Prečo poľnohospodárstvo nemalo chýbať v prejave roka Ursuly von der Leyen

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen počas Prejavu o stave Únie v Európskom parlamente. [EPA-EFE/Julien Warnand]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Správa o stave Únie 2021

Predsedníčka eurokomisie už druhý rok po sebe v prejave o stave Únie nespomenula európske poľnohospodárstvo. Spoločná agropolitika EÚ je pritom naďalej najnákladnejším dotačným programom, ktorý je na prahu ďalšej reformy. Farmári tiež čakajú na riešenia, ktoré im majú pomôcť splniť ambiciózne klimatické a ekologické ciele.

Ursula von der Leyen v stredu predniesla svoju druhú Správu o stave únie (State of the Union, SOTEU). Tradičný prejav šéfa alebo šéfky Európskej komisie je jednak bilanciou toho, ako sa exekutíve EÚ darí napĺňať predsavzatia z minulých rokov a zároveň je to príležitosť predstaviť jej plány na nasledujúci rok. Je to také dvanásťmesačné programové vyhlásenie Európskej komisie.

Zo SOTEU sa postupom času stala jedna z najsledovanejších udalosti EÚ v roku, po ktorej politici, analytici a médiá do detailov rozoberajú každú časť prejavu. Častokrát ale zaujímavejšie ako to, čo v správe zaznie, je to, čo v nej chýba.

Ursula von der Leyen už druhý rok po sebe vo svojom prejave úplne vynechala tému poľnohospodárstva, čo je prekvapivé hneď z niekoľkých dôvodov.

Zabudnuté poľnohospodárstvo v prejave Ursuly von der Leyen

Slovo poľnohospodárstvo sa v 90-minútovom prejave predsedníčky Európskej komisie objavilo iba raz, strata biodiverzity pred europoslancami nezaznela vôbec. 

Prečo poľnohospodárstvo nemalo chýbať

„Táto zvláštna rezervovanosť voči témam poľnohospodárstva, ale aj lesníctva, či rybolovu sa nedá nevšimnúť,“ reaguje europoslanec Michal Wiezik (SPOLU-OD, EPP).

Kým minulý rok predsedníčka Komisie v prejave slovo poľnohospodárstvo spomenula aspoň raz, keď precízne poľnohospodárstvo dala za príklad ideálneho využitia nových technológií, v tohtoročnom vystúpení nezaznelo už ani jedenkrát. To isté platí o rybolove, lesoch a lesnom hospodárstve, čiže oblastí, ktoré spolu spadajú pod najstarší a najdrahší európsky dotačný program – Spoločnú poľnohospodársku politiku. Únia každoročne na podporu agrosektora a vidieka rozdelí takmer 60 miliárd eur, čo je viac ako 40 percent únijného rozpočtu.

Predstavitelia najdôležitejších inštitúcií EÚ pritom už minimálne päť rokov na rôznych fórach opakujú, že európske poľnohospodárstvo stojí na prahu najväčších zmien za posledných 50 rokov.

Bola to Európska komisia, kto v roku 2018 predstavil reformu jednotnej agropolitiky. Európske inštitúcie po náročných rokovaniach, a za apelu ochranárov, aby Komisia celú reformu stiahla a prepísala, po troch rokoch v júni konečne dospeli ku kompromisnej dohode o využití 390 miliardového agrodotačného balíka. Celá sága stále nie je na konci, pretože konečnú legislatívu k budúcim agrodotáciám ešte musí schváliť Európsky parlament a aj členské štáty.

Sklamanie, aj spokojnosť s dobrým kompromisom: Ako dohodu o agropolitike EÚ vidia experti (ANKETA)

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora je s dohodou európskych inštitúcií ohľadom reformy agropolitiky spokojná, pretože sa jej podarilo presadiť svoje priority. Mladým farmárom sa nepáči, že stropovanie priamych platieb nie je pre členské štáty povinné.

Na obidvoch stranách pritom stále cítiť nespokojnosť s dohodou, čo sa prejavuje aj vzájomným obviňovaním z toho, kto viac reformu poškodzuje. Komisia, ako moderátor diskusie, zároveň z oboch smerov počúvala výčitku za nadržiavanie druhej strane.

Ak by existovalo niečo, ako víťaz rokovaní, Európska komisia by ním určite nebola. Reforma, tak ako ju pripravila, mala riešiť hlavne dlhodobé negatívne trendy v európskom poľnohospodárstve: starnutie pracovnej sily, veľkú koncentráciu pôdy a dotácií v malom počte veľkých fariem, či zhoršujúce sa dopady poľnohospodárstva na prírodu a klímu. Dôsledkom kompromisu je, že nástroje, ktoré Komisia navrhla ako riešenie, sa do dohody nakoniec dostali v oslabenej podobe – už len tým, že viaceré z nich sa z povinných pre členské štáty stali dobrovoľnými.

K zmienke o poľnohospodárstve pritom Ursulu von der Leyen mohla motivovať aj história. Spoločná poľnohospodárska politika EÚ na budúci rok oslávi 60 rokov od svojho vzniku. Pri Jednotnom trhu EÚ, ktorý bude sláviť tridsaťročnicu, šéfka Komisie jubileum spomenúť nezabudla.

Podľa podpredsedníčky europarlamentného výboru pre poľnohospodárstvo (AGRI) Elsi Katainen (Renew) je vynechanie agropotravinárstva nepochopiteľné aj v kontexte pandémie COVID-19, ktorej inak šéfka Komisie v prejave pochopiteľne venovala veľa priestoru.

„Koronavírus poľnohospodárov zasiahol veľmi tvrdo výpadkom sezónnych pracovníkov, zmenami v spotrebiteľskom dopyte a klesajúcimi príjmami. V lete im počas vegetačného obdobia navyše veľké problémy spôsobili extrémne klimatické podmienky. Poľnohospodári napriek tomu všetkému dokázali vyprodukovať dostatok čerstvých a bezpečných potravín pre nás všetkých,“ uviedla pre EURACTIV Slovensko Katainen.

Ako sama pritom von der Leyen pred europoslancami priznala, „časy koronavírusu sa ešte neskončili“.

Chýbali aj vlastné iniciatívy

Že sa poľnohospodárstvo a potravinárstvo nedostalo do vystúpenia predsedníčky Komisie ani tento rok, je zvláštne ešte z jedného dôvodu.

Ursula von der Leyen sa v prejave niekoľkokrát vrátila ku klimatickým ambíciám EÚ vyjadreným v Európskej zelenej dohode. Komisia napokon v ostatných dvoch rokoch predstavila niekoľko iniciatív, ktoré majú zaistiť, že k znižovaniu emisií prispejú aj poľnohospodárstvo a lesy.

Minulý rok to bola potravinová stratégia Z farmy na stôlStratégia pre biodiverzitu do roku 2030 a v priebehu uplynulého leta zase Nová stratégia lesného hospodárstva. K tomu sa ešte tento rok pridal aj nový Akčný plán pre rozvoj ekologickej poľnohospodárskej výroby, či Iniciatíva na podporu uhlíkového poľnohospodárstva.

V týchto dokumentoch Komisia priznáva, že bez zapojenia poľnohospodárov EÚ klimatické a ekologické ciele nesplní. Napriek tomu už druhý rok von der Leyen agrosektor obišla. Pri biodiverzite sa pristavila iba raz, keď hovorila o zdvojnásobení finančnej podpory na jej ochranu, no, paradoxne, za hranicami EÚ.

Nižšia produkcia, no aj menej emisií: Výskumníci spočítali dôsledky stratégie Z farmy na stôl

Zistenia vôbec prvej štúdie dopadov potravinovej stratégie Z farmy na stôl potvrdzujú obavy poľnohospodárov. Stratégia spôsobí pokles produkcie a príjmov v takmer všetkých kategóriách  komodít. Výskumníci ale tvrdia, že zelené ciele stratégie nie sú nedosiahnuteľné.

„Očakával by som razantnú kritiku reformy aj celkovej poľnohospodárskej politiky, nie krytie tohto obrovského greenwashingu,“ komentuje to Michal Wiezik.

Sklamanie neskrýva ani írsky ľavicový europoslanec Luke Ming Flanagan.

„Z farmy na stôl a Stratégia EÚ pre biodiverzitu sú vlajkovými projektami Európskej komisie. To, že sa v SOTEU nespomenuli, je znepokojujúce, pretože to dokazuje, ako nízko sú na zozname jej priorít,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Flanagan (GUE/NGL)

Výskumníci Komisie pritom v lete vypočítali, že obe stratégie citeľne ovplyvnia produkciu a príjmy poľnohospodárov. V záveroch svojho výskumu upozorňujú, že poľnohospodárstvo čaká „náročné prechodné obdobie“ a splnenie ambicióznych zelených cieľov si bude vyžadovať oveľa viac podporných nástrojov ako dnes ponúka poľnohospodárska politika EÚ. Poľnohospodári preto od Komisie budú chcieť čo najskôr počuť riešenia.

Prečo je to tak

Opomenutie poľnohospodárstva v prejave roka nie je žiadnou novinkou. Chýbalo v ňom aj v posledných dvoch vystúpeniach von der Leyeneovej predchodcu Jeana-Claude Junckera. Prečo je to aj napriek uvedeným protiargumentom tak?

Ako hovorí europoslanec Michal Wiezik, úlohu zohráva aj veľmi zložitý a problematický proces rozhodovania a hľadania kompromisov v politikách, ktoré so sektorom súvisia.

„Mohli sme to vidieť pri rokovaniach o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ale aj pri príprave zelenej taxonómie, či stratégie pre lesy. Skrátka témy, pri ktorých nebol dosiahnutý konsenzus, nespomína. Pre objektívnosť prejavu o stave únie, to však nie je dobrý signál.

Tri miliardy stromov a viac dreva v stavebníctve: Čo navrhuje nová stratégia EÚ pre lesy (INFOGRAFIKA)

Európska komisia v polovici júla predstavila Novú stratégiu lesného hospodárstva do roku 2030. Jej hlavným úmyslom je zosúladiť socioekonomické funkcie lesa s novými klimatickými a environmentálnymi cieľmi Európskej únie.

Podľa europoslanca Lukea Minga Flanagana je to dôkaz toho, že sa v EÚ pomaly oslabuje dôležitosť poľnohospodárskej politiky, čo sa prejavuje aj tým, že sa každoročne znižuje podiel agrodotácií na celkovom rozpočte Únie.

„Súčasne ale zvyšujeme rozpočty na obranu a bezpečnosť, čomu dala von der Leyen v prejave jasnú prioritu. Udržateľný potravinový systém je však v konečnom dôsledku aj tak najlepším spôsobom, ako zaistiť Európe bezpečie“ dodáva Flanagan.

Trochu inak reaguje ďalšia podpredsedníčka AGRI výboru Mazaly Aguilar, podľa ktorej je hlavným dôvodom to, že Komisia nemá žiadnu predstavu, akým smerom by sa európske poľnohospodárstvo malo uberať.

Preto ju „potešilo“, že šéfka Komisie o agrosektore v prejave nehovorila. „Keby tak spravila, boli by to len slová bez obsahu, ktoré by mohli zakryť, ako Komisia európskym agropotravinárskym sektorom a vidiekom pohŕda,“ povedala Španielka pre EURACTIV Slovensko.