Priatelia kohézie pred kľúčovými rokovaniami o eurorozpočte: Eurofondy musia zostať na súčasnej úrovni

Stretnutie lídrov krajín spolku takzvaných Priateľov kohézie v portugalskom meste Beja. [EPA-EFE/Nuno Veiga]

Európska únia by podľa premiéra Petra Pellegriniho mala v rozpočte šetriť viac na administratíve, centrálne riadených programoch, či spoločnej obrane a bezpečnosti.

Pätnásť členských krajín, ktoré čerpajú peniaze z kohéznej politiky EÚ (politika súdržnosti, eurofondy) sa po troch mesiacoch opäť stretli v portugalskom meste Beja, aby opäť koordinovali spoločný postup v ďalších rokovaniach o budúcom sedemročnom rozpočte EÚ.

Lídri štátov, ktorí sú združení v spolku takzvaných Priateľov kohézie v spoločnej deklarácii zopakovali to, na čom sa dohodli na predošlých stretnutiach v rovnakom zložení v Bratislave a Prahe.

Politika súdržnosti a vyrovnávania regionálnych rozdielov podľa nich musí mať naďalej výsostné postavenie v Európskej únii  aj v nasledujúcom programovom období.

„Financovanie kohéznej politiky na roky 20216 až 2027 by malo zostať na rovnakej úrovni ako v rokoch 2014 až 2020,“ píše sa v spoločnom vyhlásení. „Žiadny členský štát by nemal čeliť prudkému a neprimeranému zníženiu jeho kohéznej alokácie,“ dodávajú spoločne lídri.

Toto stanovisko sa tak síce nepriamo ale jednoznačne vymedzuje voči dvom návrhom budúceho rozpočtu EÚ, ktoré sú momentálne na stole. Európska komisia ten svoj predstavila v máji 2018 a navrhla v ňom zníženie rozpočtu na politiku súdržnosti o 10 percent oproti súčasnosti. Návrh Fínska, ktoré predsedalo Rade EÚ v druhej polovici minulého roku, ide ešte ďalej – počíta s 12-percentným krátením eurofondov.

Mal byť už hotový, no možno nezačne načas: Štyri kľúčové fakty o budúcom rozpočte EÚ pred summitom

Aký veľký bude sedemročný európsky rozpočet a ako ho Únia zafinancuje? Komisia aj Parlament už svoju víziu predstavili, no čaká sa na členské štáty. Hrozí, že sa zopakuje situácia z roku 2013, kedy lídri EÚ dohodli rozpočet len tesne pred jeho štartom. 

Jednotný postup

Čo sa týka Slovenska, podľa návrhu Komisie by sa jeho sedemročný eurofondový balíček znížil o 22 percent z 15,3 miliardy eur na necelých 12 miliárd eur (v stálych cenách). Premiér Peter Pellegrini (SMER-SD) ale na stretnutí v Portugalsku uviedol, že Slovensko by malo dostať z európskeho rozpočtu minimálne toľko prostriedkov, koľko malo doteraz.

Do skupiny Priateľov kohézie patrí 17 krajín EÚ. Tie sa zhodli, že pri diskusiách o európskom rozpočte budú postupovať jednotne.

„To znamená, aby sme v individuálnych rozhovoroch, ktoré nás čakajú budúci týždeň, naozaj hovorili rovnakým jazykom a nezačali vyjednávať individuálne, lebo to je taktika veľkých krajín, ktoré s jednotlivými krajinami začnú postupne negociovať nejaké ústupky,“ podotkol Pellegrini s tým, že budúci týždeň sa stretne s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom. Bude hovoriť o slovenskej pozícii v intenciách spoločnej deklarácie, ktorú v sobotu prijali.

Pellegrini zároveň pripustil, že EÚ v súčasnosti čelí novým výzvam ako je boj s klimatickými zmenami, migrácia, ochrana vonkajších hraníc či digitálna revolúcia, ktoré musia byť financované. V Únii však stále existujú výrazné regionálne rozdiely a Slovensko podľa premiéra patrí k štátom, v ktorých ešte treba urobiť veľa na dosiahnutie priemeru EÚ. „Dovtedy budeme trvať na tom, aby Slovensko aj v nasledujúcom programovom období získalo z rozpočtu minimálne toľko prostriedkov, koľko malo doteraz,“ zdôraznil.

Na samite hovorili aj o férovosti v príspevkoch. „Slovensko čaká v nasledujúcom programovom období výrazné zvýšenie svojich vlastných príspevkov do rozpočtu EÚ, čo je správne, pretože Slovensku sa darí lepšie, ako sa darilo v predchádzajúcom období,“ poznamenal predseda vlády. Slovensko by napriek tomu stále malo byť „čistým prijímateľom“ európskych peňazí.

„Čistí prispievatelia“ podľa neho často argumentujú proti dodatočným prostriedkom pomalým čerpaním eurofondov. Pellegrini však verí, že čerpanie sa podarí aj na Slovensku zrýchliť. „Cesta je v maximálnom zjednodušení a vo flexibilite,“ dodal.

EÚ by mala šetriť na administratíve

Spoločné vyhlásenie zo soboty takmer nespomína ostatné rozpočtové kapitoly. Niektorí lídri ale po stretnutí jasne pomenovali, v ktorých oblastiach by EÚ mala šetriť viac v záujme zachovania silných eurofondov.

Český predseda vlády Andrej Babiš (ANO) kritizoval, že kým kohézna politika bude chudobnejšia o 95 miliárd eur, rozpočet centrálne riadených programov podľa návrhu exekutívy EÚ narastie o 150 miliárd eur.  Ide o programy, ktoré riadi priamo Európska komisia; patrí sem napríklad vedecko-výskumný program Horizont, alebo študentský výmenný program ERASMUS+.

„Nikto nám nikdy poriadne nevysvetlil, prečo je rozpočet navrhnutý práve takto. Je nenormálne, že Komisia nerešpektuje jasné požiadavky a priority 17 členských štátov,“ napísal Babiš vo svojom pravidelnom týždennom zhrnutí na svojom Facebookovom profile.

Podľa Pellegriniho by vzhľadom na vysoké zbrojárske výdavky jednotlivých krajín nemali natoľko narastať rozpočty EÚ na obranu a bezpečnosť. Skonštatoval, že by bolo skôr potrebné pozrieť sa na zníženie administratívnej náročnosti celej Únie, „ktorej ročná prevádzka stojí miliardy eur“.

Nové dane netreba

Okrem množstva budúcich eurofondov sa víkendová deklarácia venuje aj niektorým zmenám pravidiel ich čerpania. Priatelia kohézie opäť vyjadrili nesúhlas so znižovaním miery spolufinancovania eurofondových projektov zo strany EÚ, ktoré navrhuje Komisie.

Rovnako tak odmietli prísnu tematickú koncentráciu budúcich eurofondov. To znamená, že v budúcom programovom období chcú viac slobody v rozhodovaní o to, do ktorých oblastí nasmerujú prostriedky z fondov EÚ. To obzvlášť platí v prípade najväčšieho fondu – Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRD). Komisia navrhuje, aby 75 percent peňazí z EFRD išlo na výskum, inovácie a digitalizáciu a ochranu životného prostredia.

Exekutíva EÚ v balíku návrhov k rozpočtu navrhla tri nové vlastné zdroje. Dva – odvod z nerecyklovaných plastových obalov a odvod časti príjmov z predaja emisných povoleniek – majú okrem zdrojov aj motivovať členské štáty k plneniu environmentálnych cieľov. Treťou je nová firemná daň (smernica CCCTB).

Expert SaS chce zaviesť národnú agentúru pre eurofondy: V ich riadení je prezamestnanosť

VOĽBY 2020 | Expert SaS na eurofondy JÁN RUDOLF hovorí, že o tom, na aké projekty pôjdu eurofondy, nemajú rozhodovať samosprávy, ale štát. Do eurofondov chce zaviesť princíp nárokovateľnosti, ktorý zjednoduší proces čerpania a odstráni z neho korupciu.

Spolok sa vo vyhlásení sa stručne vyjadril aj k spôsobe financovania budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ. Systém vlastných zdrojov by podľa nich mal byť „jednoduchý a férový“. Súčasne požadujú zrušenie všetkých rabatov, teda zliav, ktoré niektorým vyspelejším krajinám umožňujú zľavy z ich príspevkov do spoločného rozpočtu.

Exekutíva EÚ v balíku návrhov k rozpočtu navrhla tri nové vlastné zdroje. Dva – odvod z nerecyklovaných plastových obalov a odvod časti príjmov z predaja emisných povoleniek – majú okrem zdrojov aj motivovať členské štáty k plneniu environmentálnych cieľov. Treťou je nová firemná daň (smernica CCCTB).

„Potrebujeme rozpočet, ktorý je jednoduchý a zrozumiteľný a k tomu nové dane určitě neprispejú,“ povedal k príjmom rozpočtu Babiš.

Neformálnu skupinu Priateľov politiky súdržnosti tvoria členské štáty Európskej únie (EÚ), ktoré sú prijímateľmi prostriedkov z Kohézneho fondu EÚ. Prvé stretnutie skupiny sa uskutočnilo v roku 2012 v Bukurešti, samit Priateľov kohézie sa konal aj na Slovensku, a to v rokoch 2012 a 2018.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press