Prečo Slovensko prichádza o pôdu

Ilustračný obrázok. [FOTO TASR/AP]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Zmena musí vyrásť z pôdy

Hoci má Slovensko v porovnaní s inými krajinami EÚ pomerne prísnu právnu ochranu pôdneho fondu pred záberom, nové bytovky a montovne  stále vznikajú aj na najkvalitnejších pôdach. Výmera poľnohospodárskej pôdy na Slovensku sa len za posledných 15 rokov zmenšila o 70 tisíc hektárov.

Keď sa vlani maďarský premiér Viktor Orbán rozhodol založiť fond, cez ktorý bude pre svojich poľnohospodárov skupovať úrodnú slovenskú pôdu, našich politikov prepadla panika. Poslanci sa predbiehali s návrhmi zákonov na ochranu slovenskej pôdy a problém s maďarským predsedom vlády musel riešiť až premiér Eduard Heger.

Snaha chrániť domácu pôdu pred zahraničným kapitálom je úplne prirodzená. No zabúdame pri nej na to, že za úbytok poľnohospodárskej pôdy si Slováci svojimi rozhodnutiami môžu hlavne sami.

Výmera poľnohospodárskej pôdy štyridsať rokov nepretržite klesá. Len za posledných 15 rokov sa zmenšila o 70 tisíc hektárov, čo sú asi tri percentá agrárnej pôdy, no k tomu treba pridať aj pôdu, ktorú síce v oficiálnych štatistikách vedieme ako poľnohospodársku, no pre ľudskú činnosť je tak vyčerpaná, že pre farmárov za chvíľu môže byť bezcenná.

Tieto problémy akoby slovenským poľnohospodárom a politikom unikali.

Tlak na pôdu sa zvyšuje

Najskôr sa pozrime na to, prečo nám vlastne mizne poľnohospodárska pôda. Za hlavnú príčinu môžeme označiť hospodársky rozvoj: mestá a obce sa zväčšujú, rozvíja sa priemysel a infraštruktúra. Výstavba sa na Slovensku rozbehla hlavne po páde komunizmu, kedy sa pôda vracala do rúk pôvodných vlastníkov.

Od vzniku samostatného štátu do roku 2020 podiel zastavaných plôch vzrástol o viac ako 110 tisíc hektárov. Najviac poľnohospodárskej pôdy – skoro 20 tisíc – hektárov za posledných dvadsať rokov zabrali nové byty, rekreačné objekty. V rovnakom čase na takmer šesťtisíc hektároch poľnohospodárskej pôdy vznikli priemyselné parky a logistické centrá.

Obyvateľom sa vďaka tomu ľahšie hľadá bývanie a zamestnanie. No horšie je, že to častokrát ide na úkor najhodnotnejších pôd, aké u nás máme. Slovensko už teraz zápasí s nízkou potravinovou produkciou, záber úrodných ju môže ešte viac zraziť na kolená.

Biológ Frouz: Pôda nepúta záujem ako voda a vzduch, má to vplyv na jej stav

Dýchanie pôd uvoľňuje päťkrát viac CO2 ako človek svojou činnosťou, hovorí vedec Jan Frouz. „Keby sme zvýšili podiel organickej hmoty v pôde o štyri promile, tak by to úplne kompenzovalo ľudský príspevok ku klimatickej zmene daný spaľovaním fosílnych palív,“ vysvetľuje. 

„V mnohých prípadoch išlo o veľmi kvalitné pôdy – černozeme, čiernice, hnedozeme. Až 63 percent priemyselných parkov vyrástlo na ´zelených lúkach´, ktoré sa predtým využívali na poľnohospodárstvo,“ hovorí riaditeľka Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied Zita Izakovičová.

Tlaky na záber pôdy stále rastú. Podľa Izakovičovej hlavne pre bytovú výstavbu. Do poľnohospodárskej krajiny sa rozťahujú nové obytné štvrte na okrajoch vidieckych sídel, hoci na prvý pohľad do nich úplne nezapadajú. „Perličkou je, že počet obyvateľov sa znižuje ale naopak rozloha zastavanej plochy sa zvyšuje. Je to zrejme dôsledok nášho konzumného spôsobu života,“ dodáva vedkyňa.

Prečo je to tak

Zábery neprestávajú ani napriek zákonom, ktoré pred nimi majú pôdny fond chrániť. Ústava hovorí, že „poľnohospodárska a lesná pôda ako neobnoviteľné prírodné zdroje požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti“. V roku 2004 bol prijatý špeciálny zákon na ochranu poľnohospodárskej pôdy. Jednotlivé paragrafy ju majú chrániť pred degradáciou, eróziou, ale aj pred záberom.

Právna ochrana na papieri teda na prvý pohľad vyzerá dobre, ale pre využitie v praxi je dosť vágna. Izakovičová ako príklad uvádza paragraf, ktorý stanovuje, že poľnohospodársku pôdu možno na stavebné účely použiť iba „v nevyhnutných prípadoch a v odôvodnenom rozsahu“.  Skúsenosti ukazujú, že rozhodovacie orgány k jeho výkladu pristupujú veľmi kreatívne.

„Žiaľ nemáme ešte dostatočne vypestovaný environmentálny cit a princípy a kritéria, ktoré sú aj základnými ukazovateľmi zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja a vštepené v našich mysliach a zabehnuté v našich životoch,“ myslí si Izakovičová.

Prečo Únia potrebuje spoločný zákon na ochranu pôdy

Zhoršujúci sa stav pôdy stojí EÚ miliardy eur. Podľa viacerých európskych inštitúcií tento trend EÚ nezvráti, ak sa nedohodne na jednotných pravidlách ochrany pôdy. Únia sa v minulosti pokúšala prijať smernicu pre pôdu, no pre odpor niektorých členských štátov je pôda na rozdiel od vody a ovzdušia stále bez právnej ochrany EÚ. 

Nefungujú ani sankcie, ktoré umožňuje zákon pre prípady, keď niekto poľnohospodársku pôdu zaberie neoprávnene. Previnilcovi sa viac oplatí zaplatiť pokutu, ako vzdať sa svojho zámeru.

Úrodným pôdam nepomohla ani zmena zákona v roku 2013. Do tohto roku legislatíva chránila 21 percent najkvalitnejších pôd na Slovensku. Po prijatí novely ale ochraňuje 30 percent pôdy v každom katastri. „A tak napríklad v Liptovskom Mikuláši chránime aj pôdu, ktorá nemá dobré pôdne a produkčné vlastnosti. Úplne rovnako ale chránime aj pôdu v katastroch Podunajskej nížiny, kde je 100 percent najkvalitnejšej pôdy,“ hovorí pôdoznalkyňa Jaroslava Sobocká z Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy.

Pri rozhodovaní o vyčlenení agrárnej pôdy na nepoľnohospodárske účely majú rozhodujúce slovo samosprávy a okresné úrady. To, či na nej môžu vyrásť nové montovne alebo byty, majú v rukách obce a mestá pri tvorbe územného plánu. Hoci by pri tom mali brať do úvahy aj prírodné a kultúrne hodnoty územia, veľakrát ich prehliadajú. Dôvodom je tiež politika. „Územný plán podobne, ako jeho zmeny schvaľuje miestne zastupiteľstvo, teda priestorový rozvoj vo veľkej miere závisí aj od poslancov miestneho zastupiteľstva a ich záujmov,“ vysvetľuje Izakovičová.

Následne o odňatí agrárnej pôdy na nepoľnohospodárske účely majú definitívne slovo okresné úrady. Pri posudzovaní každého záberu majú povinnosť chrániť najkvalitnejšiu pôdu. A aj keď má Slovensko na rozdiel od iných krajín aj podrobné databázy, ktoré hodnotia každý centimeter pôdneho fondu podľa kvality, zábery sa najcennejším pôdam nevyhýbajú. „Spôsobov a nástrojov máme dostatok, záleží len na nás ako ich využijeme,“ hovorí vedkyňa Izakovičová.

Keď sa činí príroda

Slovensko ale o poľnohospodársku pôdu pripravuje aj príroda. Časť z nej v posledných desaťročiach prirodzeným spôsobom skrátka spustla. Keď sa pôda prestane obrábať a vyženú sa z nej aj hospodárske zvieratá, začne postupne zarastať drevinami až z nej na konci vznikne les.

Úplne presné čísla o rozlohe spustnutých pôd nemáme, no výskumné predpoklady hovoria, že ich u nás môže byť až 450 tisíc hektárov, čo je takmer 19 percent z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy. Na rozdiel od pôd, ktoré skončili pod zástavbou, sa po vhodných zásahoch – napríklad opätovnej pastve zvierat – ešte dajú zachrániť a vrátiť farmárom na výrobu potravín.

Našim poľnohospodárom by ale ešte viac starostí mala robiť pôdna erózia. Je to vôbec najzávažnejší problém degradácie slovenskej pôdy. Keď farmári na svojich poliach nehospodária s citom, veľké množstvá pôdy im nenávratne každú sezónu odnesie voda alebo vietor. Popri vplyvoch klimatickej zmeny je totiž hlavným dôvodom erózie intenzifikácia poľnohospodárstva.

Takýto problém má skoro štvrtina poľnohospodárskych pôd a ďalším stovkám tisíc hektárov toto riziko hrozí v blízkej budúcnosti. Erózia pritom výrazne znižuje úrodnosť pôdy a tak ju môžeme priamo prepojiť aj s veľmi obľúbeným heslom slovenských politikov – klesajúcou potravinovou sebestačnosťou.

A hoci by pôdu pred eróziu mala chrániť už spomínaná legislatíva, v praxi štát nemá veľa nástrojov, ktorými by mohol poľnohospodárom zakazovať škodlivé praktiky.

„Porušovanie pravidiel a ani vymožiteľnosť práva nie je stále dostatočná. Stále sa oveľa viac oplatí zákony porušovať ako dodržiavať,“ hovorí Izakovičová.


Hlavné dôvody vzniku pôdnej erózie

  • Meteorologické faktory: prívalové dažde a silné vetry.
  • Málo organickej hmoty v pôde, ktorá by zadržiavala vodu.
  • Odstraňovanie prírodných prvkov v krajine, ktoré by chránili pôdu pred vodou a vetrom: biopásy, medze, stromoradia.
  • Časté a necitlivé využívanie ťažkých mechanizmov spôsobuje zhutnenie pôdy
  • Necitlivá orba pôdy: príliš hlboká orba a oranie po spádnici na svahovitých pozemkoch.
  • Nesprávne osevné postupy: nevhodný výber plodín, málo časté striedanie plodín, ponechávanie pôdy bez pokrytia
  • Odlesňovanie rozsiahlych pozemkov.

Čo sa s tým dá robiť?

Vo všeobecnosti by slovenskej pôde pomohlo, keby ju roľníci obrábali s menšou intenzitou. V poľnohospodárskom slovníku sa to nazýva šetrné technologické postupy. Jedným z takýchto postupov je, keď poľnohospodár na povrchu pôdy nechá pozberové rastlinné zvyšky predplodín (skoré plodiny, ktoré sa vysádzajú pred hlavnou plodinou) a medziplodín (pestované medzi hlavnými plodinami), alebo ich s obrobenou pôdou plytko premieša.

„Pri tomto šetrnom obrábaní pôdy v porovnaní s klasickou orbou je pôda dlhšie pod rastlinným krytom, čím sa znižuje vyplavovanie ľahko pohyblivých foriem živín, najmä dusíka do podzemných vôd. Cielené využívanie zvyškov predplodín a hmota medziplodín na povrchu pôdy ju chráni pred vodnou a veternou eróziou, pred neproduktívnym výparom vody a rozplavovaním štruktúrnych agregátov,“ vysvetľuje vedkyňa Božena Šoltýsová z Výskumného ústavu agroekológie v Michalovciach. Pôdu pred eróziou podľa nej ochráni aj zakladanie neproduktívnych zelených pásov, či bezorbové postupy obrábania pôdy.

Podcast | Farmári majú obavy z nových dotačných pravidiel, no zmeniť sa musia

Poľnohospodári postupne zisťujú, čo všetko sa pre nich zmení s novou Spoločnou poľnohospodárskou politikou. Ich príjmy z dotácií sa po roku 2023 citeľne znížia, kým rozsah povinností narastie. Čaká ich rozdeľovanie lánov, či ponechávanie väčších plôch bez produkcie.

Ochrana pôdy pred eróziou je jednou z priorít agrodotáčného strategického plánu na roky 2023 až 2027, o ktorom teraz ministerstvo pôdohospodárstva rokuje s Európskou komisiou. Agroministerstvo v ňom na poľnohospodárov nejde príkazmi ale finančnými motiváciami. Farmári dostanú dodatočné dotácie, takzvané ekoschémy, ak rozdelia polia na menšie bloky, budú na nich vytvárať viac neproduktívnych prvkov, ako stromoradia, remízky, alebo pásy kvetov. Zvláštnu podporu dostane aj agrolesníctvo, teda pestovanie drevín na ornej pôde, čo má takisto prispieť k jej ochrane pred eróziou.

Podľa vedkyne Izakovičovej by pôde pomohlo tiež viac ekologického poľnohospodárstva. „To je oveľa citlivejšie k ochrane prírody, prírodných zdrojov a k ochrane životného prostredia,“ vysvetľuje.

Európska komisia navrhuje, aby ekofarmy do roku 2030 v Únii pokrývali štvrtinu poľnohospodárskej pôdy. Na Slovensku sa dnes ekologicky hospodári na desatine pôdy. V najbližších siedmich rokoch chce ministerstvo pôdohospodárstva toto číslo zvýšiť aspoň na 14 percent.

Článok pôvodne vyšiel v spoločnej prílohe Denníka N a portálu EURACTIV Slovensko, ktorej hlavnou témou je klíma. 

 Partner  

Sledujte

 

Newsletter