Prešovský a Košický kraj patria medzi európske regióny, ktoré najviac zasiahla pandémia

Prázdne Hlavné námestie v Prešove počas veľkonočného lockdownu v roku 2020. [TASR/Milan Kapusta]

Vplyv pandémie pocítili v ekonomickej a sociálnej oblasti najmä južné regióny Európy. V strednej a severnej časti mal COVID najnegatívnejší dopad na regióny východného Slovenska. Dôvodov je niekoľko, medzi nimi aj „nízka kvalita správy“, s ktorou sa však potýkala celá krajina, tvrdia experti.

Flexibilný presun peňazí z európskych kohéznych fondov pomohol počas pandémie pokryť núdzové výdavky desiatok regiónov v Únii. Odviedol ale pozornosť od ich dlhodobých a štrukturálnych problémov. V najnovšej štúdii pre Európsky parlament to tvrdia experti na regionálny rozvoj.

Pandémia podľa nich trieštila spoločnosť v mnohých ohľadoch a ešte intenzívnejšie prehlbovala rozdiely medzi regiónmi. Vďaka rýchlym politickým riešeniam sa však podarilo vyhnúť mnohým z najfatálnejších výziev. V týchto zásahoch hrala podľa odborníkov nezanedbateľnú úlohu Kohézna politika Európskej únie.

Eurofondy počas pandémie (INFOGRAFIKA)

Eurofondy slovenskej ekonomike počas pandémie poskytli miliardovú injekciu. Ďalších 780 miliónov eur získa Slovensko z fondov EÚ v rámci iniciatívy REACT-EU. Ide o dodatočné eurofondy, ktoré majú pomôcť preklenúť obdobie od krízy k rastu podporenému z plánu obnovy. 

Dopad na regióny

Každý región v bloku prežíval pandémiu inak, keďže v Európe sa značne líšili dopady na zdravie obyvateľstva aj reštriktívne opatrenia.

Z krátkodobého hľadiska boli najviac zasiahnuté južné regióny Európy. Ovplyvnili ich najmä prísne obmedzenia a už existujúce krehké sociálno-ekonomické štruktúry. Ide takmer o celé Taliansko, Grécko, Bulharsko, Rumunsko a juhozápad Španielska.

V strednej a severnej časti Európy zaznamenali najväčší negatívny dopad pandémie práve východoslovenské regióny. Dôvodov bolo niekoľko.

Práve obyvateľstvo Košického a Prešovského kraja má vysoký podiel pracujúcich v sektoroch, ktoré boli pandémiou najvýraznejšie zasiahnuté. Nízkopríjmové obyvateľstvo rovnako pociťuje jej vplyv omnoho ráznejšie, ako obyvatelia s vysokými príjmami. Na východe Slovenska tiež žije vyšší podiel mladých, ktorí nie sú ani zamestnaní, ani nechodia do školy.

Ďalším dôvodom bol podiel obyvateľstva s nižším vzdelaním, kam však podľa štatistík patria aj ostatné slovenské regióny. „Nízka kvalita správy“, ktorá je podľa expertov ďalším faktorom, je rovnako charakteristická pre celé územie Slovenska. Schopnosť vlád totiž podľa doterajších výskumov spôsobuje 30 až 50 percentný rozdiel v šoku, ktorý v núdzovej situácií pociťuje ekonomika regiónu. Toto nelichotivé hodnotenie si vyslúžili aj Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Grécko, Cyprus, a väčšina regiónov v Poľsku a Taliansku.

Konkrétne dopady sú opäť rôzne, od znižovania zamestnanosti v týchto krajoch a ďalších ekonomických následkov,  po sociálne dopady, ako blahobyt, kvalita života, či rodinný a spoločenský život. Okrem toho sociálny rozmer pandémie prehĺbil (a naďalej môže prehlbovať) rozdiely medzi vysoko a nízkopríjmovými skupinami obyvateľstva, vzdelanými a osobami s nižším vzdelaním, alebo medzi pohlaviami.

V strednodobom horizonte ovplyvní pandémia miestny a regionálny rozvoj trvalejšie. Vplyv bude mať na celé sektory, ale aj prvky štruktúr, ktoré majú ďalší dosah na rýchlosť zotavovania. „Konvergencia v Európskej únii sa môže zvrátiť,“ varujú experti.

Aj tu má východné Slovensko problémy. V strednej a severnej Európe však už nie je jediné, hoci patrí do prvej desiatky najohrozenejších regiónov.

Rozdielna bude do budúcna aj rýchlosť obnovy po pandémii. Najmä regióny, ktoré sú silne závislé od cestovného ruchu, môžu na zotavenie potrebovať až niekoľko rokov. Dlhodobým, dokonca trvalým následkom, môžu čeliť aj riedko osídlené a vidiecke oblasti. Dôvodom je rastúci tlak na rýchlu a kvalitnú digitalizáciu.

Je totiž vysoko pravdepodobné, že sa v metropolitných oblastiach a mestských centrách bude aj naďalej sústreďovať väčšina pracovných miest. V mestách totiž z domu pracuje stále najviac obyvateľov (44 percent), v porovnaní s predmestiami (35 percent) a vidieckymi oblasťami (29 percent). Presun do (druhých) domovov vo vidieckych oblastiach bol síce trendom pre tých, ktorí si to mohli dovoliť, avšak nebol výrazný.

Ako eurofondy pomohli Slovensku počas pandémie

Slovensku sa od vypuknutia pandémie COVID-19 na zmierňovanie jej dopadov z fondov EÚ uvoľnili takmer dve miliardy eur. Európske dotácie sa počas krízového obdobia osvedčili hlavne pri kurzarbeite, na ktorý chce vláda využiť aj väčšinu dodatočných pandemických eurofondov.

Efektívnosť presunu financovania

Čo pri stieraní dopadov pandémie na európske regióny fungovalo najviac? Odborníci za efektívne považujú hlavne včasné zavedenie nových opatrení, konkrétne schémy Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus (Coronavirus Response Investment Initiative, CRII a CRII+), predstavené v marci a apríli 2020, a Pomoc na obnovu súdržnosti a území Európy (Recovery Assistance for Cohesion and the Territories of Europe, REACT-EU) z decembra 2020.

Tie mali odvrátiť účinky výrazných sociálnych a ekonomických dopadov pandémie. Poháňali totiž likviditu, podporovali zjednodušenia procesov a poskytovali flexibilitu. Slovensko, ktoré ešte nemalo vyčerpané prostriedky z fondov, ich tak mohlo využiť.

Slovensko dostalo prvé zálohové platby z európskeho pokrízového balíka

Slovensko už dostalo prvú časť peňazí od Európskej únie, určenú na zmiernenie dosahov koronakrízy. Z balíka REACT-EÚ prišlo doteraz takmer 76 miliónov eur.

Väčšina finančných prostriedkov z fondov sa na základe CRII, CRII+ a REACT-EU presunula na investície do malých a stredných podnikov a ich rozvoj, ale aj na „prispôsobenie pracovníkov, podnikov a podnikateľov na zmeny“.

Navyšovanie financií na jednej strane však znamenalo odliv prostriedkov z iných oblastí. Išlo najmä o tie, ktoré dovtedy podporovali dlhodobé a strategické investície do národného a regionálneho rozvoja, akými sú infraštruktúra, výskum a vývoj, či životné prostredie.

„Hoci politika súdržnosti dokázala, že je schopná reagovať veľmi rýchlo, v nasledujúcich rokoch môže čeliť ešte zásadnejším výzvam,“ varujú odborníci.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8