Premenu slovenských miest na Smart Cities chce vláda financovať hlavne z eurofondov

Ilustračný obrázok [Pixabay]

V budovaní inteligentných miest Slovensko oproti vyspelejším krajinám zaostáva. Vláda chce situáciu napraviť spustením novej webovej platformy pre starostov obcí a miest.

Využívanie inovatívnych riešení zvyšujúcich kvalitu života mestských obyvateľov a technológií šetrných k životnému prostrediu sú bežnou súčasťou rozvoja miest vo vyspelých krajinách. Na Slovensku ale koncept Smart Cities, alebo inteligentných miest, stále nie je dostatočne rozšírený.

Hlavným problémom je, že mestá a obce o ňom, či o možnostiach jeho financovania nemajú dostatok informácií. Slovenská vláda preto spúšťa pilotnú schému podpory, ktorá má starostom slovenských miest a obcí pomôcť zorientovať sa v spleti eurofondových výziev.

Ineteligentné riešenia v mestskej hromadnej doprave, odpadovom hospodárstve, či budovanie „zelených budov“ chce vláda financovať predovšetkým z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF).

Všetky informácie na jednom mieste

Slovenská vláda chce motivovať obce a mestá, aby sa odvážnejšie zapájali do zavádzania inovatívnych riešení. V júli schválila materiál, na základe ktorého vznikne nový mechanizmus  a financovania transformácie slovenských samospráv na takzvané smart cities, alebo inteligentné mestá.

Schéma podpory pre zavádzanie inteligentných riešení na Slovensku zatiaľ chýba. Aj preto v porovnaní s inými krajinami v rozvoji tohto konceptu zaostáva.

„Chceme zjednodušiť život samosprávam,“ priblížil šéf úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši (Smer-SD), ktorý mal prípravu novej stratégie v gescii.

Financovanie „Smart cities“ na Slovensku: Možností je veľa, chýba vôľa a odhodlanie

Aj slovenské mestá majú možnosť stať sa inteligentnými. Nemôžu sa však spoliehať len na podporu štátu a Európskej únie. S iniciatívou musia prísť samy.

Hlavnou novinkou má byť vytvorenie novej webovej platformy, na ktorej by mali byť zverejnené všetky dôležité informácie týkajúce sa agendy Smart Cities. „Bude znamenať, že na jednom mieste budú všetky výzvy, ktoré môžu pomôcť mestám a obciam,“ upresnil Raši.

Mestá a obce okrem toho na stránke nájdu všetky dostupné možnosti financovania, prebiehajúce projekty, ale aj zahraničné príklady dobrej praxe. Webová stránka by podľa Rašiho mala byť spustená do konca tohto roku.

„Chceme, aby sa nezapájali len veľké mestá, ale aby prijímateľmi mohli myť aj tie menšie,“ vyjadril nádej Raši. S čerpaním financií by preto podľa neho mala pomôcť aj poradenská činnosť expertov či novovytvorené call centrum.

Samosprávam chýbajú informácie

Iniciatíva podpredsedu vlády podľa jeho slov tiež súvisí s prieskumom, ktorého výsledky nedávno zverejnilo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Ten sa vybraných miest a obcí pýtal na ich názory a vedomosti ohľadom agendy Smart Cities.

Z výskumu, do ktorého sa zapojilo 413 samospráv, vyplynulo, že len 26,1 percenta opýtaných vie, čo táto agenda predstavuje. Vyše štvrtina z nich považuje tému Smart Cities za dôležitú pre modernizáciu samosprávy, ďalších 46,8 percenta odpovedalo na rovnakú otázku „skôr áno ako nie“.

Úzke vedomosti miest a obcí o inteligentných riešeniach pramenia z nedostatku informácií. Len 15,1 percenta lokálnych respondentov uviedlo, že majú o agende Smart Cities všetky potrebné informácie.

Prístup k agende Smart je podľa ZMOS dôležitý pre komplexný a udržateľný rozvoja územia, ale aj z pohľadu možností financovania nových technologických riešení a inovácií.

„Výsledky prieskumu ukazujú na potrebu aktívnej osvety a približovanie v praxi osvedčených riešení,“ píše sa v tlačovej správe ZMOS.

Čo je vlastne smart city?

Pri predkladaní žiadostí o dotácie bude pre starostov kľúčové dopredu vedieť, čo v skutočnosti smart riešenie či Smart mesto znamená.

Ako sa píše v schválenom vládnom dokumente, Smart Cities je veľmi komplexný a dynamický koncept, ktorý sa dotýka všetkých oblastí fungovania mestských regiónov.  Neexistuje preto ani jeho právna záväzná definícia platná na celom svete. „Kľúčovým menovateľom pri vykonávaní týchto (smart) aktivít je využívanie dát a technológií tak, aby sa dosiahlo skvalitnenie služieb poskytovaných svojim občanom udržateľným spôsobom,“ píše sa vo vládnom materiáli.

Smart cities: Budúcnosť miest v Európe

Ako sa mestá môžu stať inteligentnými? O čom všetkom je koncept smart city? Koľko inteligentných miest máme na Slovensku?

Každý štát, ale aj medzinárodné inštitúcie, ako napríklad Európska investičná banka, či Európska komisia, uplatňuje pre inteligentné mestá vlastnú koncepciu a metodiku. Slovensko chce tú svoju dokončiť ešte pred koncom roku.

ÚPVII chce s ostatnými ministerstvami do konca októbra určiť zoznam projektov a aktivít, ktoré budú považované za inteligentné a teda financovateľné z eurofondov v rámci jednotlivých operačných programov. „Bez ohľadu na to, o aké opatrenie pôjde, malo by viesť k zlepšeniu kvality života občanov v obciach,“ upresnil Raši. Pri definovaní oprávnených aktivít sa chce vláda radiť napríklad aj so Združením miest a obcí Slovenska, ktoré podľa Rašiho najlepšie pozná problémy samospráv s čerpaním eurofondov.

Do konca roka by potom riadiace orgány jednotlivých operačných programov mali spustiť výzvy na prekladanie žiadostí o dotácie na smart riešenia.

„Inteligentné riešenia je nevyhnutné podporovať najmä v oblastiach dopravy a mobility, energetiky, životného prostredia a zmierňovania zmeny klímy, zdravotníctva, sociálnych služieb, vzdelávania, ekonomického rozvoja a tiež rozvoja komunít s využitím informačno-komunikačných technológií,“ upresňuje vládny dokument.

Spoliehame sa hlavne na eurofondy

Schválený materiál z dielne ÚPVII tiež obsahuje súhrn všetkých možností financovania smart projektov dostupných na Slovensku. Okrem eurofondov sa mestá môžu uchádzať aj o peniaze z centrálne riadených, takzvaných komunitárnych programov.

Európska komisia pritom rozpočty programov ako Horizont 2020 či Nástroj na prepojenie Európy (CED), po roku 2020 plánuje navýšiť. Objem eurofondov určených pre Slovensko, naopak, bude menší. Slovenská vláda už avizovala, že sa v budúcnosti chce viac sústrediť na lepšie čerpanie z komunitárnych programov, z ktorých Slovensko zatiaľ profituje len minimálne.

Ako uviedol Raši, nový mechanizmus bude podporovať projekty financované nielen z európskych dotácií, ale aj z návratných foriem financovania.

Mestám a obciam sa tak napríklad otvára možnosť získať výhodné investičné a rámcové úvery od Európskej investičnej banky (EIB). EIB okrem toho tento rok odštartovala pilotný projekt na pomoc mestám pri rozvoji ich stratégie inteligentných miest. Na Slovensku v rámci projektu Jaspers už poskytuje odbornú pomoc mestám Prešov a Nitra.

Únia chce za menej robiť viac: Komisia navrhuje nový investičný program InvestEU

Európska komisia chce investície v Európe nakopnúť s pomocou rozpočtu EÚ. Nová verzia Junckerovho investičného plánu ponúka Slovensku príležitosť ako nahradiť výpadok v eurofondoch po roku 2020.

Pri budovaní inteligentných miest môžu starostovia tiež využiť peniaze štátneho rozpočtu či kombinovanie verejných a súkromných zdrojov.

Tieto možnosti však majú byť len doplnkovou formou financovania. Vláda sa chce sústrediť hlavne na využitie prostriedkov, ktoré – ako uviedol Raši – „máme zadarmo“.

„Chceli by sme, aby to hlavné bolo financované z peňazí EÚ aj preto, že stále bojujeme s tým, aby sme tých finančných prostriedkov stihli dočerpať čo najviac,“ uviedol primátor Košíc.

Stratégia pre inteligentné mestá je dôležitá aj z pohľadu nových investičných priorít politiky súdržnosti v rokoch 2020 až 2027, ako ich navrhuje Európska komisia. Práve investície do inovácií a digitalizácie by mali byť úplne kľúčovou oblasťou, do ktorej by členské krajiny mali smerovať najväčšiu časť európskych dotácií.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia