Predstavovali si ho inak, no vraj je to len prvý krok. Rozpočet eurozóny sa podobá na eurofondy

Eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Pierre Moscovici. [EPA-EFE/Julien Warnand]

Ministri financií eurozóny v stredu (9. októbra) dospeli k dohode o detailoch „rozpočtového nástroja“ pre 19 členských štátov. Jej súčasťou sú aj silnejšie opatrenia na podporu krajín zasiahnutých náhlym ekonomickým šokom.

Po maratóne rozhovorov ministri aspoň čiastočne prekonali názorové rozdiely, ktoré dlho brzdili vznik samostatného balíku peňazí pre eurozónu. Na jednej strane sú krajiny ako Francúzsko a Španielsko, ktoré by od nového rozpočtu očakávali náležitú „stabilizačnú“ funkciu. Proti tomu sú hlavne severské štáty na čele s Holandskom, ktoré odmietajú  akékoľvek nové fiškálne transfery v EÚ.

Takzvaný nový Rozpočtový nástroj na podporu konvergencie a  konkurencieschopnosti (BICC) je primárne zameraný na podporu reforiem a investícií v štátoch eurozóny. Podľa Slovenska, ktoré dlhodobo podporuje vytvorenie nástroja, je prijímanie reforiem nevyhnutnou podmienkou lepšieho fungovania Hospodárskej a menovej únie.

Rozpočet bude hotový v roku 2021, uviedol po rokovaniach šéf Euroskupiny, teda neformálneho združenia ministrov z krajín eurozóny, Mário Centeno. „Máme nový pilier na podporu eura,“ povedal novinárom na tlačovej konferencii.

Kritici však vzhľadom na jeho hlavné zameranie tvrdia, že nejde o skutočný rozpočet.

Maratón rokovaní dal zelenú reforme eurozóny. Na čom sa (ne)dohodli financmajstri EÚ?

Devätnásť ministrov financií sa po dlhých rokovaniach dohodlo na nových nástrojoch, ktoré eurozóne dajú viac možností brániť sa pred budúcimi hospodárskymi krízami. 

Malý rozpočet

Ako po schôdzke na Twitteri informoval šéf francúzskeho rezortu financií Bruno Le Maire, ministri sa dohodli na metóde rozdelenia peňazí z rozpočtu, na spôsobe jeho riadenia a na možnom znížení miery spolufinancovania. Tým musia členské štáty prispieť, aby sa v čase ekonomického poklesu dostali k čerstvým peniazom. „Je to solídny základ pre dokončenie rozpočtu eurozóny v roku 2020,“ dodal Le Maire.

O celkovej sume sa však ešte nerozhodlo. Rozpočet bude súčasťou Viacročného finančného rámca (MFF) na roky 2021 až 2027, teda dlhodobého rozpočtu EÚ. Členské štáty sa zaviazali ukončiť rokovania o MFF koncom tohto roka.

Odhaduje sa však, že 19 štátov eurozóny bude mať na sedem rokov k dispozícii okolo 17 miliárd eur. Táto čiastka má však ďaleko od sumy predstavujúcej „niekoľko percent“ HDP eurozóny, ktorú si kedysi predstavoval francúzsky prezident Emmanuel Macron, jeden z veľkých obrancov ambiciózneho rozpočtu eurozóny.

Návrh na vytvorenie rozpočtu pre eurozónu rozdeľuje členské štáty EÚ

Európski lídri jednohlasne podporujú dobudovanie architektúry menovej únie. Zhoda však platí len do momentu, keď sa začne hovoriť o konkrétnych reformných opatreniach.

Suma by však mohla byť navýšená v neskoršej fáze prostredníctvom medzivládnej dohody. Jej detaily ale Únia musí prediskutovať pred tým, než začne od roku 2021 platiť nový celoúnijný rozpočet.

Krajinám sa z rozpočtu vráti minimálne 70 percent sumy, ktorou doň prispeli. Vlády budú projekty spolufinancovať 25 percentami.

Ministri sa tiež dohodli, že 80 percent peňazí z rozpočtu rozdelia podľa dvoch kritérií – počet obyvateľov a inverzný HDP na hlavu. Zvyšných 20 percent sa bude môcť použiť na riešenie špecifických problémov zasiahnutej krajiny. Tieto peniaze ale musia podporiť štrukturálne reformy a investície. Objem peňazí poskytovaných vládami sa môže znížiť na polovicu v prípade zlej ekonomickej situácie.

Kompromis požiadaviek

Asi najkontroverznejšou témou rokovaní bolo zahrnutie stabilizačnej funkcie do novovytvoreného rozpočtu, pričom na stole bolo niekoľko možností. Jednou z nich bolo zníženie národného spolufinancovania vo výnimočných ekonomických obdobiach. Ďalšou zvažovanou možnosťou bolo vyčlenenie časti peňazí pre krajiny zasiahnuté ťažkým ekonomickým šokom.

Španielsko počas posledných týždňov varovalo, že bez týchto zložiek nový nástroj nepodporí. Jeho zástupcovia však neskôr pre EURACTIV.com vyjadrili spokojnosť s priebehom rokovania. Madrid podľa ministerky financií držal „veľmi pevnú pozíciu“, aby zabezpečil, že fond bude mať skutočnú  „pridanú hodnotu“. Namietala, že bez týchto proticyklických častí by nový nástroj bol len obdobou existujúcich eurofondov.

Rozpočet eurozóny nemôže preberať funkcie celoúnijného rozpočtu

Rozpočtový nástroj pre eurozónu musí podporovať rast produktivity a zbližovať hospodárske cykly jednotlivých členských krajín eurozóny, tvrdia analytici nemeckého think-tanku Jacques Delors Institute.

Holandský minister financií Wopke Hoekstra privítal dohodu z iných dôvodov. Holandsko o začiatku rokovaní odmietalo ambicióznejší rozpočet, ktorý by mal aj stabilizačnú funkciu. Po stretnutí na Twitteri napísal, že Euroskupina nakoniec „prijala dobré rozhodnutie“. Nový rozpočtový nástroj podľa neho „vďaka prepojeniu s reformami zlepší využívanie peňazí EÚ,“ dodal. Hoekstra pri príchode na schôdzku novinárom povedal, že pre jeho krajinu bolo „kriticky dôležité“ zabezpečiť podmienenosť fondu. To znamená, že prijímanie peňazí bude podmienené uskutočňovaním reforiem v dotknutej krajine.

V súčasnosti je však konečná dohoda ministrov ďaleko od rozpočtu eurozóny, ktorý podľa varovaní z mnohých strán stále chýba v menovej únii. Dlhodobo na to upozorňuje Európska komisia a Európska centrálna banka.

Odchádzajúci komisár pre ekonomické záležitosti Pierre Moscovici pred začiatkom rokovania Euroskupiny povedal, že návrh na stole nebol „rozpočet eurozóny, o ktorom sme snívali“. Ale bol to „prvý a užitočný krok“. Pre Moscovici to po siedmich rokoch bolo posledné stretnutie ministrov eurozóny. Zopakoval, že menová únia „potrebuje efektivitu a spoločné pravidlá, ale tiež solidaritu“.

Prvý a užitočný krok

Slovensko návrh nariadenia o rozpočtovom nástroji víta. Rezort financií v oficiálnom stanovisku píše, že nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, zamestnanosť, či národný rozpočet.

„Realizácia štrukturálnych reforiem a investícií je nevyhnutnou súčasťou efektívneho fungovania a zvyšovania odolnosti Hospodárskej a menovej únie. Slovenská republika podporuje konzistenciu s existujúcimi procesmi európskeho semestra a domácimi rozpočtovými procesmi, a rozhodovanie na úrovni členských štátov, ktorých menou je euro.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press