Predstavy Komisie a členských štátov o Európskom menovom fonde sa líšia

Vytvorenie Európskeho menového fondu podporuje aj slovenský minister financií Peter Kažimír [AP Photo/Virginia Mayo]

Komisia navrhuje, aby sa Európsky menový fond pri vykonávaní svojich úloh povinne zodpovedal Európskemu parlamentu. Členským štátom eurozóny sa to nepáči.

Európska komisia v decembri minulého roku predstavila svoj akčný plán pre prehĺbenie hospodárskej a menovej únie. Balíček Komisie obsahuje aj návrh na premenu súčasného Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM, tzv. trvalý euroval) na Európsky menový fond (EMF).

Európsky menový fond by mal rovnako ako trvalý euroval zabezpečovať stabilitu v eurozóne. Vychádzal by priamo z modelu EMS a disponoval rovnocennou úverovou kapacitou – 500 miliárd eur.

Súčasne by mal pomáhať Jednotnému fondu pre riešenie krízových situácií so záchranou zlyhávajúcich bánk. Komisia tiež chce, aby podporoval plánovaný „stabilizačný mechanizmus“, čím sa rozumie akýsi fond pre horšie časy. Ten bude pomáhať udržať investície nad vodou v krajinách zasiahnutých asymetrickými šokmi.

„V Európskej únii svieti slnko“. Komisia to chce využiť na dobudovanie eurozóny

Európska komisia predstavila balíček návrhov na prehĺbenie hospodárskej a menovej únie. Chce vytvoriť post európskeho ministra hospodárstva a financií, či Európsky menový fond.

Myšlienku rozšírenia právomocí pre súčasný záchranný fond podporujú aj lídri dvoch najväčších ekonomík eurozóny, Francúzska a Nemecka. O nevyhnutnosti premeny eurovalu na Európsky menový fond minulý rok hovoril aj slovenský minister Peter Kažimír.

O ďalšom osude Európskeho menového fondu budú rozhodovať hlavy štátov eurozóny na marcovom summite Európskej rady.

V súčasnosti sú však predstavy členských krajín o fungovaní Európskeho menového fondu v niektorých ohľadoch odlišné od toho, čo navrhuje európska exekutíva.

Má sa EMF zodpovedať europoslancom?

Európsky stabilizačný mechanizmus je dnes inštitúciou mimo právneho rámca EÚ, ktorá je plne pod kontrolou jeho akcionárov – členských štátov eurozóny.

Všetky dôležité rozhodnutia ESM prijíma Rada guvernérov zložená z ministrov financií členských štátov. Najdôležitejšie rozhodnutia, ktoré majú „zásadný finančný vplyv“, vyžadujú jednohlasnú zhodu všetkých členov Rady guvernérov ESM. Hlasovací proces však pozná aj tzv. núdzový postup, kedy o poskytnutí záruk môže rozhodnúť 80 percentná väčšina akcionárov.

Návrh Eurokomisie počíta s tým, že sa menový fond zakotví do právneho rámca  EÚ a stane sa tak oficiálnou európskou inštitúciou, akou je dnes napríklad Európska centrálna banka. Fond by sa mal vzhľadom na „citlivú a dôvernú povahu diskusií“ súvisiacich s vykonávaním jeho úloh zodpovedať Európskemu parlamentu.

Kažimír prezentoval v Bruseli svoju predstavu o eurozóne

Zahŕňa fiškálnu kapacitu, možnosť krajiny vyhlásiť platobnú nechopnosť, bankovú úniu a spločnú emisiu dlhu.

„Od EMF by sa malo vyžadovať predkladanie výročnej správy vyššie uvedeným inštitúciám Únie spoločne s jeho ročnou účtovnou závierkou a finančnými výkazmi. Generálneho riaditeľa môže pozvať Parlament alebo môže požiadať, aby bol pozvaný. EMF má reagovať aj na ústne a písomné otázky Parlamentu,“ píše sa v dokumente.

Tomu sa podľa informácií Politica budú európski financmajstri snažiť zabrániť. Fínska vláda tak napríklad už tento týždeň vydala stanovisko, v ktorom podporuje myšlienku transformácie trvalého eurovalu na EMF, ale „nesúhlasí s návrhom na dohľad“.

„Namiesto toho by mal vzniknúť na pôdoryse dnešnej medzivládnej zmluvy“, píše sa v stanovisku Helsiniek.

Ministri sa preto podľa Politica rozhodli poveriť Hospodársky a menový výbor vypracovaním návrhu, ktorý by dohľad Európskeho parlamentu vylúčil.

Spor o fiškálny dohľad?

Kľúčovou ostáva otázka spoôsobu riadenia Európskeho menového fondu.

Mala by v novom EMF o uvoľnení peňazí z eurovalu rozhodovať väčšina členov Rady guvernérov, alebo by mali mať ministri aj naďalej v rukách právo veta? Decembrový balíček Bruselu navrhuje posilnňiť prvú možnosť.

Pre niektoré členské štáty by však toto mohla byť červená čiara, ktorú nebudú ochotné prekročiť. Odmietavo sa k takejto možnosti stavia hlavne Nemecko, ktoré je najväčším prispievateľom do záchranného fondu.

„Ministerstvo financií podporuje zachovanie súčasného jednomyseľného hlasovania s možnosťou núdzového postupu,“ uviedol pre portál euractiv.sk slovenský rezort financií.

Ďalšou z doposiaľ nevyriešených otázok je tiež to, či má nový záchranný fond  držať ochrannú ruku nad dodržiavaním fiškálnych pravidiel v krajinách eurozóny. Dohľad a koordináciu hospodárskych politík má dnes podľa Paktu stability a rastu na starosti Európska komisia.

Analýza, ktorú si nechal vypracovať Európsky parlement, upozorňuje, že vytvorenie „plnohodnotného“ EMF bude v očiach ministrov zákonite znamenať aj nárok na fiškálny dohľad. To by viedlo k duplicite kontrolnej funkcie, čo podľa dokumentu „nemôže fungovať“. Tvrdí, že odovzdanie fiškálnej kontroly do rúk Rady EÚ, alebo Euroskupiny by bola chyba, ktorá by viedla k „svojvoľnej politizácii“.

Z rovnakých dôvodov by však podľa niektorých členských štátov nemala do práce EMF zasahovať Európska komisia. O tom, že by dohľad nad dodržiavaním fiškálnych pravidiel mal prejsť z komisie na EMF hovoril minulý rok aj bývalý nemecký minister financií Wolfgang Schäuble.

MMF podporuje vytvorenie Európskeho menového fondu

Tempo európskeho hospodárskeho rastu je vyššie a stabilnejšie ako pôvodne predpovedal Medzinárodný menový fond. Spomaliť ho môže predovšetkým brexit.

„Neveríme, že Komisia bude schopná vynucovať dodržiavanie pravidiel. Podľa nás si neporadí s krajinami, ktoré sú „príliš veľké na to, aby zlyhali“. To je dôvod, prečo sme za zachovanie medzivládnej kontroly,“ hovorí zdroj portálu Politico z prostredia Rady EÚ.

Slovenský rezort financií vo svojom stanovisku napísal, že dohľad nad dodržiavaním fiškálnych pravidiel by mal zostať v kompetencii Európskej komisie. „Dôležité bude zabezpečiť úzku spoluprácu a výmenu informácií medzi oboma inštitúciami a zamedziť duplicite funkcií.“