Veľká väčšina peňazí z fondov EÚ sa aj po roku 2020 bude rozdeľovať na základe relatívneho bohatstva európskych regiónov. Zvyšuje sa však váha ukazovateľov nezamestnanosti a úrovne vzdelania. Úplnou novinkou je kritérium migrácie a klímy.
Slovensko bude mať po roku 2020 takmer o štvrtinu menej peňazí z fondov EÚ ako v súčasnom programovom období. To vyplýva z návrhu budúcej politiky súdržnosti, ktorý v máji minulého roku predstavila Európska komisia.
Presné sumy národných alokácií sú výsledkom konkrétneho matematického modelu prideľovania, ktorý Komisia prvýkrát zahrnula aj do návrhu ustanovení o fondoch EÚ.
Proces rozdeľovania eurofondového koláča je vďaka tomu transparentnejší ako v minulosti a umožňuje pochopiť, ako exekutíva EÚ v prípade Slovenska dospela práve k číslu 13,3 miliardy eur.
Najviac pre chudobné kraje v chudobných štátoch
Model prideľovania eurofondov – takzvaná berlínska metóda – má korene v roku 1999. Jeho základná logika sa odvtedy príliš nezmenila. Hlavným kritériom prerozdeľovania je relatívne bohatstvo regiónov. Politika súdržnosti má hlavne mazať rozdiely medzi bohatými a chudobnými regiónmi, preto najviac prostriedkov smeruje do samospráv, ktoré najviac zaostávajú.
Politika súdržnosti má tri fondy: Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond plus (EFS+) a Kohézny fond (KF). Ich spoločný rozpočet na nasledujúcich sedem rokov má byť 373 milárd eur.
Prvé dva sú takzvané štrukturálne fondy a ich hlavnou náplňou je podpora hospodárskeho rastu a zamestnanosti. Štáty z nich budú môcť čerpať 326 miliárd eur. Z toho necelých desať miliárd eur Komisia vyčlenila na Územnú spoluprácu, čiže cezhraničné projekty, na ktorých sa podieľajú dve alebo viac susedných krajín.
Zvyšných 316 miliárd eur už Komisia prideľuje jednotlivým európskym regiónom podľa výšky ich HDP. Zjednodušene – čím viac chudobných regiónov krajina má, tým viac peňazí dostane zo štrukturálnych fondov.
Najviac finančných prostriedkov pripadne na takzvané „menej rozvinuté regióny“ s HDP na obyvateľa nižším ako 75 percent únijného priemeru. Do tejto kategórie spadajú aj všetky slovenské regióny s výnimkou Bratislavy.
Pre konkrétnu výšku alokácie regiónu je dôležitý počet jeho obyvateľov a presný rozdiel jeho HDP a HDP priemeru EÚ. Na toto číslo sa potom ešte uplatňuje národný koeficient odrážajúci relatívne bohatstvo členského štátu.
„Chudobný región v chudobnej krajine preto dostáva viac ako rovnako chudobný región v menej chudobnej krajine,“ vysvetľuje zákonitosť rozdeľovania peňazí zo štrukturálnych fondov Európsky dvor audítorov.
Novinkou reformovanej politiky súdržnosti ale je, že ukazovateľ HDP už nebude jediným alokačným kritériom. Regióny, ktoré majú problémy s vysokou nezamestnanosťou mladých, emisiami skleníkových plynom, či migráciou, majú po novom nárok na „prémie“.
Naopak, s najmenšou finančnou podporou z EFRR a ESF+ môžu rátať „rozvinutejšie regióny“ s HDP na hlavu nad 90 percent priemeru Únie. Sem patrí práve aj oblasť slovenského hlavného mesta.
V ich prípade je rozhodujúci počet obyvateľov a niekoľko socioekonomických ukazovateľov s rôznou váhou, ako napríklad počet vysokoškolsky vzdelaných osôb alebo počet nezamestnaných.
Komisia okrem toho rozoznáva kategóriu „prechodných regiónov“. V nej Slovensko zatiaľ nemá zastúpenie. Tempo približovania stredu a východu Slovenska k priemeru EÚ sa postupne spomalil. V najbližších siedmich rokoch sa tak zrejme žiadny slovenský región neposunie do tejto kategórie.
Slovensko bude mať na základe tohto alokačného modelu k dispozícii 8,3 miliardy eur z EFRR a takmer dve a pol miliardy z ESF+. V rámci Európskej územnej spolupráce môže počítať s ďalšími 235 miliónmi eur.
Polovičný Kohézny fond?
Prostriedky z Kohézneho fondu sa neprideľujú jednotlivým regiónom, ale krajinám ako celku. Peniaze z neho môžu čerpať iba štáty EÚ s HDP nižším ako 90 percent priemeru celej dvadsaťsedmičky, čiže 15 krajín vrátane Slovenska.
Komisia v návrhu pre KF na roky 2021 až 2027 vyčlenila bezmála 47 miliárd eur. To je skoro o polovicu menej ako v súčasnom programovom období, čo je terčom ostrej kritiky kohéznych krajín. Slovenská vláda v rámcovej pozícii k Viacročnému finančnému rámcu hovorí o „veľmi negatívnom dopade na financovanie infraštruktúrnych a environmentálnych projektov.“
Škrty v KF Brusel obhajuje tvrdením, že nové členské štáty už nepotrebujú veľké investície do dopravnej a environmentálnej infraštruktúry. Podľa európskych audítorov navyše Komisia znížené financovanie z KF vyrovnáva vyššími alokáciami z EFRR a ESF+ pre najchudobnejšie regióny.
Spôsob delenia peňazí z Kohézneho fondu zostáva nezmenený. Celková suma jeho rozpočtu je výsledkom násobenia sumy 62,9 eura na osobu/rok a počtom obyvateľov kohéznych krajín. Tieto peniaze si potom štáty delia na základe počtu obyvateľov, rozlohy a ich národnej prosperity. Opäť teda platí, že najviac zvýhodnené sú najchudobnejšie krajiny EÚ.
Slovensku na ďalšie sedemročné programové obdobie z Kohézneho fondu pripadne 2,1 miliardy eur.
Záchranné siete a stropy
Tento spôsob výpočtu národných eurofondových balíčkov ale môže spôsobiť, že niektoré oproti súčasnosti stratia veľký balík peňazí.
Európska komisia preto do návrhu pridala aj takzvané záchranné siete, aby prepad nebol príliš veľký. Mechanizmus záchrannej siete vylučuje možnosť, aby prechodné regióny dostali menej,ako keby boli v kategórii rozvinutejších regiónov. Súčasne zmierňuje finančné dopady pre regióny, ktoré strácajú postavenie menej rozvinutého regiónu a presúvajú sa k tým prechodným.
Hlavná záchranná sieť zaručuje, že krajina nedostane menej ako 76 percent prostriedkov vyčlenených na obdobie 2014 až 2020. To je prípad Česka, Litvy, Maďarska a Estónska. Tieto krajiny by si mali pohoršiť práve o maximálnu možnú mieru – 24 percent.
V opačných prípadoch sa uplatňujú takzvané stropy. Členská krajina nemôže na ďalších sedem rokov dostať viac ako 108 percent dnešnej alokácie. To je zas prípad Bulharska, Rumunska a Grécka. Existuje tiež strop pre najbohatšie štáty EÚ, ktoré si oproti aktuálnemu obdobiu nemôžu prilepšiť vôbec.
Rokovania ešte prinesú zmeny
Z návrhu Európskej komisie pre budúcu politiku súdržnosti v súhrne vyplýva, že hoci relatívne bohatstvo regiónu zostáva hlavným alokačným kritériom, jeho váha sa trochu zníži. Kým na roky 2014 až 2020 predstavovalo 86 percent pridelených eurofondov, po roku 2020 to bude 81 percent.
Mierne sa zvyšuje dôležitosť demografických ukazovateľov, vzdelania a trhu práce. Úplnou novinkou sú kritéria klímy a migrácie. Tie však v súhrne rozhodujú len o štyroch percentách financií kohéznej politiky.
Skúsenosti z minulosti ale predpovedajú, že sa výsledné čísla pre členské krajiny ešte budú meniť. V záverečných fázach rokovaní sa tak inštitúcie EÚ, ako aj členské štáty pokúsia prekopať súčasný návrh podľa vlastných predstáv.
Rovnako tak slovenská vláda avizuje, že sa v ďalšej fáze rokovaní pokúsi čo najviac zmierniť znižovanie pridelených eurofondov. „Všetkými možnými prostriedkami a na všetkých úrovniach bojujeme za to, aby bola vyššia,“ povedala pre EURACTIV.sk Denisa Žiláková z Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, ktorý koordinuje čerpanie fondov EÚ na Slovensku.
„V predchádzajúcich obdobiach viedli politické rokovania tiež k prideleniu dodatočných finančných prostriedkov pre určité členské štáty a regióny,“ pripomínajú európski audítori.
