Priemysel na Hornej Nitre zničil aj rieku. Samosprávy na problém upozorňujú, konať musí štát

Práca na preložení koryta rieky Nitra v roku 2008 [TASR/Pavol Remiáš]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Zelené regióny a mestá

Miestne samosprávy dlhodobo upozorňujú na žalostný stav rieky Nitra. Tá je najmä z dôvodu premyselnej činnosti na Hornej Nitre jednou z najznečistenejších riek na Slovensku. Štát musí kvalitný stav rieky zabezpečiť do roku 2027. 

Rieka Nitra bola kedysi obľúbeným zdrojom osvieženia počas teplých letných mesiacov. Dobové fotografie, ktoré zozbieral Klub priateľov Nitry, ukazujú brehy plné života. Kúpanie v rieke bolo kedysi bežné, dnes je zakázané. Rovnako sa nesmú konzumovať ani ryby z rieky.

Viaceré štúdie ukázali, že Nitra je jednou z najznečistenejších riek na Slovensku. Podľa Slovenského vodohospodárskeho podniku za to môže najmä priemyselná činnosť na Hornej Nitre a poľnohospodárstvo na dolnom toku.

Žalostný stav rieky vyburcoval k aktivite aj miestne samosprávy. Na problém dlhodobo upozorňuje mesto Partizánske, ktoré je prvým, ktorým rieka preteká po Novákoch a Zemianskych Kostoľanoch. Partizánske sa v spolupráci s ďalšími organizáciami podieľa na pravidelnom monitorovaní kvality vody. Pri revitalizácii rieky však musí konať štát.

Podľa smernice Európskej komisie o vode musí štát zabezpečiť dobrú kvalitu vôd do roku 2027. Slovensko by malo povedať, ako to chce dosiahnuť v novom Vodnom pláne na roky 2022 až 2027.

Ako veľmi je rieka znečistená?

Rieka Nitra je podľa Slovenskej poľnohospodárskej univerzity jednou z najnečistenejších riek na Slovensku. V roku 2017 tím vedcov z Univerzity zverejnil štúdiu, ktorá analyzovala brehové sedimenty rieky. Výskumníci v nich našli nadmerné množstvo ťažkých kovov.

Štúdia konštatuje, že Nitra je znečistená zinkom, kadmiom a ortuťou. Najväčším problémom je ortuť. Vďaka podobným štúdiám z rokov 2011 a 2012 mohli autori svoje závery zasadiť do časového rámca. Na celom toku rieky zistili, že miera znečistenia stúpa.

Splašky z desaťtisícového Kolárova končia vo Váhu. Ako je to možné?

V Kolárove už viac ako 20 rokov chýba funkčná čistička odpadových vôd. Neprečistené splašky sa vypúšťajú do Váhu, čo má negatívny vplyv na riečne ekosystémy aj na zdravie ľudí, ktorí sa v ňom kúpu.

Množstvo ťažkých kovov, ktorými je rieka kontaminovaná zasahuje aj vodné živočíchy v rieke. Vedecký tím v rokoch 2015 a 2016 sledoval množstvo ťažkých kovov v svalovine vybraných rýb. Výsledky ukázali vysoké hodnoty ortuti, kadmia a olova v svalovine jalca hlavatého, ktorý je obľúbeným rybárskym úlovkom. Namerané hodnoty kovov boli také vysoké, že hneď dve smernice Európskej komisie neodporúčajú tieto ryby konzumovať.

Organizácia Greenpeace sa do roku 2018 znečisteniu Nitry pravidelne venovala. Aj ich analýzy viackrát potvrdili, že v rieke je nadmerné množstvo ortuti, kadmia a olova. Nariadenie vlády stanovuje ako najvyššiu prípustnú koncentráciu ortuti v povrchových vodách 0,07 mikrogramu na liter. Pracovníci Greenpeace namerali koncom roku 2017 na troch miestach pri Novákoch, Zemianskych Kostoľanoch a Partizánskom hodnotu od 6,07 do 1,01 mikrogramu na liter.

Nitra sa navyše vlieva do Váhu a ten do Dunaja. Znečistenie sa dostáva aj do týchto vodných tokov.

Neslávne známa Horná Nitra

Nitra pramení na juhovýchodnej strane Lúčanskej Malej Fatry. Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) pre EURACTIV.sk uviedol, že znečistenie sa začína už pomerne vysoko na svojom toku, blízko prameňa. Z toho vyplýva, že hlavná časť znečistenia pochádza z Hornej Nitry, ktoré je neslávne známe svojou aktívnou ťažobnou činnosťou.

Štúdia poľnohospodárskej univerzity za významné zdroje znečistenia rieky označila tamojšie priemyselné podniky, najmä chemickú továreň v Novákoch, Hornonitrianske bane a Elektráreň Nováky. Tento rok koncom mája sme si pripomenuli 55. výročie pretrhnutie hrádze s popolčekom v Zemianskych Kostoľanoch. Išlo o prvú haváriu, ktorá významne ovplyvnila rieku. Do Nitry a okolia sa vtedy dostalo približne 1,5 milióna metrov kubických popolčeku s vysokým obsahom toxických látok. Popolček pochádzal z elektrárne Nováky.

„Obávam sa, že rieka Nitra z toho môže byť znečistená vo významnej časti jej koryta,” uviedol Juraj Melichár z občianskeho združenia Priatelia Zeme-CEPA pre EURACTIV.sk

Nižšie na toku k znečisteniu prispieva poľnohospodárska činnosť a niektoré kapacitne preťažené čističky odpadových vôd. Poľnohospodárstvo a čističky sú najmä zdrojom nutrientov – dusíka a fosforu. Tie prispievajú k rozmnožovaniu rias, ktoré vodu pripravujú o kyslík, a tým negatívne ovplyvňujú riečny ekosystém.

„Pôvodné spoločenstvá vodných živočíchov sú nahrádzané výrazne ochudobnenými spoločenstvami, ktoré sú nenáročné na obsah kyslíka vo vode,” povedal pre EURACTIV.sk Tomáš Derka z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Pozitívom je, že v uplynulých rokoch sa podarilo rekonštruovať niektoré veľké komunálne čističky – v Nitre, Topoľčanoch, Partizánskom či Nových Zámkoch, vďaka čomu sa príliv nutrientov do rieky znížil.

Transformácia Hornej Nitry by sa na rieku mala zameriavať viac

Znečistenie Nitry a jej prítokov priznáva aj Akčný plán pre transformáciu Hornej Nitry. „Znečistenie pôdy, riek Nitra, Handlovka a ďalších, možné znečistenie podzemných vôd a v neposlednom rade vzduchu je výsledkom dlhodobej priemyselnej činnosti v regióne, najmä spaľovaním hnedého uhlia, jeho ťažbou a aktivitou ťažkého, najmä chemického priemyslu,” píše sa v Akčnom pláne.

V pláne sa ďalej píše, že ,,s útlmom banskej činnosti a spaľovania hnedého uhlia bude postupne dochádzať k uzatváraniu jednotlivých baní a rekultivácii oblastí zasiahnutých touto činnosťou podľa platnej legislatívy”. Rekultivácia rieky Nitra sa však v zozname konkrétnych projektov nespomína. Iná zmienka o rieke v Akčnom pláne nie je.

Melichár vysvetlil, že Akčný plán by sa mal viac zameriavať na udržateľné alternatívy v energetike – znižovanie energetickej potreby a rozvoj miestnej, udržateľnej a bezpečnej nefosílnej energetiky.

Analytik: Energetické zhodnocovanie odpadu na hornej Nitre nemusí byť dobrý nápad

Namiesto výroby tepla z uhlia by sa na hornej Nitre mohol energeticky zhodnocovať odpad. Analytik Ladislav Hegyi však v posudku pre environmentálnu organizáciu Priatelia Zeme poukazuje na nedostatok odpadu a otázny prínos k znižovaniu emisií.

,,V posledných rokoch sme z národnej strany videli skôr pokusy o ochranu ekonomických a sociálnych hodnôt namiesto dôslednej ochrany prírody,” uviedol.

Vláda Igora Matoviča by podľa neho mala podporiť udržateľné predchádzanie vzniku odpadov a ich recykláciu namiesto spaľovní odpadov, z ktorých zostávajú skládky toxického odpadu. Tie by totižto podobne mohli prispievať k znečisteniu rieky a životného prostredia ak by ich v regióne postavili.

,,Taktiež dúfame, že vláda sa postará o revitalizáciu rieky Nitra v súlade s environmentálnym právom,” doplnil.

Samospráva nemusí pri stave riek len čakať

Správu vodných tokov má na starosti Slovenský vodohospodársky podnik. Opatrenia k revitalizácii rieky by mal zabezpečovať štát. Samosprávy majú len obmedzené možnosti, ako môžu nepríjemnú situáciu zlepšiť. To však neznamená, že nemôžu robiť nič. Príkladom je Partizánske.

,,V minulom volebnom období začalo mesto Partizánske spolupracovať s organizáciou Greenpeace s cieľom pravidelne monitorovať stav vody v rieke Nitra, informovať verejnosť ako laickú, tak aj odbornú a apelovať na štát, na Ministerstvo životného prostredia a Inšpekciu životného prostredia SR, aby začali riešiť závažný stav, ktorý sa tu na toku odohráva,” povedal primátor Partizánskeho Jozef Božík minulý rok pre TASR.

Božik avizoval, že aj keď samospráva momentálne zabezpečuje len analýzu vody, do budúcna pripravuje aj analýzu sedimentu. Či sa tak už deje jasné nie je. Primátor na otázky portálu EURACTIV.sk o aktivitách samosprávy v snahe zlepšiť environmentálnu situáciu rieky neodpovedal.

Pozitívnu úlohu zohral aj Trenčiansky samosprávny kraj, ktorý v roku 2018 zablokoval rozšírenie ťažby uhlia v Novákoch. V rámci rozšírenia sa počítalo aj s ďalším preložením koryta rieky. Koryto sa v minulosti prekladalo už niekoľkokrát. Naposledy v roku 2008, keď sa uvoľnovalo miesto pre 11. ťažobný úsek hornonitrianskych baní.

Smernica o vode prežila

Európska komisia koncom júna oznámila, že jej Rámcová smernica o vode zostáva v platnosti. Posledné dva roky totiž prechádzala procesom takzvaného ,,fitness checku”, keď Komisia skúmala či nastavenie smernice plní stanovené ciele a zodpovedá aktuálnej situácii.

Krajiny EÚ, vrátane SR, musia dosiahnuť dobrý stav svojich vôd do roku 2027

Európska komisia (EK) rozhodla, že smernica o vode sa nebude meniť. Krajiny Európskej únie (EÚ), vrátane Slovenskej republiky, tak musia podľa smernice dosiahnuť dobrý stav svojich povrchových a podzemných vôd do roku 2027.

Za zmenu smernice sa postavila priemyselná lobby. Tá tvrdila, že je v rozpore s cieľmi Európskej zelenej dohody. Smernica totiž počíta s prísnou ochranou vôd, ktorá by údajne bránila niektorým projektom v záujme ochrany klímy.

„Rozhodnutie Európskej komisie je dobrá správa, na ktorú teraz musia reagovať členské štáty Európskej únie, vrátane Slovenska. Aj Slovensko v týchto dňoch pripravuje nový Vodný plán na roky 2022-27. A práve rok 2027 je podľa smernice hraničný rok. Dovtedy musia krajiny dosiahnuť dobrý stav svojich vôd. Ak chceme cieľ splniť, musia vo Vodnom pláne dominovať revitalizácie a zelené opatrenia,” uviedla riaditeľka slovenskej vetvy Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) Miroslava Plassmanová.