Príde Bystrica a Zvolen o časť eurofondov? O čom je spor s Remišovej ministerstvom

Ilustračný obrázok. [Pixabay.]

Mestá Banská Bystrica a Zvolen možno prídu o eurofondy na udržateľný mestský rozvoj, hoci splnili kritérií pre čerpanie európskych peňazí, ktoré nastavilo ministerstvo regionálneho rozvoja. Remišovej rezort ale v ich spojení vidí silnú aglomeráciu, ktorá bude protiváhou Bratislave a Košiciam a trvá na tom, že peniaze z fondov EÚ využijú najlepšie spoločným postupom.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) v polovici januára zverejnilo správu o tom, ako postupuje príprava nového eurofondového obdobia na úrovni samospráv. Šéfka rezortu Veronika Remišová (Za ľudí), vyjadrila spokojnosť s tým, že samosprávy pochopili nový systém čerpania regionálnych eurofondov, ktorý im do ďalších siedmich rokov dáva väčšie rozhodovacie právomoci o využití európskych dotácií.

Nevinne vyzerajúca tlačová správa ale obsahuje aj vetu, ktorá načas rozvírila vody stredoslovenskej komunálnej politiky. Ministerstvo v nej pokarhalo Banskú Bystricu a Zvolen za nedodržanie nastavených pravidiel, čo podľa neho môže spôsobiť, že mestá o časť eurofondov prídu.

Spor medzi ministerstvom regionálneho rozvoja a dvoma mestami je dobrou prípadovou štúdiou pre pochopenie, ako má fungovať čerpanie eurofondov v regiónoch v programovom období 2021 až 2027.

Prípad je ale tiež ukážkou toho, kam až môže zájsť nefungujúca diskusia medzi štátom a samosprávami: v tomto prípade až k hrozbe straty potrebných desiatok miliónov eur pre jeden celý región.

Ako vyzerá nový systém

Živnú pôdu pre vznik celého problému vytvoril nový systém čerpania eurofondov určených na regionálny rozvoj, ktorý MIRRI nachystal pre nové programové obdobie. Ten reaguje na dlhoročné volanie samospráv po väčších právomociach rozhodovať o využití Európskych štrukturálnych a investičných fondov.

Jeho dôležitým prvkom je prechod od tradičných dopytových výziev k projektovému riadeniu. To znamená, že mestá a obce už nebudú medzi sebou súťažiť o dotácie na projekty a čakať na verdikt zodpovedného ministerstva, ktoré eurofondy spravuje. Na vybraných projektoch sa budú musieť dohodnúť medzi sebou podľa potrieb v regióne.

V tejto súvislosti bude kľúčovým dokumentom takzvaná Integrovaná územná stratégia (IÚS), v ktorej si Rada partnerstva naplánuje svoju rozvojovú stratégiu, ciele a investície. Podporu z európskych fondov dostanú iba tie projekty, ktoré budú na zozname dohodnutej stratégie.

Autonómne postavenie v IÚS má územie Udržateľného mestského rozvoja (UMR). Zjednodušene povedané, určitá časť peňazí z fondov EÚ by mala smerovať do funkčných mestských území. Ide o oblasti väčších (jadrových) miest a priľahlých oblastí, ktoré sú medzi sebou úzko prepojené – či už dennou dochádzkou obyvateľov, infraštruktúrou alebo službami.

Slovenské samosprávy zatiaľ nie sú na tento typ spolupráce pri eurofondoch zvyknuté, a tak sú na mieste obavy, či sa nový systém v praxi nezadrhne. Remišovej ministerstvo v januári oznámilo, že všetky územia odovzdali v požadovanej lehote vstupnú správu, ktorá je náčrtom konečnej územnej stratégie. No súčasne za „problematické“ označila územie UMR Banská Bystrica – Zvolen. Problém ale nie je v tom, že by mestá svoje správy ministerstvu neodovzdali, ale že ich spracovali osobitne.

MIRRI totiž požaduje, aby dve najväčšie mestá Banskobystrického kraja vytvorili spoločné územie UMR s jednou integrovanou stratégiou. V správe tiež naznačuje, že ak nepôjdu touto cestou, obidve mestá zo zoznamu UMR vyradí. To v preklade znamená, že o eurofondy na mestský rozvoj prídu.

Vyčlenenie peňazí na mestský rozvoj je požiadavkou EÚ. Podľa návrhu Európskej komisie z roku 2018 mal každý členský štát na tento účel vyčleniť šesť percent prostriedkov z najväčšieho fondu – Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR). Po tom, čo svoje pozície k reforme kohéznej politiky prijal aj Európsky parlament a Rada EÚ to však vyzerá, že podiel peňazí pre UMR bude ešte vyšší – asi osem percent z EFRR.

Slovensko by z EFRR mohlo pre budúce programové obdobie získať zhruba osem miliárd eur. To znamená, že na udržateľný mestský rozvoj z fondov EÚ pôjde asi 600 miliónov eur. V prípade jedného územia UMR teda ide o desiatky miliónov eur na obdobie siedmich rokov.

Väčšina miest a obcí sa aktívne zapája do prípravy nových regionálnych eurofondov

Kraje, mestá a obce v súčasnosti tvoria spoločné stratégie pre čerpanie budúcich eurofondov. Podľa prieskumu Združenia miest a obcí Slovenska sa do príprav zatiaľ aktívne zapájajú zhruba dve tretiny primátorov a starostov.

Čerpanie eurofondov určených na regionálny rozvoj bude mať v novom …

Korene problému

K pochopeniu toho, o čom je spor dvoch miest a jedného ministerstva, pomôže vrátiť sa do minulého leta.

Rezort regionálneho rozvoja vtedy predstavil metodiku, ktorou sa samosprávy majú riadiť pri tvorbe Integrovaných územných stratégií. Dokument rámcuje aj prípravu stratégií udržateľného mestského rozvoja, ktorá by podľa neho mali vznikať na úrovni funkčných mestských území.

„Zmyslom špecifickej podpory stratégií UMR je podporiť spoločné projekty, reflektujúce potreby jadrového mesta a jeho zázemia,“ píše sa v metodike.

Územia UMR alebo funkčné mestské územia nie sú autonómnymi celkami územno-správneho členenia Slovenska s vlastnými rozhodovacími orgánmi. Aby takéto jednotky mohli vzniknúť za účelom čerpania eurofondov, musia sa zadefinovať.

Remišovej ministerstvo mohlo stavať na štruktúre UMR z predošlého programového obdobia, ktorú tvorí osem krajských miest, alebo ich stanoviť nanovo. MIRRI nakoniec zvolilo druhú cestu a výsledkom je návrh vytvoriť 17 území UMR a Bratislavu.

Zdroj: MIRRI: Jednotný metodický rámec pre prípravu integrovaných územných stratégií a investícií v SR v programovom období 2021 – 2027

Kritériá, na základe ktorých zoznam vznikol, ale dokument menuje pomerne široko až na dve výnimky: jadrové so spádovou oblasťou má mať aspoň 40 tisíc obyvateľov a územie UMR by nemalo prekračovať hranice kraja.

„Definovanie 16 UMR vychádzalo z podkladov od ostatných ministerstiev a štátnych inštitúcií a tiež z diskusií s ÚMS a Združením miest a obcí Slovenska,“ vysvetľuje pre portál EURACTIV Slovensko tlačové oddelenie MIRRI.

Argumenty miest

Hoci Banská Bystrica aj Zvolen spĺňajú podmienky Remišovej ministerstva na vytvorenie vlastného územia UMR, v zozname sa nakoniec ocitli v jednej kolónke. Primátor Banskej Bystrice Ján Nosko a primátorka Zvolena Lenka Balkovičová sa napriek tomu rozhodli pokračovať samostatne.

Dôvodom pre tento postup bolo tiež to, že ministerstvo v metodike píše, že zoznam vybraných území ÚMR je len odporúčaním na základe vybraných kritérií.

Keď napokon oddelený postup potvrdili aj obidve mestské zastupiteľstvá, mestá sa pustili do tvorby vlastných územných stratégií, o čom informovali aj ministerstvo. Rezort napriek tomu dodnes naďalej trvalo na vytvorení spoločného územia UMR. To odštartovalo vzájomnú výmenu argumentov, oficiálnych listov a stretnutí, ktoré však nepriniesli žiadny výsledok.

Primátor Banskej Bystrice tvrdí, že Remišová napriek žiadostiam nepredložila podklady a argumenty pre svoje rozhodnutie. Poukazuje zároveň na to, že Banská Bystrica bude jediným mestom bez vlastného balíka eurofondov na mestský rozvoj. Rovnako tak Zvolen je jediným mestom s počtom obyvateľov nad 40 tisíc, ktorý nebude mať vlastné územie UMR.

„Násilné spájanie autonómnych mestských samospráv a ich sociálno-ekonomických partnerov do nových spoločných štruktúr nemôže byť urýchľované, a už vôbec nie vynucované,“ hovorí o postupe MIRRI primátor Ján Nosko.

Ďalšie argumenty primátora Banskej Bystrice

  • Spojenie Banskej Bystrice a Zvolena podľa Noska nedáva zmysel aj preto, že sa obidve mestá rozvíjajú iným smermi: spádová oblasť Banskej Bystrice smerom na Horehronie, teda severovýchod, kým Zvolen sa potupne odkláňa na juh a západ.

 

  • Podobne to podľa primátora vyhodnotil aj Banskobystrický samosprávny kraj, ktorý v pripravovanej Integrovanej územnej stratégii počíta so strategicko-plánovacími regiónmi Banská Bystrica-Brezno a Zvolen-Detva-Krupina. Strategicko-plánovacie regióny sú nástrojom na zohľadnenie rôznych potrieb jednotlivých regiónov v rámci kraja. Banskobystrická župa opisuje, že pri ich výbere zohľadňovala už fungujúce územné štruktúry, či podobnosť rozvojových príležitostí. Zvolen, Detva a Krupina majú napríklad vlastné regionálne združenie.

 

  • Keď budú mať mestá rozhodovať o jednom balíku peňazí z fondov EÚ, bude to podľa Noska administratívne a kompetenčne náročnejšie. Obidve mestá navyše budú potrebovať projekty na podobný typ projektov, čo pri spoločnom finančnom balíku môže viesť k napätiu.

 

  • Všetky budúce spoločné projekty, na ktorých by podľa MIRRI mestá mali spolupracovať v rámci jedného UMR, sa podľa primátora dajú uskutočniť aj keď budú mať vlastné územia UMR.

Argumenty ministerstva

Prečo teda ministerstvo nechce ustúpiť a naďalej hrozí mestám odobratím možnosti čerpať štrukturálne fondy na mestský rozvoj?

Štátny tajomník ministerstva Vladimír Ledecký, ktorý má agendu územných stratégie na starosti, tvrdí, že rozhodnutie spojiť mestá do jedného územia je výsledkom práce odborníkov a strategických dokumentov.

„Bolo to navrhnuté odborníkmi na základe štúdií a stratégií, ktoré vznikali posledných viac ako desať rokov v zmysle posilnenia územia s najväčším spoločným potenciálom rastu na strednom Slovensku,“ vysvetľuje v rozhovore pre portál EURACTIV Slovensko Ledecký. Odvoláva sa pritom hlavne na Koncepciu územného rozvoja Slovenska (KURS), ktorá definuje hierarchiu centier osídlenia.

V koncepcii sa skutočne spomína banskobystricko-zvolenská aglomerácia. Takisto ale priznáva zvláštne väzby aglomerácii Žilina-Martin, či Košice-Prešov. Všetky tieto mestá ale MIRRI pre budúce eurofondy navrhlo ako samostatné územia UMR.

Na otázku, prečo je to tak, MIRRI odpovedá, že Banská Bystrica a Zvolen majú predpoklad vytvoriť silnú aglomeráciu, ktoré bude protiváhou Bratislave a Košiciam.

„Spolupráca Banskej Bystrice a Zvolena by týmto dvom mestám so spoločným plánovaním a celkovým koordinovaným riadením priniesla oveľa vyššiu produktivitu a výhody, ktoré tieto spoločné aglomerácie prinášajú v prospech zvyšovania prosperity svojho obyvateľstva,“ dodáva MIRRI.

Vyjednávači MIRRI opodstatnenosť spolupráce odôvodňuje aj finančným zvýhodnením. V rozhovoroch totiž zástupcom miest ponúkli 20-percentný eurofondový bonus, ak do UMR pôjdu spoločne. Je  však otázne, ako ministerstvo k tomuto kroku dospelo, pretože v metodike a ani žiadnom inom oficiálnom dokumente sa bonifikácia spojenia miest do jedného UMR nespomína.

„Myslíme si, že pri rozdeľovaní zdrojov by pre administratívnu náročnosť mali byť bonifikované mestá, ktoré tvoria spoločné územie mestského rozvoja. Tým, že v tomto prípade sú tam dve mestá, tak by boli logicky bonifikované,“ tvrdí Ledecký.

Ďalšie argumenty ministerstva

  • Banská Bystrica a Zvolen budú vedieť lepšie riešiť problémy a rozvíjať svoj potenciál, keď vytvoria spoločnú stratégiu. „Vzájomná koordinácia investícií prináša efektívne využívanie zdrojov a synergické efekty plánovaných projektov,“ tvrdí MIRRI.

 

  • MIRRI odkazuje na analýzu iniciatívy Catching-up Regions, v rámci ktorej Európska komisia a Svetová banka pomáha banskobystrickej župe s rozvojom kraja. „V situácii, keď sa v regióne neočakáva nárast počtu obyvateľov ani výrazná migrácia ľudí z vidieka do miest, sa táto možnosť (vytvorenie aglomerácie) javí ako najlepší spôsob zlepšenia využívania vplyvu aglomeračných efektov na zvyšovanie rastu a prosperity,“ píše sa v analýze.

 

  • Rezort Banskej Bystrici pripomína aj jej územný plán z roku 2020, podľa ktorého mesto pri plánovaní má myslieť na výhody spoločnej aglomerácie.

 

Čo bude nasledovať?

Východisko zo situácie nepriniesli ani rokovania zástupcov miest so štátnym tajomníkom ministerstva Ledeckým. Mestské zastupiteľstvo Banskej Bystrice 9. februára odhlasovalo uznesenie, v ktorom potvrdilo vôľu vytvoriť samostatné územie UMR.

Nosko a Balkovičová následne zaslali Remišovej spoločný list, v ktorom ju žiadajú, aby v ďalších rokovaniach presadzovala vytvorenie dvoch samostatných území UMR. Za mestá sa v liste postavila aj Únia miest Slovenska, ktorá považuje postup Remišovej rezortu za „neprijateľný“.

Rozhodnutie je v tejto fáze ale už plne v kompetencii MIRRI, čo pre EURACTIV Slovensko potvrdilo aj Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku (ZEK). „Je na členskom štáte aby v procese programovania transparentným spôsobom a na základe jasných kritérií určil územia udržateľného mestského rozvoja,“ uviedla Ingrid Ludviková z tlačového oddelenia ZEK.

Podľa Ledeckého sú v súčasnosti otvorené všetky možnosti. Je možné, že tlak miest nakoniec prinúti ministerstvo ustúpiť, no štátny tajomník nevylúčil, že mestá o európske peniaze na udržateľný mestský rozvoj prídu. Ďalšou možnosťou je, že ak Banský Bystrica bude trvať na vlastnom území UMR, o peniaze príde iba Zvolen.

„Praktické možnosti sú také, že môže byť územie Banská Bystrica a územie Zvolen, alebo nemusí byť ani jeden. Možností je veľa. Neprešvihli sme žiaden termín, pre ktorý by sme nemohli počítať so všetkými možnosťami,“ hovorí Ledecký.

„Pokiaľ by som na túto otázku odpovedal, tak naši odborníci tu budú zbytočne sedieť. Budeme robiť všetko preto, aby sa to nestalo, ale musíme to rozhodnúť spravodlivo aj k ostatným, ktorí našu metodiku prijali,“ dodáva.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8