Prevažuje betón, veda a životné prostredie: Aké plány s eurofondami majú politické strany?

Ilustračný obrázok. [Pixabay.]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Eurofondy pred voľbami a po voľbách

VOĽBY 2020 | Slovenské politické strany odmietajú prísne naviazanie väčšiny eurofondov na vedu a výskum a životné prostredie, ktoré navrhuje Európska komisia. Väčšina z nich poukazuje na výrazný investičný dlh v dopravnej infraštruktúre.

Analýza EURACTIV.sk zohľadňuje strany a hnutia, ktoré mali v posledných prieskumoch verejnej mienky od agentúr Fokus (december, január 2020) a AKO (november 2019, január 2020,) volebné preferencie na úrovni aspoň päť percent a teda majú šancu na zastúpenie v Národnej rade SR. Vychádza z programov strán a hnutí, z pološtruktúrovaných rozhovorov s gestormi pre tému európskej politiky jednotlivých stranách a hnutiach, ktorí v nadchádzajúcich voľbách aj kandidujú, prípadne z emailovej komunikácie s nimi. Obmedzením pre túto konkrétnu oblasť je chýbajúci program strany Smer-SD a strany Kotlebovci – ĽSNS. Strana ĽSNS nereagovala ani na zaslané otázky. Strana SNS sa téme eurofondov vo volebnom programe nevenuje a neodpovedala ani na otázky portálu EURACTIV.sk  Analýza teda odráža názory SaS, Sme rodina, Za ľudí, OĽaNO, PS/Spolu, KDH a Smer-SD. 

Slovensko sa v najbližších mesiacoch musí rozhodnúť, ako využije eurofondy po roku 2020. Diskusii o nasmerovaní peňazí z fondov EÚ mantinely určila Európska komisia v každoročnej správe o Slovensku, ktorá tento rok obsahovala aj odporúčania hlavných investičných priorít pre programové obdobie 2021 až 2027.

Všeobecným zámerom Komisie je, aby sa počet priorít kohéznej politiky oproti súčasnosti v novom rozpočtovom období znížil. Podľa jej návrhu by tak eurofondy mali ísť do nasledujúcich piatich oblastí:

  1. Inteligentnejšia Európa – inovatívna a inteligentná transformácia hospodárstva;
  2. Ekologickejšia, nízkouhlíková Európa;
  3. Prepojenejšia Európa – mobilita a regionálna pripojiteľnosť infotechnológie
  4. Sociálnejšia Európa – vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv.
  5. Európa bližšie k občanom – udržateľný a integrovaný rozvoj mestských, vidieckych oblastí prostredníctvom miestnych iniciatív.

Návrh európskej komisie zároveň členským štátom ponecháva pomerne malý priestor na rozhodovanie, kam pridelené eurofondy nasmerujú.  Vyplýva z neho, že až 45 percent prostriedkov z najväčšieho fondu – Európskeho fondu regionálneho rozvoja – by malo ísť na vedu a výskum a ďalších 30 percent na projekty v oblasti životného prostredia a klímy.

V rámci predvolebnej analýzy sme preto zisťovali, ako návrhy Komisie pred voľbami hodnotia slovenské politické strany.

Menej priorít a väčšiu voľnosť

Všetky oslovené politické strany súhlasia s tým, aby sa znížil počet eurofondových priorít. Zhodujú sa tiež na tom, že by sa mal preto do budúcnosti znížiť aj počet operačných programov, ktorých má Slovensko v súčasnom programovom období osem.

Navrhovanú prísnu tematickú zviazanosť ale odmietajú. Väčšina z nich tvrdí, že Slovensko nemá dostatočnú absorpčnú kapacitu, aby takú veľkú sumu dokázalo vyčerpať vo vede a životnom prostredí.

Tento názor zastáva aj súčasný podpredseda strany Smer-SD Richard Raši, v súčasnosti podpredseda vlády pre investície a informatizáciu (ÚPVII). „Podporujem koncentráciu zdrojov a ich nasmerovanie na menší počet cieľov a oblastí, avšak nesúhlasím, aby legislatíva EÚ stanovila povinné ohraničenia a limity pre jednotlivé ciele politiky súdržnosti, či fondy EÚ,“ upresňuje Raši pozíciu, ktoú Slovensko zastáva od začiatku rokovaní o budúcom dlhodobom rozpočte Únie.

Hoci PS/Spolu má obidve oblasti medzi svojimi prioritami, tvrdí, že takéto prísne viazanie prostriedkov neodráža reálne investičné potreby Slovenska. „Pri takomto nastavení by Slovensko nemohlo investovať dostatočné zdroje do cestnej infraštruktúry (cesty II. a III. triedy), nových nemocníc, nájomných bytov alebo do budovania kvalitnejších a spoľahlivejších inštitúcií,“ približuje líder kandidátky Michal Truban.

Kam nasmerovať eurofondy po roku 2020? Eurokomisia sa do slovenských potrieb trafila

Podľa ochranára Daniela Lešinského by Slovensko peniaze z fondov EÚ malo využiť na riešenie problémov v oblastiach, v ktorých Komisia voči Slovensku vedie právne konanie. Za strategickú oblasť v rozvoji Slovenska považuje odpadové hospodárstvo. 

Za nevýhodné to považuje aj Veronika Remišová zo strany Za ľudí, pretože Slovensko má stále veľké rezervy v infraštruktúre. „Navyše máme pomerne malé výskumné kapacity v podnikoch a ak majú byť peniaze využité rozumne, treba ich zvyšovať postupne,“ objasňuje svoj postoj.

Podľa experta SaS Jána Rudolfa Slovensko nebude schopné vyčerpať 45 percent alokácie z ERDF na vedu a výskum. Návrhu Komisie tiež vyčíta, že nezohľadňuje národné špecifiká. Členské krajiny by, ako hovorí, mali mať viac slobody v rozhodovaní, ako pridelené peniaze využijú.

Ivan Štefanec z KDH by sa, naopak, absorpčných kapacít slovenských príjemcov neobával. Napriek tomu by presadzoval, aby viac zdrojov mohlo ísť do budovania cestnej infraštruktúry. Zároveň súhlasí s tým, aby hlavné slovo o využití eurofondov bolo na národnej úrovni. „Dlhodobo presadzujeme voľnosť pre členské štáty, ale podľa dohodnutej štruktúry, ktorá bude dohodnutá s Európskou komisiou,“ uviedol slovenský europoslanec.

Tri investičné priority

Od odborníkov kandidujúcich strán sme chceli vedieť, aké by teda boli ich tri hlavné priority, keby mali možnosť rozhodovať o budúcnosti eurofondov.

Z analyzovaných subjektov dopravnú infraštruktúru medzi svoje priority nezaradila iba koalícia PS/Spolu a hnutie Sme rodina.

Hoci PS/Spolu priznáva, že podporu potrebuje aj cestná infraštruktúra, podľa lídra kandidátky Michala Trubana sú pre „lepší život na Slovensku“ kľúčové tri oblasti: školstvo a veda, životné prostredie a zdravotníctvo.

V prvej oblasti sa chce zamerať na podporu vzdelávacieho procesu, zlepšenie študijných výsledkov, lepšie vybavenie škôl a systematickú podporu vedy a inovácií. Zmierniť klimatickú krízu plánuje cez investície do programov na adaptáciu na zmenu klímy,  energetickej efektívnosti verejných budov, ochrany vody, riek a národných parkov, podpory obehového hospodárstva, podpory zelene v mestách a podpory obnoviteľných zdrojov a lepšej recyklácie. V zdravotníctve menuje výstavbu nových nemocníc, modernizáciu lekárskych fakúlt a podporu vedy a výskumu.

„Do týchto oblastí by sme chceli v budúcnosti smerovať eurofondy, keďže prostriedky do týchto oblastí sa doteraz využívali buď veľmi neefektívne (výskum, vývoj), alebo sa nevyužívali takmer vôbec (zdravotníctvo),“ odpovedal pre portál EURACTIV.sk Truban.

Hnutie Sme rodina sa téme eurofondov špeciálne nevenuje a neponúka v ňom ani eurofondovú investičnú stratégiu. Autor volebného programu Štefan Holý ale hovorí, že eurofondy by nemali ísť do oblastí, ktoré majú ekonomickú návratnosť. Sem radí aj dopravnú infraštruktúru, kde sú eurofondy podľa neho „nevhodným nástrojom“ financovania a „brzdou rozvoja“. „Zdroje z EÚ by sa primárne mali použiť na rozvojové projekty v oblasti vedy a výskumu, kde to má svoj zmysel,“ hovorí Holý a ako ďalšie dve priority uvádza kybernetickú bezpečnosť a ochranu kritickej infraštruktúry a environmentálne projekty. „To sú oblasti, kde sa veľmi ťažko meria ekonomická návratnosť,“ vysvetľuje.

Strana Za ľudí v programe uvádza, že európske dotácie sústredí do dobudovania územnej, mestskej a miestnej infraštruktúry. „Za prioritu považujem rozvoj infraštruktúry v doprave, ale aj v zdravotníctve a školstve. Tiež podporu výskumu a inovácií a ochrany životného prostredia, vrátane transformácie hornonitrianskeho regiónu, kde vláda fakticky rozhodla o útlme ťažby uhlia po roku 2023,“ upresnila priority podpredsedníčka strany Veronika Remišová.

OĽaNO chce v budúcom programovom období zrušiť dotovanie projektov, ktoré „nemajú výrazný prínos k rozvoju regiónov“. Hnutie v programe nedefinuje, ako si tento prínos predstavuje, alebo ako ho chce zmerať. Dodáva len, že eurofondy by sa mali čerpať iba na verejné účely. Pri projektoch na rozvoj cestovného ruchu a malého a stredného podnikania chce klásť dôraz na podporu spoločnej infraštruktúry a služieb namiesto dotácií na súkromné firemné projekty.

Čo sa týka investičných priorít, z programu jasne nevyplýva, ktoré oblasti by mali byť z pohľadu eurofondov kľúčové. Píše však, že podporí verejnú dopravu, pričom menuje výstavbu a rekonštrukciu staníc, tratí, nákup elektrovozidiel. Najviac sa využitiu eurofondov venuje v kapitole venovanej energetike. Použiť ich plánuje na energetické úspory, obnoviteľné zdroje energie znižovanie energetickej náročnosti podnikov a domácností.

V inej časti programu zas navrhuje, aby sa eurofondy viac využívali na zvýšenie napojenia ľudí a obcí na verejné vodovody a kanalizáciu. V súčasnosti je napojených iba necelých 68 percent z celkového počtu obyvateľov.

Takisto SaS presadzuje, aby sa eurofondy používali hlavne na „verejné statky“, hoci priznáva , že to podľa chystaných pravidiel nie je uskutočniteľné. Strana chce, aby „v maximálnej možnej miere“ podporovali tri základné oblasti: dopravu, životné prostredie a výskum a inovácie. Podľa experta strany na eurofondy Jána Rudolfa dnes obce a mestá majú najväčšie potreby v oblasti životného prostredia. „Najviac zanedbané je odpadové hospodárstvo: recyklácia a triedenie odpadu. Musíme ľudí naučiť separovať a musíme zároveň zhodnocovať odpad,“ upresňuje Rudolf.

Richard Raši zo Smeru-SD považuje priority, ktoré Slovensku odporúča Komisia za relevantné a odôvodnené. „Korešpondujú s prioritami, ktoré akceptovala vláda, ale aj socio-ekonomickí partneri, čo sa potvrdilo na Rade vlády pre politiku súdržnosti dňa,“ uviedol pre EURACTIV.sk. ÚPVII v spolupráci s nimi vypracoval materiál, ktorý slúži ako východiskový bod do diskusií o eurofondoch s Európskou komisiou. „Podľa tohto dokumentu je na Slovensku potrebné podporiť najmä oblasti výskumu a inovácií v prepojení na súkromné a verejné subjekty, informatizáciu spoločnosti, nízkouhlíkové hospodárstvo, obehové hospodárstvo a ekonomiku zeleného rastu, ochranu životného prostredia, rozvoj dopravnej infraštruktúry, vzdelávanie a odbornú prípravu, sociálnu inklúziu, či podporu rastu a udržania zamestnanosti, s osobitným dôrazom na integráciu marginalizovaných rómskych komunít,“ dodáva Raši.