Prieskum: Podľa väčšiny ľudí by o eurofondoch nemal rozhodovať štát, ale samosprávy

Ilustračný obrázok. [FOTO TASR/František Iván]

Podľa najnovšieho prieskumu Združenia samosprávnych krajov nie je povedomie o eurofondoch na Slovensku také veľké, ako ukazujú európske merania. Iba zhruba polovica respondentov uviedla, že už niekedy počula o eurofondovom projekte vo svojom okolí.

Slovenská vláda sa v súčasnosti pracuje na príprave budúceho programového obdobia Kohéznej politiky EÚ (Politika súdržnosti, eurofondy), ktoré by malo začať v roku 2022. Okrem iného musí rozhodnúť aj o tom, ako do procesu čerpania nových eurofondov zapojí samosprávy.

Podľa väčšiny obyvateľov Slovenska by práve kraje a následne mestá a obce mali byť tými, kto o využití európskych dotácií bude rozhodovať. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky o regionálnom rozvoji a Kohéznej politike EÚ, ktorý iniciovalo Združenie samosprávnych krajov (SK8). Prieskum uskutočnila v máji agentúra Median SK na vzorke tisíc respondentov.

Eurofondy vnímame pozitívne

Prieskum SK8 sa snažil zistiť, či vôbec a ako Slováci vnímajú finančnú podporu z fondov Kohéznej politiky EÚ. Hlavným zistením je, že o projektoch spolufinancovaných z eurofondov už niekedy počula iba mierna väčšina Slovákov. Túto odpoveď uviedlo 57 percent účastníkov ankety.

V porovnaní s posledným Eurobarometrom o kohéznej politike EÚ z roku 2019 je to však pokles o 20 percentuálnych bodov. Slovensko vtedy z prieskumu vyšlo ako krajina s najväčším povedomím o eurofondoch medzi obyvateľmi v rámci celej EÚ. V obidvoch prípadoch bola otázka veľmi podobá: či respondent počul o projektoch spolufinancovaných z fondov EÚ.

Výsledky obidvoch prieskumov sú ale veľmi podobné pri hodnotení prínosov eurofondov. Z merania SK8 vyplýva, že až 83 percent tých, ktorí už počuli o eurofondových projektoch, hodnotí ich vplyv pozitívne. Negatívne sa o fondoch EÚ v prieskume vyjadrilo iba šesť percent opýtaných.

Slováci hodnotia eurofondy čoraz pozitívnejšie, rastie aj ich povedomie o europrojektoch

Informovanosť o eurofondových projektoch medzi Európanmi rastie pomaly. Podľa šéfa regionálnej politiky v Európskej komisii Marca Lemaîtrea nie je voči EÚ spravodlivé, ak obyvatelia niektorej krajiny nevedia o jej finančnej podpore v regiónoch.

Zo všetkých európskych štrukturálnych a investičných fondov je Slovákom najznámejší Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), čo nie je prekvapivé zistenie, keďže ide o jednoznačne najväčší fond EÚ. Je to zároveň fond, z ktorého smeruje podpora na všadeprítomné projekty samospráv. EFRR v prieskume poznal každý druhý respondent.

Druhým najpopulárnejším fondom je Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) (46 percent), z ktorého idú peniaze na investície farmárov a rozvoj vidieka. Tento fond tiež podporuje projekty viac ako stovky Miestnych akčných skupín.

Európsky sociálny fond bol povedomý 35 percentám respondentov. Prieskum potvrdil tiež predošlé výsledky Eurobarometra, podľa ktorého Slováci najmenej vnímajú Kohézny fond (KF). Z Kohézneho fondu sú financované hlavne veľké infraštruktúrne projekty, ako diaľnice či projekty v energetike.

Podľa prieskumu Slováci o projektoch spolufinancovaných z fondov EÚ čerpajú informácie hlavne z televízie, internetových stránok a sociálnych médií. Až za nimi sú zdroje ako noviny, rozhlas, či orgány samospráv.

Hlavne chudobné regióny

Ďalšia otázka ankety sa týkala toho, kam by mala smerovať finančná podpora, ktorú Slovensko získava z Politiky súdržnosti EÚ. Odpovede ukazujú, že väčšina Slovákov súhlasí s tým, ako je dnes definovaný hlavný cieľ eurofondov – podpora zaostávajúcich regiónov.

Celkovo 53 percent respondentov totiž uviedlo, že investície z fondov EÚ by mali ísť do regiónov s vysokou nezamestnanosťou. Za druhé dôležité kritérium považujú počet obyvateľov (44 percent) a štyria z desiatich uviedli, že eurofondy treba posielať do chudobných mestských regiónov.

Naopak, iba šesť percent účastníkov deklaruje, že investície majú dostať rozvinuté regióny na posilnenie svojej konkurencieschopnosti. Rovnaký podiel respondentov si myslí, že z eurofondov treba podporiť pohraničné regióny.

Remišovej rezort navrhuje premiestniť miliardu eur z budúcich eurofondov do bratislavského kraja

Ministerstvo regionálneho rozvoja navrhuje využiť flexibilitu v eurofondových pravidlách, ktoré umožňujú presúvať európske peniaze na projekty z chudobnejších do bohatších regiónov. Ak by Remišovej návrh prešiel, Bratislavský samosprávny kraj by v nasledujúcich siedmich rokoch z fondov EÚ mohol namiesto 20 miliónov eur čerpať až vyše miliardy eur.  

Hlavné slovo pre kraje

Autori prieskumu zisťovali aj to, ako by Slováci rozdelili kompetencie v riadení eurofondov.

Dá sa povedať, že hlavné slovo pri rozhodovaní o eurofondoch dnes má štát a EÚ. Kým Únia stanovuje hlavné pravidlá čerpania a politické ciele Kohéznej politiky EÚ, štát si v rámci určených mantineloch vyberá prioritné oblasti, kde peniaze využije a nastavuje celú implementačnú štruktúru čerpania. V nej samosprávy v prípade Slovenska majú iba obmedzené právomoci zverené od riadiacich orgánov, teda ministerstiev, ktoré majú v eurofondovej štruktúre rozhodujúce postavenie.

Väčšina Slovákov si však myslí, že rozdelenie kompetencií by malo byť opačné. Na otázku, na akej úrovni by sa mali primárne prijímať rozhodnutia týkajúce eurofondových projektov, najčastejšie (41 percent) menovali Vyššie územné celky. Pätina opýtaných si myslí, že rozhodovať by mali mestá a obce. Iba 13 percent si myslí, že vhodnou úrovňou je štát a ešte o šesť percentuálnych bodov menej uviedlo Európsku úniu.

Remišovej rezort navrhuje premiestniť miliardu eur z budúcich eurofondov do bratislavského kraja

Ministerstvo regionálneho rozvoja navrhuje využiť flexibilitu v eurofondových pravidlách, ktoré umožňujú presúvať európske peniaze na projekty z chudobnejších do bohatších regiónov. Ak by Remišovej návrh prešiel, Bratislavský samosprávny kraj by v nasledujúcich siedmich rokoch z fondov EÚ mohol namiesto 20 miliónov eur čerpať až vyše miliardy eur.  

Tieto zistenia sú zaujímavé z toho pohľadu, že Slovensko v súčasnosti rozhoduje o tom, ako budú nastavené rozhodovacie právomoci v novom programovom období. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI), ktoré proces koordinuje, už dávnejšie avizovalo, že sa časť z nich presunie na samosprávy. Všetky kraje by mali dostať vlastné eurofondové alokácie, o ktorých budú po dohode aktérov v území slobodne rozhodovať. Či sa skutočne posilní úloha regiónov preto bude závisieť od výšky pridelených finančných prostriedkov. Samosprávy zatiaľ na túto informáciu len čakajú.

MIRRI chce však súčasne iným rozhodnutím výrazne centralizovať implementačnú štruktúru pri tých eurofondoch, o ktorých bude rozhodovať národná úroveň. Rezort totiž navrhuje po roku 2021 vytvoriť iba jeden operačný program, kde bude jediným riadiacim orgánom. Zo zoznamu sprostredkovateľských orgánov, teda akejsi predĺženej ruky ministerstiev v regiónoch, by mali vypadnúť práve všetky kraje a krajské mestá. Samosprávy tento návrh ministerstva kritizujú a požadujú ho prepracovať.

Menej prekvapujúco pôsobia názory Slovákov na transparentnosť eurofondov. Každý druhý oslovený totiž proces prideľovania eurofondov považuje za neprehľadný. Ako transparentný ho vníma iba necelá tretina respondentov.

Práca s Rómami je pre kraj zbytočná

Prieskum tiež skúmal, ako sa obyvatelia Slovenska zaujímajú o činnosť samosprávnych krajov. Z tisícky opýtaných o projekte alebo aktivite krajov počulo 43 percent, pričom väčšina z nich – až 76 percent – tvrdí, že majú pozitívny dopad na regionálny rozvoj. Takmer každý druhý opýtaný (45 percent) ale o žiadnom projekte či aktivite Vyšších územných celkov nikdy nepočul.

Za najdôležitejšiu aktivitu krajov pre rozvoj regiónu respondenti označili zdravotníctvo (90 percent). Ďalej nasleduje budovanie ciest a diaľnic (77 percent), investície do životného prostredia (73 percent), služby pre seniorov a sociálnu pomoc (71 percent) a poľnohospodárstvo a priemysel (70 percent).

Všetky ponúknuté možnosti pre rozvoj regiónu označila aspoň tretina respondentov za dôležité. Jedinou výnimkou bola možnosť „práca s Rómami“, ktorú za veľmi dôležitú považuje iba 28 opýtaných. Zároveň je to aktivita, ktorú suverénne najviac účastníkov ankety označilo za zbytočnú – až 32 percent.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8