že to dopadne pre prírodu zle. Naše pripomienky buď neboli zapracované, alebo len veľmi formálne.

Čím to je?

Asi je to celkovým, dlhodobým vzťahom agrorezortu k ochrane prírody. Bol za tým asi aj nezáujem riešiť ozajstné problémy.

Je tento trend klesajúcej biodiverzity a úbytku vtákov rovnaký aj v ostatných členských štátoch, alebo je slovenské poľnohospodárstvo v tomto špecifické?

Bežné druhy ubúdajú v celej Európe, pretože je zle nastavená celá poľnohospodárska politika EÚ. Kedysi bežné druhy ako strnádky, strakoše a jarabice sú dnes už vzácnosťou aj v iných krajinách EÚ. V tomto sa od nich nelíšime, no odlišná je u nás rýchlosť tohto prepadu.  Kým u nás sa prejavil až od vstupu do EÚ, vo zvyšku EÚ hniezdiace vtáky miznú už niekoľko desaťročí. Problém je, že zmizli neproduktívne plochy, na ktorých mohli niektoré vzácne druhy prežívať.

Pre porovnanie: keď prekročíme ukrajinskú hranicu, rozdiel je úplne očividný. Na Ukrajine prežívajú druhy, ktoré u nás už vyhynuli. V Mukačeve nie je problém vidieť hniezdiť sokoly kobcovité, hoci kedysi vo Východoslovenskej nížine boli tiež. Je to iným poľnohospodárskym systémom, kde farmári nie sú pre dotácie nútení rozorávať menej úrodné plochy, ako na Slovensku. Na menej úrodných pôdach sa tam pasie. Ak chceme, aby krajina vyzerala inak, musíme robiť to isté. Nie je to dôležité len pre vtáctvo a biodiverzitu, ale aj pre ochranu klímy.

Bol stav biodiverzity pred vstupom do Únie lepší?

Aj počas socializmu vtáčie populácie ubúdali. Vieme to aj zdokladovať, pretože monitoring sa robil od roku 1982. Aj socialistické poľnohospodárstvo bolo veľmi intenzívne. Po roku 1989 došlo k rozpadu tohto spôsobu hospodárenia a mnohé vtáčie druhy sa spamätali. Zatiaľ čo v ostatných častiach Európy populácie vtáctva klesali, tak u nás niekoľko rokov rástli, kým nezačali znovu klesať.

Bol by teda stav biodiverzity bez európskych agrodotácií lepší?

Určite áno. Je to vidieť, keď si porovnáme Slovensko s Ukrajinou. Tým, že farmár u nás dostáva dotácie za plochu, tak je nútený využiť každý meter štvorcový poľa úplne až po krajnicu a na trávnatý porast nezvýši v nížine často žiadny priestor. No nemá veľmi na výber.

Ak to správne chápem, tak farmári by aj mali záujem vytvárať priestor pre biodiverzitu, ale dotácie sú nastavené tak, že je to pre nich finančne nevýhodné.  

Áno. Farmári sa viackrát jasne vyjadrili, že sa do programov ochrany zapoja, ak to bude nastavené dobre. Prečo by mal farmár altruisticky vstupovať do environmentálnych schém, keď stratí sto euro za hektár? Keď si to prerátate na sto hektárov, tak to nie sú malé peniaze. Keď si to prerátate na tisíc hektárov, čo je veľkosť niektorých chránených území, tak je to pre farmárov už poriadna strata.

Je malá rozmanitosť krajiny väčší problém, ako používanie chémie v poľnohospodárstve?

Na Slovensku áno, lebo sa tu chémia nevyužíva tak intenzívne, ako na západe. Sú ale územia na juhu Slovenska, kde je tej chémie tak veľa, že vtáctvo a hmyz na ňu dopláca.

U nás sú hlavným problémom veľké lány monokultúr a to, že úplne zmizli neproduktívne plochy. To musíme zmeniť ako prvé, potom sa môžeme baviť o znížení pesticídov. Keď sa obmedzí používanie chémie, tak sa niektoré druhy vrátia, ale nevrátia sa tie, ktoré sú viazané na stratené lúky, úhory, medze.

Ktoré druhy vtákov dnes najviac trpia pre tento spôsob poľnohospodárstva?

Najviac trpia druhy, ktoré sú viazané na trávnaté porasty a pasienky. Ubudli druhy, ktorých základnou potravou je hmyz. Ten žije hlavne na neproduktívnych plochách. Početnosť hmyzu v Európe poklesla o viac ako 70 percent.

Počty lastovičiek na Slovensku klesli o 50 percent. Na prvý pohľad sa môže zdať, že je tým, ako sa menia naše obce. Ony síce hniezdia v obciach, ale chodia loviť na okolité polia. Tým, že sú tieto polia intenzívne využívané a hmyz ubudol, zákonite ich strácame. Miznú ale tiež druhy, ktoré sa prevažne živia zrnom alebo semenami, no pri výchove mláďat potrebujú hmyz.

Nechcem to zľahčovať, ale všetci na Slovensku riešime záchranu hlucháňa, lenže v poľnohospodárskej krajine mizne oveľa viac druhov.

Sú nejaké druhy, ktorým vyhovuje tento spôsob poľnohospodárstva?

Populáciám, ktoré tu hniezdia, určite nie. Na druhej strane veľký rozsah pestovania kukurice zrejme spôsobuje to, že sa u nás vyskytujú počas migrácie väčšie počty žeriavov a husí.

Možno poteším niektorých farmárov, ale repka je podmienkou pre prežitie dropa v Sysľovských poliach. Čím viac je tam repky, tým viac ich tam zimuje, lenže z rovnakého dôvodu tam nemôžu hniezdiť.

Nemôžu byť za poklesom vtáčích stavov aj iné faktory, ako napríklad klimatická zmena, alebo podmienky počas migrácie a na zimoviskách?

Je to predmetom analýzy viacerých vedeckých prác. Poľnohospodárska politika nie je jediným faktorom poklesu. Napríklad vieme, že druhy, ktoré na zimu lietajú do Afriky, ubúdajú rýchlejšie ako tie, čo zimujú v Európe. Rovnako však vieme povedať, že nám ubúdajú aj tie druhy, ktoré sa v zime nesťahujú. Napríklad jarabica. Nedávno vyšla vedecká práca o tom, že v Európe ubúdajú škorce, pretože sa tu pasie menej zvierat.

Väčšina ľudí asi nevníma, že z krajiny ubúdajú vtáky. A keď si to aj všimnú, tak to často nepovažujú za veľký problém. Ako by ste bežnému človeku vysvetlili, prečo je úbytok vtáctva problém?

Pokles vtákov je indikátorom, že situácia v agrárnej krajine je zlá. Asi všetci vnímame, že nevyzerá dobre. Máme veľké polia, na ktorých chýbajú stromy. Keď ide človek v lete do prírody, tak sa nemá kde skryť pred horúčavou. To isté, čo znepríjemňuje pobyt v prírode nám, je problémom aj pre vtáky, akurát je to pri nich viditeľnejšie. To isté sa dá povedať o silných dažďoch. Keďže polia nie sú rozdelené biopásmi, tak pri veľkých zrážkach voda rýchlo odteká do dedín a spôsobuje bleskové povodne. To, že krajina nie je pestrá, možno vidieť na poklese vtáctva. Na jar sa tešíme z toho, keď počujeme prvé spevy škovránka a iných vtákov. V posledných rokoch je ale na Slovensku bežné, že na poliach skoro nič nepočuť.

EÚ momentálne rokuje o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Jeden z hlavných motívov reformy malo byť, že agropolitika bude viac dbať na prírodu a klímu. Vaše združenie ale túto reformu označilo dokonca za bozk smrti pre prírodu. Je tá reforma skutočne tak zlá?

Vyzerá to tak, že, to bude ešte horšie. Už pôvodný návrh Európskej komisie označili niektorí vedci za zlý a kritizovali jeho nedostatky. Následne z tohto návrhu na Rade ministrov vypadlo veľa základných prvkov, ktoré mali prispieť k ozeleneniu poľnohospodárskej politiky. Vo výsledku si zrejme povieme, že síce sme to mysleli dobre, no dopadlo to ako vždy.

Ekologické agrodotácie: Za aké činnosti by mali byť farmári odmenení? (ANKETA)

Väčšina odborníkov je za to, aby Slovensko v budúcom programovom období vyčlenilo viac ako 20 percent priamych poľnohospodárskych platieb na postupy, ktoré budú prospešné pre prírodu a klímu. No zhodujú sa, že nie je dôležité iba, koľko peňazí na ekoschémy pôjde, ale hlavne to, či budú nastavené kvalitne – to znamená, aby skutočne riešili environmentálne problémy v slovenskom agrosektore a boli zároveň pre farmárov finančne motivujúce. 

Nie je v tom návrhu nič, čo by mohlo pomôcť biodiverzite?

My žiadame, aby sa na neproduktívne plochy vyčlenilo aspoň 10 percent poľnohospodárskej pôdy. Išlo by napríklad o medze, biopásy na okrajoch polí. Ale v europarlamente a v Rade EÚ sa navrhlo, že sa do neproduktívnych plôch zahrnie aj pestovanie plodín viažúcich dusík. To isté sa deje v poľnohospodárskej politike už teraz v rámci Greeneningu (dotácie za činnosti šetrné k prírode, – pozn. red.), ktorý mal pomôcť ozeleneniu, zvýšeniu biodiverzity v skutočnosti práve kvôli dusík viažúcim plodinám ale nepriniesol vôbec nič. Toto skonštatovala aj správa Európskeho dvora audítorov. Neprekvapuje to, keďze dusík viažúce plodiny zahŕňajú pestovanie plodín ako je sója, šošovica, ktoré je relatívne intenzívne a má tak ďaleko od toho čo je cieľom neprouktívnych plôch potrebných pre ochranu biodiverzity.

Ďalšia vec, ktorá môže dopadnúť zle, sú ekoschémy (nový typ dotácií, ktoré majú motivovať farmárov k šetrným postupom, – pozn. red.). Vieme si predstaviť, že v spolupráci s farmármi nastavíme tieto schémy tak, aby im dávali zmysel a zároveň by pomohli prírode. Je pozitívne, že sa na európskej úrovni na ekoschémy vyčlenilo 20 až 30 percent prostriedkov, ale už sa znova uvažuje, že sa do toho zahrnú aj také schémy, ktoré prírode nepomôžu. Napríklad eurokomisia do nich navrhla zahrnúť dobré životné podmienky zvierat, čo sa dá chápať veľmi široko a hrozí, že sa prostriedky opäť iba premrhajú.

Slovensko peniaze na ochranu prírody má, no nevie ich využiť, hovorí ornitológ Jozef Ridzoň

Ochrana prírody sa na Slovensku nikdy nebrala seriózne a vždy bola na konci záujmu štátu. Hoci musíme riešiť veľa dlhodobých problémov, na národnej úrovni nikdy neboli vytvorené  podmienky na jednoduchšie získanie peňazí z fondov EÚ, hovorí JOZEF RIDZOŇ z SOS/Birdlife.

Čo by malo urobiť Slovensko v rámci tohto rámca, ktorý sa javí na európskej úrovni? Čo môže Slovensko spraviť pre zlepšenie toho stavu?

Slovensko musí vystupovať konzistentne tak, ako to má uvedené v programovom vyhlásení vlády, kde sa píše, že chce ozajstné ozelenenie. V tomto smere Slovensko urobilo, čo mohlo, ale teraz všetko závisí od diskusii inštitúcií EÚ. Dosah Slovenska nebude až taký veľký, lebo do toho hovorí ďalších 26 členských štátov. Zdá sa, že opatrenia budú nastavené veľmi široko a bude na členskom štáte, čo si z toho vyberie. Viacerí naši ministri majú napríklad názor, že treba zmenšiť rozlohu lánov, budovať neproduktívne plochy a vrátiť opeľovače do krajiny. Teraz to už len treba nastaviť tak, aby to bolo zaujímavé pre farmárov.

Môže biodiverzite pomôcť potravinová stratégia Z farmy na stôl a Stratégia pre biodiverzitu do roku 2030, ktoré eurokomisia predstavila v roku 2020?

Obe stratégie boli pripravené naraz preto, aby prispeli k dlhodobej udržateľnosti poľnohospodárstva. Žiaľ, návrh spoločnej poľnohospodárskej politiky nejde v línii s tým, čo si eurokomisia sama v týchto stratégiách predsavzala. Je teda možné, že obidve stratégie zostanú len papierom v šuplíku.

Vy spravujete petíciu za živú krajinu. Neviem, či už ste to nejakým spôsobom komunikovali zodpovedným inštitúciám, ale otázka je skôr tá, či cítite vôľu súčasného rezortu riešiť problém biodiverzity v poľnohospodárstve?

Musíme si počkať, ako to dopadne. Pán minister Mičovský veľakrát deklaratórne zopakoval, že chce riešiť úbytok biodiverzity. Nemáme dôvod mu zatiaľ neveriť. Výkon bude dôležitý, lebo ministerstvo je veľký kolos. Samotné schémy nepripravuje minister, ale pripravujú ho úradníci. Zatiaľ máme dojem, ako keby išlo o zotrvačnosť ministerstva v tom, že len pomaličky sa dostávajú dobré návrhy na zmeny do poľnohospodárskej politiky. Uvidíme, čo naozaj bude výsledkom tohto celého.

Aká je teda vaša predpoveď?  Bude problém s biodiverzitou za sedem rokov ešte väčší, alebo vidíte nádej, že sa to zlepší?

Úprimne: neviem. Všetko závisí od toho aká bude konečná podoba poľnohospodárskej politiky na európskej úrovni a či Slovensko bude opakovať chyby pri jej aplikácii na národnej úrovni, alebo nie.

Reforma agropolitiky Únie a životné prostredie: Návrh Komisie je krokom späť, tvrdia odborníci

Eurokomisia navrhuje zvýšiť podiel priamych platieb v rozpočte budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike. Priame podpory podľa výmery pôdy sú však podľa odborníkov neúčinné a škodlivé pre životné prostredie. Skepticky sa pozerajú aj na nové ekologické režimy.