Pripomienkové konanie ukázalo nespokojnosť verejnosti s prípravou plánu obnovy

Na snímke predseda vlády SR Eduard Heger (OĽANO). [FOTO TASR/Dano Veselský]

Odborná verejnosť kritizuje vládu za nedostatočnú diskusiu ohľadom prípravy Národného plánu obnovy a odolnosti. Podľa ministerstva financií je slovenský reformný dokument v zahraničí vnímaný ako ukážkový.

Slovami súčasného premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) je to „najdiskutovanejší vládny dokument“ za posledných desať rokov. Národný plán obnovy a odolnosti ministerstvo financií v spolupráci s ostatnými rezortmi pripravuje už viac ako osem mesiacov. Výsledný materiál rezort zverejnil 8. marca a následne ho na dva týždne zaradil do medzirezortného pripomienkového konania.

V ňom sa ukázalo, že viacerí dôležití aktéri s otvorenosťou prípravy reformného dokumentu nie sú spokojní. Ministerstvo financií, ktoré proces koordinuje, tvrdí, že v podmienkach pandémie robí, čo môže, a materiál je podľa neho v zahraničí považovaný za ukážkový.

Príprava dokumentu je podmienkou čerpania peňazí z krízového fondu pre naštartovanie ekonomiky po pandémii koronavírusu, na ktorom sa EÚ dohodla minulý rok. V prípade Slovenska ide o šesť miliárd eur.

Prečo je diskusia dôležitá

Európska únia od členských štátov dlhodobo vyžaduje, aby pri príprave podobne dôležitých dokumentov uplatňovali takzvaný partnerský princíp. To znamená, že do procesu musia zapojiť všetkých dôležitých aktérov: samosprávy, podnikateľský sektor, odbory, mimovládky a podobne.

Tento prístup má priniesť do prípravy strategických dokumentov transparentnosť, zlepšiť ich kvalitu a zvýšiť zodpovednosť za vykonávanie reforiem.

Členské štáty musia tento postup uplatňovať napríklad pri príprave nového programového obdobia v eurofondoch, alebo pri nastavovaní agrodotačných pravidiel v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Práve programovanie budúcich eurofondov odborná verejnosť všeobecne považuje za dobrý príklad uplatnenia tohto princípu.

Z pripomienkového konania k plánu obnovy ale vyplýva, že s diskusiou k reformnému dokumentu experti nie sú až tak spokojní. V priebehu 14 dní materiál pripomienkovali takmer 2 500-krát, pričom až 1 375 pripomienok je zásadných.

Ministerstvo financií si toto množstvo vysvetľuje veľkým záujmom verejnosti o reformnú agendu. Podľa generálnej riaditeľky sekcie plánu obnovy na rezorte financií Lívie Vašákovej je materiál výnimočný svojim rozsahom, ale aj tým, že kombinuje investície a reformy. „To robí z plánu obnovy jedinečný nástroj na obnovu hospodárskeho rastu. Teší nás, že sa práve tento materiál stal najdiskutovanejším dokumentom za dlhé obdobie,“ uviedla ešte v marci Vašáková, ktorá zastrešuje jeho prípravu.

V pripomienkach sa ale objavilo viacero námietok k spôsobu, akým rezort financií tento materiál pripravuje. Čo mu odborníci teda vyčítajú?

Politická objednávka

Najčastejšia výhrada k procesu by sa dala zhrnúť takto: vláda napriek prísľubom nekomunikovala s verejnosťou o príprave plánu dostatočne, do diskusií nezapojila dôležitých aktérov a 10-dňové pripomienkové konanie toto manko nezachráni, preto by sa mal celý návrh prepracovať.

S takouto námietkou sa do pripomienkového konania zapojili odborári, zamestnávatelia podnikatelia, samosprávy, či vysoké školy.

Na nedostatok diskusie sa sťažujú aj poľnohospodári, s podporou ktorých plán obnovy vôbec nepočíta. Najväčšia agrosamospráva – Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora prípravu plánu označila za „netransparentnú a neparticipatívnu.“ Komora vynechanie poľnohospodárov považuje za „závažný nedostatok“, pre ktorý žiada plán obnovy prerobiť.

V pláne obnovy môže byť viac poľnohospodárstva, vláda len musí chcieť

To, že Európska komisia vo svojej každoročnej správe o Slovensku nespomína poľnohospodárstvo, nie je dôvod, aby vláda nemohla nasmerovať viac peňazí z plánu obnovy na podporu farmárov a potravinárov.

Rezort financií po zverejnení dokumentu spustil aj sériu okrúhlych stolov k jednotlivým častiam reformného plánu. Ministerstvo informovalo, že sa ho zúčastnilo 200 účastníkov zastupujúcich stovku subjektov. Viacerí z nich ale tvrdia, že ministerstvo okrúhle stoly spustilo neskoro a na zapracovanie pripomienok už nebude čas.

Podľa Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) sa navyše na okrúhlych stoloch iba odprezentovali jednotlivé komponenty. „Akékoľvek stanoviská vedúce k žiadosti o úpravu obsahu ´Zeleného Slovenska´ boli odmietnuté kvôli časovému faktoru a pozícii Bruselu. Otázky splácania financií poskytnutých na Plán obnovy zostali nepovšimnuté,“ uviedla komora.

Trenčiansky samosprávny kraj dodáva, že na diskusiách chýbali odborníci. „Plán obnovy a odolnosti je podľa slov viacerých moderátorov okrúhlych stolov čisto politickou objednávkou,“ píše župa v pripomienke. Dodáva, že napriek požiadavkám Združenia samosprávnych krajov (SK8) neboli k tvorbe plánu prizvaní niektorí zástupcovia regionálnych a miestnych samospráv.

Rezort financií: Robíme maximum

Zaujímavé ale je, že proces prípravy plánu obnovy kritizuje aj Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI). „Na základe prieskumov široká verejnosť nemá žiadne alebo len minimálne informácie o Pláne obnovy a odolnosti SR. Taktiež absentuje široká odborná diskusia k tejto téme,“ vytýka ministerstvo, ktoré vedie Veronika Remišová (Za ľudí).

Pre úspech reforiem a investícií bude kľúčová práve spolupráca rezortu financií a MIRRI. Súčasne s plánom obnovy Remišovej ministerstvo pripravuje Partnerskú dohodu, ktorá zadefinuje investičné priority pre 11-miliardový balík z fondov EÚ. Komisia Slovensko upozorňuje, že musí obidva dokumenty prepojiť – aby sa projekty v nich neopakovali, ale navzájom sa dopĺňali.

MIRRI ale niekoľkokrát v pripomienkach upozorňuje, že deliaca línia medzi plánom obnovy a eurofondami nie je narysovaná úplne jasne preto ju od ministerstva financií požaduje doplniť. „Cieľom je podporiť súčinnosť a koordináciu a identifikovať a presadzovať najvhodnejšie spôsoby využívania investícií Únie. Slovensko preto musí zabezpečiť koordináciu a komplementárnosť medzi politikami a nástrojmi Únie a národnými, regionálnymi a miestnymi intervenciami,“ píše v MPK.

Samosprávy chcú v pláne obnovy aj územnú reformu a obmedzenie súkromníkov v energetike

Samosprávne združenia vidia v národnom pláne obnovy viacero problémov. Únia miest Slovenska doňho chce zaradiť reformu územnej samosprávy a žiada viac peňazí do obnovy pamiatkových budov. Združeniu miest a obcí zas chýba poľnohospodárstvo.

Rezort financií sa v reakcii na tieto výhrady bráni tým, že sa pri príprave plánu musel vysporiadať s „mimoriadne náročnými podmienkami“. „V prvom rade je to samotná pandémia, stiesnený časový rámec na samotnú prípravu ale i meniaci sa legislatívny rámec,“ uviedlo pre portál EURACTIV.sk tlačové oddelenie rezortu.

Faktom je, že napríklad v porovnaní s eurofondami má vláda na prípravu dokumentu výrazne menej času. Komisia Plán obnovy EÚ predstavila pred necelým rokom a bližšie informácie o tom, ako a na čo bude možné čerpať peniaze z krízového fondu sa v EÚ začali rysovať na jeseň.

Posledná verzia nariadenia, ktorým sa zriaďuje mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, bola schválená v polovici februára. „Na príprave plánu sa už mesiace podieľajú desiatky odborníkov z rôznych rezortov, ktoré koordinuje ministerstvo financií. Sme presvedčení, že v súčasných podmienkach robíme maximum,“ dodáva rezort financií.

K výhrade o krátkej lehote na pripomienkovanie Matovičov rezort vysvetľuje, že ide nelegislatívny materiál, pre ktorý podľa platnej smernice platí štandardné 10-dňové pripomienkové konanie. Ministerstvo má preto podľa vlastných slov povinnosť viesť rozporové konania výlučne s ministerstvami a s inými ústrednými orgánmi štátnej správy v prípade zásadnej pripomienky a s tými subjektmi, ktoré predložia hromadnú pripomienku s aspoň 500 podpismi.

Ako dokument hodnotí Komisia

Keď vláda pošle hotový návrh  Európskej komisii, tá ho posúdi do dvoch mesiacov a následne predloží návrh vykonávacieho rozhodnutia. Ako pre EURACTIV Slovensko uviedol šéf Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko, exekutíva EÚ môže predložiť pripomienky alebo požiadať o dodatočné informácie.

„Dotknutý členský štát poskytne požadované dodatočné informácie a v prípade potreby môže plán obnovy a odolnosti prepracovať,“ vysvetľuje.

Komisia bude posudzovať relevantnosť, efektívnosť, účinnosť a koherentnosť plánu obnovy a odolnosti.

„Za rozsah národných konzultácií primárne zodpovedajú členské štáty v procese tvorby plánu. Komisia konzultácie podporuje, predstavitelia Komisie, vrátane Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, v minulosti opakovane vyzývali k prehĺbeniu  dialógu so zainteresovanými skupinami v procese prípravy plánov obnovy,“ hovorí Miko.

Na základe uvedenej legislatívy komisia vypracuje komplexne vyhodnotenie plánu, pričom jeho súčasťou by mal byt aj súhrn konzultačného procesu so zainteresovanými stranami, vrátane toho, ako je ich príspevok v predkladanom pláne zahrnutý.

Ukážkový dokument?

Konečný vládny návrh Národného plánu obnovy a odolnosti musí okrem Komisie schváliť aj Rada EÚ, teda členské štáty.

Na otázku, či sú na mieste obavy, že európske inštitúcie pre námietky verejnosti materiál Slovensku vrátia, ministerstvo priamo neodpovedalo. Tvrdí, že v prípravách plánu obnovy patrí Slovensko medzi najaktívnejšie členské krajiny EÚ.

„Už koncom minulého roka sme sa v samotnom procese prípravy plánu nachádzali ďalej než mnohé európske krajiny, kedy sme do Bruselu poslali prvý návrh plánu obnovy. V súčasnosti je na stole už druhý návrh, do ktorého zapracovávame jednotlivé pripomienky či už z diskusií na národnej úrovni alebo rokovaní s Európskou komisiou,“ odpísalo tlačové oddelenie ministerstva.

Podľa rezortu je slovenský plán v zahraničí považovaný za „ukážkový dokument“. „Aj na tomto základe nás oslovili iné krajiny, napríklad Lotyšsko či Litva, s ktorými vedieme neformálne diskusie,“ dodáva rezort.

Na zapracovanie pripomienok k plánu obnovy do konečnej verzie materiálu zostávajú tri týždne. Ministerstvo zatiaľ neuviedlo, kedy pripomienkové konanie vyhodnotí, no ubezpečuje, že to bude „v čo najskoršom možnom čase“. „Vyhodnocovanie pripomienok prebieha spolu s rezortmi zodpovednými za prípravu obsahu jednotlivých komponentov paralelne so zapracovaním pripomienok Európskej komisie, ktoré vzišli z ďalšieho kola technických rokovaní,“ odpísal rezort.

Zatiaľ takisto nie je jasné, kedy ho ministerstvo predloží na schválenie vláde.

„To je v tejto chvíli predčasné povedať. Momentálne je pre nás dôležitý dátum 30. apríl, do kedy je nutné odovzdať kompletný materiál Európskej komisii,“ uzatvára Matovičov rezort.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8